Kde bolo tam bolo, rástlo nad mohutným Tigrisom krásne orientálne mesto, kde sa zastavili všetky karavany, ktoré putovali na východ, či z východu. Plynul čas, karavany sa stratili a miesto takmer upadlo do zabudnutia. Dnes mu hrozí skaza a potopa podobná tej biblickej. Tým mestom je Hasankeyf a čaj priamo nad Tigrisom tu chutí lepšie než kdekoľvek inde... pokračovanie článku
Kedysi bol Diyarbakir synonymom problémov, no dnes je nádherným príkladom miesta, kde sa snúbi orientálna krása Sýrie s tureckým, či ešte lepšie povedané s kurdským životom. Čierne hradby sa vlnia okolo mesta ako had a za nimi sa rozkladajú mešity, staré kostoly, trhy, čajovne a príbehy ľudí. Dlho som sníval o Diyarbakire. Dlho, až doteraz... pokračovanie článku
Bol čas opäť vziať na plecia batoh, nahádzať do neho zopár potrebných a nepotrebných vecí a nechať sa unášať diaľkami a snami. Tento krát som sníval o miestach na východe Turecka či severe Iraku a neustále sa k nim vracal. Toľko krát som si prechádzal mapy, že keby moje oči vysielali laserové lúče, určite by na tých miestach vypálili dieru. Keď prišiel marec, vedeli sme, že čas odchodu sa kráti. A tak sme vyrazili. Za tým tajomným svetom krajiny, ktorá krajinou ani nie je. Vyrazili na cestu na konci ktorej je Turecko a severný Irak... pokračovanie článku
Španielsko ma akosi nikdy priveľmi nepriťahovalo, ale osud to chcel tak, že som sa ocitol v Granade. Krásnom meste s ešte krajšími pamiatkami, ktoré návštevníkovi vyrazia dych. Španielska Andalúzia je úplne iná ako zvyšok krajiny. Skrýva v sebe hlboko zakorenené dedičstvo z doby, kedy sa nad jej územím rozprestierala vlajka arabských vládcov. Práve ich kultúra sa zmiešala s miestnou a tak vznikla dnešná Andalúzia. pokračovanie článku
V poslednom fotoblogu sa pozrieme do tuniského vnútrozemia. Nevyznačuje sa len krásou starovekých miest a pamiatok, ale aj čarom neobjaveného. Objavíme starovekú Douggu, Sbeitlu, Mustis a zatúlame sa do mesta El Kef bez turistov, aby sme napokon skončili v najposvätnejšom meste celej severnej Afriky, v príťažlivom Kairouane. pokračovanie článku
Tento krát sa pozrieme na juh Tuniska. So severnými časťami sa nedá juh ani len porovnať. Čas tu beží inak, krajina pôsobí inak a aj ľudia sú iní, než tí ostatní. Krajinu nahlodáva polopúšť, kopce sa menia na piesok, kamene či štrk a niekde tam spočívajú nádherné púštne ksary či mestečká pozliepané z domov akoby z iného sveta. Prejdeme sa ostrovom Djerba a napokon zastavíme v mestečkách pokrytých prachom neďaleko mesta Tataouine. pokračovanie článku
Nezáleží na tom, kam sa človek v Tunisku vyberie, pretože krása pamiatok, ľudí či miest si ho nájde všade. Prednedávnom sme sa prešli severom krajiny a teraz sa presunieme o čosi južnejšie na pobrežie ozdobené zaujímavými mestami. Nechajte sa unášať myšlienkami a prejdite sa uličkami mesta Sousse, Mahdia, Monastir a Sfax... pokračovanie článku
Tunisko dokážem pomenovať narýchlo jedným slovom. Prekvapenie. Vedel som, čo všeličo môžem v tejto severoafrickej krajine vidieť, ale že to predčí všetky očakávania ma ani vo sne nenapadlo. Za jedenásť dní sme ho prešli od severného výbežku Cap Bon až po púštne ksary južne od zaprášeného mesta Tataouine. V štyroch najbližších blogoch sa môžete zasnívať a poprechádzať fotkami tejto rozmanitej krajiny. Začíname na severe, kde prejdeme fenické Kartágo, medinu v Tunise, múzeum Bardo, vykopávky Kerkouanu, Nabeul a napokon aj Hammamet... pokračovanie článku
Každá krajina má svoj symbol, no čím je väčšia tým sa tých symbolov nájde viac. Tým francúzskym bude vždy Eifelovka, ale na päty jej siaha notoricky známy obrázok kláštora Sv.Michala na severe krajiny. Leží na rozhraní svetov tajomného Bretónska a historickej Normandie a podáva svedectvo miesta, kde sa stredoveku ešte nechce celkom opustiť kamenné ulice mestečka. Do Francúzska sme sa zatúlali najmä kvôli tomuto miestu, pretože jeho silueta pôsobí na každom obrázku tak príťažlivo, že sa mu jednoducho nedá odolať... pokračovanie článku
Vždy, keď som sa zatúlal do Ríma mi chtiac či nechtiac utiekli myšlienky k neďalekej starovekej Ostii ležiacej takmer na morskom pobreží. Raz to bol nedostatok času, inokedy zase peňazí, ale vedel som, že sa do nej niekedy pozriem. Keď sme vymysleli, že do Egyptu poputujeme cez Rím, voľba ako stráviť deň bola viac než jasná. Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma. Kam ale vedú cesty z Ríma? Jedna z nich končí v neďalekej Ostii na brehu Tiberu a tá sa svojou krásou vyrovná dokonca mnohým iným starovekým pokladom v Taliansku... pokračovanie článku
Sedíme doma a za oknami sa predvádza nepríjemná jeseň. Spomíname na leto ako sme sa zase raz zatúlali do Talianska, čo všetko sme zažili, videli a myšlienky sa zakotúľali až do talianskej kuchyne. Dostali sme neskutočnú chuť na pizzu. Takú pri ktorej človek nevidí prekážky a myslí len na to ako si niekde sadne a pomaličky si ju bude vychutnávať. Prešla hodina a lacná letenka do talianskeho Bergama leží uložená v elektronickej podobe v počítači. Ku kratučkému výletu sa nabalili ďalšie veci a tak vyrážame do Bergama, aby sme okrem neho navštívili zaujímavú Bresciu a splnili si to o čom sme pred pár týždňami snívali... pokračovanie článku
Litvu sme vymenili za Lotyšsko. V Šiauliai sme nastúpili na autobus a ani sme sa nenazdali a ocitli sa v meste s prezývkou „Paríž severu“. Určite by sme našli viacero miest, ktorým prischla podobná prezývka, ale najčastejšie sa spája s litovskou Rigou. Riga nie je Paríž, je osobitá a ja by som ju k hlavnému mestu Francúzska neprirovnával. Jej stredoveké uličky, príjemné fasády domov, čaro zimných mesiacov a typická architektúra každého presvedčí, že k Rige netreba prirovnania, ona si vystačí aj sama... pokračovanie článku
Po tom ako sme navštívili Kaunas s hradom Trakai, pokračujeme do hlavného mesta krajiny. Kostoly, sneh, ľad, skvelá kuchyňa a nekonečné túlanie sa ulicami mesta človeka presvedčí, že je veľmi príjemným mestom. Odskočili sme si aj do republiky Užupis a napokon sme sa presunuli na sever krajiny, kde neďaleko mesta Šiauliai vyrastá z krajiny kopec posiaty krížmi... pokračovanie článku
Teraz s odstupom času si už ani nespomeniem kedy sme si povedali, že navštívime Litvu. Ako to už býva zvykom, nápad sa objaví, uloží v hlave a potom je už na ňom či sa dokáže prebiť medzi tými stovkami či tisíckami iných nápadov, aby si ho človek zase všimol. Litve sa to podarilo a tak sme vyrazili. Logicky by cesta viedla cez Poľsko, ale akcie na lacné letenky sa logikou neriadia a tak naše krátke putovanie po februárovej Litve začína v nemeckom Trieri. Až po ňom sme sa ocitli v chladnom Kaunase či na rozprávkovom hrade Trakai... pokračovanie článku
Je ľahké zamilovať si Rím. Miloval som to mesto ešte dávno predtým, než som sa ním po prvý krát v máji roku 2004 prechádzal. Miloval som ho po tom ako som sa ho nadýchol, ako som ho časom spoznával a hoci dlhé roky dominoval môjmu pomyselnému rebríčku najkrajších miest sveta, aj dnes v ňom má svoje neodmysliteľné a pomerne vysoké zastúpenie. Nikdy som však večné mesto nevidel v žiari vianočnej výzdoby a predvianočnej nálady. Teda, až doteraz... pokračovanie článku
Vatikán je síce najmenší štát sveta, ale svojim bohatstvom predbehne mnohé väčšie krajiny. Nemám na mysli peniaze, zlato či iné podobné cennosti, ale bohatstvo v podobe nevyčísliteľných kultúrnych pamiatok, sôch, malieb, nádherných interiérov a stôp histórie ukrývajúcich sa pod strechou Vatikánskych múzeí. pokračovanie článku
Nezáleží na tom koľko krát človek navštívi Uzbekistan. Každá jedna návšteva je natoľko pestrá a plná zážitkov, že by sa sem dalo pravidelne vracať hoci aj každý rok. Veď si nahlas vyslovte mená ako Buchara, Samarkand či Chiva, zatvorte oči a ocitnete sa vo fantastickom svete príbehov, ktoré dávala dokopy Hodvábna cesta. Teraz tie oči otvorte a nechajte sa unášať zábermi z tejto neopakovateľnej krajiny... pokračovanie článku
Veci a udalosti do seba zapadli tak, že som sa tretí rok po sebe dostal do severoafrického Maroka. Je to krajina, ktorú si človek zamiluje už pri prvej návšteve, no ak má šťastie sa do nej každým rokom vracať, zistí, že sa mu čoraz viac dostáva pod kožu a nemá jej dosť. Známe miesta, neznáme tváre, známe námety, nové pohľady a niekoľko fotografií... pokračovanie článku
Severný, kurdský Irak je stále miestom, ktoré pokrýva akési tajomno a príchuť neobjaveného. Sú miesta, ktoré človeka neoslovia a vie, že sa do nich nemusí vrátiť, ale severný Irak má pre mňa v sebe niečo, čo ma priťahuje. Prešiel rok a niekoľko mesiacov odkedy som ho navštívil prvý krát a tak bolo jasné, že sa musím vrátiť... pokračovanie článku
Po tom ako som si splnil sen prechádzkou pomedzi ruiny chetitiskej ríše, prišiel čas pohnúť sa ďalej. Neviem už kedy to bolo, ale raz pri listovaní knihy som narazil na obrázok miesta, kde sa nad riekou dvíhali skalnaté bralá do ktorých boli zasadené hrobky pontských kráľov. To miesto sa volalo Amasya a už vtedy som si povedal, že to miesto musím vidieť. Narodil sa tu staroveký geograf Strabón, osmanský sultán Selim, odohrával sa tu legendárny príbeh lásky medzi Ferhatom a Şirin a podľa domácich tu majú kebab tak dobrý, že predčí všetky ostatné... pokračovanie článku
Tajomná ríša Chetitov, ktorej srdce bilo v centrálnej Anatólii už od pradávna priťahovala vedcov, bádateľov či rôznych dobrodruhov. Bolo len otázkou času, kedy sa aj moja myseľ zaplní príbehmi o Chetitskej ríši, slávnych chrámoch, hradbách či bránach a rozhodnem sa uvidieť na vlastné oči to, čo bolo mnoho storočí skryté pred svetom. A lepšie ako fantazírovať doma a všetko si predstavovať je nahádzať pár vecí do batohu a vydať sa na cestu do centra Chetitskej ríše, do mesta Chatušaš... pokračovanie článku
Takmer vždy je to tak, že aj menšie krajiny vedia ako pritiahnuť ľudí z celého sveta. Jednou z nich je aj maličká krajina ležiaca na Arabskom polostrove učupená na brehoch Perzského zálivu. Kedysi obchodovala s perlami a dnes vďaka čiernemu zlatu zažíva svoj zlatý vek. Katar môže svojou atmosféru pripomínať orientálnu rozprávku, kde sú sny od skutočnosti oddelené len tenučkou, ba až neviditeľnou čiarou... pokračovanie článku
Dubaj nepriťahuje len svojou svetoznámou povesťou, ale aj polohou kam ho sudičky umiestnili. Kto má po čase dosť moderných budov, bazárov, zvolávania muezzínov rozliehajúcich sa aj tými najužšími uličkami, ten zatúži vyjsť za mesto a objavovať nové tváre Emirátov. A nič nie je neďaleko Dubaja ľahšie ako ponoriť sa do nekonečnej púšte, hľadať stopy vzácnych antilop, objaviť jazierka ukryté medzi skalami, na chvíľku sa ocitnúť v Ománe a napokon sledovať západ žeravého kotúča za piesočné duny, aby o pár chvíľ na to človek čakal pri vodnej fajky na hviezdnu oblohu... pokračovanie článku
Kto by nepoznal Dubaj? Jeho fantastické stavby a umelé ostrovy sa na nás pozerajú z fotiek, predstavujeme si ako asi vyzerajú na živo a nejeden človek sa pri pohľade na ne zasníva, aké by to bolo keby žil v meste, ktorého tvar a výška sa mení každým rokom. Zdá sa akoby mal Dubaj všetko čo môže turista hľadať. Veď koľko je na svete miest, kde sa môže doobeda kúpať v teplom mori sfarbenom nádherne tyrkysovou farbou, po obede vybehnúť na ľadové korčule či lyže a večer sa previesť drevenou lodičkou do starého mesta, kde rozvoniavajú na trhoch koreniny a čaj? pokračovanie článku
Prvé kroky v Spojených Arabských Emirátoch. Prechádzka oázou Al-Ain obklopenou púšťou je ako z iného sveta, hoci už v jej uliciach sa teším na Abu Dhabi. Rozprávková mešita šejka Zajída je ako sen vytvorený z kameňa. Hlavné mesto Emirátov sa mení každým dňom a ak z neho človek odíde a vráti sa, už nikdy nebude takým aké ho poznal. Moderné budovy, celé štvrte, luxusné autá, hotely či obchodné centrá, ale aj ukážka ako sa žilo predtým, než ľudia objavili čierne zlato, ktoré mesto a celú krajinu zmenilo na nepoznanie... pokračovanie článku
Dni pod ománskym slnkom sa neúprosne krátia, ale našťastie ešte celkom nekončia. Veď predsa nemôžu skončiť len tak, bez toho aby sa moja noha prešla zaprášenými uličkami zabudnutého a opusteného mesta Tanuf, tešila sa z čarodejníckej Bahly. vyliezla na najvyšší bod pevnosti v Jabrine a po ceste do Spojených Arabských Emirátov sa zatúlala hľadať tajomné kamenné úle, ktoré predstavujú staroveké dedičstvo dávnych kultúr. pokračovanie článku
Nič nevystihuje ománsku architektúru viac ako staré pevnosti roztrúsené po krajine. Niektoré patria k najkrajším stavbám celej krajiny, iné ležia len tak bez povšimnutia obklopené ostrými skalnatými kopcami a palmovými oázami. Viaceré však majú spoločné jedno a to, že ak sa už k nim niekto rozhodne zatúlať málokedy stretne turistov a tak sa nimi môže nerušene prechádzať. Nielen pevnosti robia Omán Ománom a krajina vďačí za svoju povesť moru a obchodným cestám. Mesto Sohar na severe sa stalo synonymom námorníctva, tak prečo sa neísť pozrieť ako vyzerá na vlastné oči? pokračovanie článku
Na Nizwu je jeden deň málo. Nie preto, že by jej ulice praskali pod náporom pamiatok, mešít či orientálnych palácov, ale kvôli atmosfére, ktorú mesto vyžaruje. Tá neopakovateľná atmosféra väčšinou priťahuje miestami akými sú tržnice, malé i väčšie, provizórne priamo na chodníku ulíc alebo ukryté pred zrakmi za múrmi budov. A potom kde inde človek stretne pri prechádzke len tak voľne pohodeného žraloka aby o pár minút neskôr sledoval prehliadku dobytka, ktorý je na predaj? pokračovanie článku
Po niekoľkých dňoch v prímorskom Muskate je príjemné vystriedať ulice, zmeniť ráz krajiny a oddávať sa objavovaniu nových miest. Známa Nizwa leží asi 170 kilometrov od hlavného mesta, ale človek akoby sa ocitol v inej krajine. Stred mesta vypĺňajú trhoviská s obdivuhodnou pevnosťou a panorámu dokresľujú ostré kamenné vrcholky pohoria Jebel Achdar. Nizwa je skrátka predurčená na to, aby sa človeku zapáčila... pokračovanie článku
Muskat ponúka veľa zaujímavostí, preto by bola veľká škoda ostávať tu len chvíľku. O mnoho krajšie je zabudnúť na čas a nechať sa unášať vôňou kadidla, ománskeho čaju s mliekom a túlať sa bazárovými uličkami, promenádou, rybími trhmi, aby človek nakoniec skočil v obrovskej mešite, ktorá nesie sultánove meno a kráčal po jednom z najväčších kobercov sveta... pokračovanie článku
Prvé kroky v neznámej kroky sprevádza všadeprítomné nadšenie z nových, dosiaľ nepoznaných obrázkov, chutí, vôní a tvári ľudí. Omán. Krajina ležiaca na juhu Arabského polostrova pripomína viac orientálnu rozprávku než krajinu na ktorej čele stojí sultán. Moje prvé ománske kroky som za sebou nechal v hlavnom meste Muskate a v jeho príťažlivých štvrtiach ozdobených trhmi, pevnosťami, mešitami a nádhernou architektúrou... pokračovanie článku
Neviem ako to ten Petrohrad robí, ale vždy keď sa v ňom človek ocitne myslí si, že krajšieho mesta v Európe niet. Stalo sa mi to prvý krát, druhý a aj teraz keď som sa v meste na Neve ocitol po tretí krát mi táto veta prechádzala mysľou. Múzeum pod šírym nebom, asi tak by sa dal zhrnúť Petrohrad v skratke. Nádherné ulice plné domov pripomínajúcich paláce, skutočné paláce, monumentálne katedrály, kanále riečky Mojky či Fontanky, ktoré pretínajú centrum mesta, rieka Neva s výhľadmi na Ermitáž, Petropavlovskú pevnosť či Strelku. pokračovanie článku
Milujem cestovanie, cudzie krajiny, jedlá, čaj, Blízky či Stredný východ, fotografovanie, písanie..no jednoducho CESTOVANIE!!! mám sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a pokračovať až na jeho koniec, potom sa vrátiť a ísť opäť, ale inou cestou...
moja stránka: www.tomcesty.blizkyvychod.eu
344551843 / aktuálne: 
tomkubus99
tomkubusyahoo.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
