reklama

Sakkára, Dahšur, Memfis. Krásy okolia Káhiry

Alláh Akbar, Alláh Akbar“ vytrhne ma zo sladkého spánku hlasité volanie muezzína z neďalekej mešity vznášajúci sa nad mestom. Na hodinách svieti 4:15, čo znamená len jediné. Túto modlitbu si nechám ujsť a prevraciam sa na druhý bok. Na druhý pokus je vstávanie o niečo príjemnejšie. Neviem sa už totiž dočkať na objavovanie krásnych miest v okolí Káhiry...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

V obchodíku kde nás už poznajú si kupujeme zásobu vody a rýchlym krokom sa presúvame pri Níl. Čaká nás prechod cez hlavnú cestu plnú áut, ale za tie tri dni sme si už tak zvykli, že ani nezastavujeme a kľučkujeme pomedzi ne. Krátko po prílete keď sme len tak posedávali na nábreží Nílu sme sa dali do reči s taxikárom Alexandrom, ktorý nám rozprával o výletoch. Ešte vtedy sme mu sľúbili, že za ním o pár dní prídeme. Už z diaľky vidíme známu postavičku postávajúcu pri svojom čiernom taxíku. Vydal sa nám naproti a víta nás ako starých priateľov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sakkára je od Káhiry vzdialená okolo 30 kilometrov, ale dlho nám trvá kým sa vymotáme zo zapchatej premávky. Alexander nám objasňuje, že to sa sem každý deň sťahujú desaťtisíce ľudí z okolitých mestečiek za prácou. Odpútali sme sa od brán veľkomesta, za ktorým sa odkrýva zaujímavý svet egyptského vidieka. Na cestách pribudli somáre, ťavy alebo malí chlapci vedúci stádo vodných byvolov na pole. Všade naokolo je vďaka systému zavlažovaní veľká kopa zelene a datľové palmy. Ľudia sa krčia na svojich políčkach ako to robili ich predkovia už pred stáročiami. Niektoré domčeky uplácané z nepálenej hliny držia pokope už asi len silou vôle. Prechádzame pár dedinkami kde sa miesi prach neďalekej púšte s dupotom ťavích kopýt. Všetko život sa odohráva vonku na ulici. Pred mäsiarstvom stojí uviazaná malá ťava, tak nám Alexander rozpráva o tom ako veľmi je v tejto oblasti obľúbené ťavie mäso. Vraj je aj zdravé, pretože neobsahuje cholesterol. Medzi domami sa začína objavovať stupňovitá pyramída. Vitajte v Sakkáre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Stupňovitá pyramída v Sakkáre

Stupňovitú Džóserovú pyramídu máme na dohľad, ale najprv ideme navštíviť archeologické múzeum nesúce meno geniálneho architekta Imhotepa. Vitríny sú plné neobyčajných pokladov egyptskej civilizácie. Dokonca sa človek môže zoznámiť aj so samotným Imhotepom. Nieje tu osobne, ale len v podobe malej sediacej sošky. Pyramídy a vykopávky sú od múzea vzdialené asi dva kilometre. Z piesku sa vynára stupňovitá krása v podobe pyramídy. Pohľad na ňu je sto krát krajší ako keď som ju obdivoval na obrázkoch. Oči mi behajú po jednotlivých stupňoch, ale nohy kráčajú do opačného smeru. Ešte ju nechám chvíľu čakať, čím len podporujem svoju teóriu odkladania radosti. Máme namierené k egyptským hrobkám. Boli vraj otvorené len pred pár rokmi, tak keď už sme tu nemôžeme si ich nechať ujsť. Vstupné do hrobiek je 25L (60 SK), ale môžem zodpovedne povedať, že sa tu oplatí investovať. Nalepil sa na nás mladý chalan, ktorý nás chce sprevádzať. Ako vraví, je študent egyptológie a rád nám o všetkom porozpráva. Už ani neviem koľko sme týchto egyptológov za pár dni stretli. Miestami to vyzerá, akoby na egyptológiu brali Egypťanov bez príjmačiek :) Prvá hrobka patrí dvom bratom. Musí nám ju prísť otvoriť starý strážnik, resp. nosič kľúču. Chvíľu trvá kým opustí príjemný tieň a púšťa nás dnu. S nemým úžasom a pootvorenými ústami sledujem prekrásnu maľovanú výzdobu. Žiarové farby egyptských majstrov majú čo povedať aj dnes. Presne takto som si predstavoval hrobku. No nečakal som, že sa mi až takto bude páčiť. Chalan nám čo to porozpráva o bratoch, hrobke a pochovávaní. Musí sa uznať, že toho vie naozaj dosť. Vzadu sú falošné kamenné dvere za ktorými bola samotná hrobka. Falošné sú preto, lebo vstup do hrobky bol cez skrytú šachtu pod nimi. Týmito dverami už nikto nikdy nemohol vstúpiť aby nevyrušil zosnulého z večného spánku. Druhá hrobka sa od tejto prvej podstatne líši. Jej vnútro je zdobené sochami, čo je pomerne zriedkavé. Zachytávajú vysokého úradníka vo viacerých etapách jeho života. Hneď pri vstupe je vytesaný do kameňa ako mladý muž a s každým ďalším krokom starne. Je to ako listovať v hrubom albume s fotkami. Sochy mali pôvodne obiehať okolo celej hrobky, ale nevyspytateľná smrť ho zastihla skôr ako svoj plán stihol dokončiť. Po smrti už do hrobky nesmel nikto zasahovať. Priestor nad sochami je vyplnená živými maľbami zachytávajúcimi obetovanie zvierat. Hrobka je krásna, úžasná a svojim spôsobom tajomná. Sprievodca sa s nami lúči a samozrejme neodchádza bez vyrieknutia zázračného slovíčka „bakšiš“. Rozprával zaujímavo a dovolil nám aj fotiť tak sme mu dali 10L, no ostal prekvapený, že on si skôr predstavoval 10 dolárov. Keď mu vravím, že ak sa mu nepáči tak mi ich môže vrátiť. V tom momente si ich ukrýva do vrecka na nohaviciach a rýchlym krokom nás opúšťa :)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Archeologické múzeum v Sakkáre

Obrázok blogu


Archeologické múzeum v Sakkáre

Obrázok blogu


Vstup do Hrobky dvoch bratov

Obrázok blogu


Sochy v hrobke dôležitého úradnika

Obrázok blogu


Krásne, živé maľby na stenách hrobky

Obrázok blogu


Detail hrobky

Túlame sa rozpáleným pieskom a natrafili sme ešte na jednu hrobku. Jej predná fasáda je zdobená hieroglyfmi vytesanými do hnedého kameňa. Kúsok od nás sa dvíha hŕba kamenia. Aj takto môže vyzerať pyramída, ktorú nahlodal nemilosrdný zub času. Čo si tak musí myslieť faraón Sechemchet pri pohľade na svoju pyramídu? Prečo sa rozpadla práve tá jeho? Teraz nadišiel ten správny čas na to aby sme sa zoznámili s najzámejšiou pyramídy celej Sakkáry. Je ňou nepochybne stupňovitá Džóserová pyramída. Svojimi šiestimi stupňami dominuje celému okoliu. Obiehame ju dookola, ale nevieme sa dohodnúť odkiaľ je na ňu najkrajší pohľad. Samotné v púšti stoja tri menšie pyramídky. Ani tie nevydržali nápor času. Niekoľko pyramíd sa dvíha aj na horizonte. Sú zahalené obláčikom púštneho prachu a tak z nich vidno len obrysy. Týmto miestom je Abúsir, ktorý sa často spomína aj s úspechmi českých egyptológov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Hrobka ozdobená hieroglyfmi

Obrázok blogu


Pyramída faraóna Sechemcheta

Obrázok blogu


Pyramída faraóna Sechemcheta

Obrázok blogu


Džóserová pyramída

Obrázok blogu


Stupňovitá pyramída Džósera

Našou druhou dnešnou zastávkou je Dášhur. Pozvoľna opúšťame zelené polička s palmami a strácame sa v púšti piesočného prachu. Netrvá dlho a začnú sa z neho vynárať obrysy pyramíd. Ešte pár rokov dozadu sa sem nesmelo chodiť, pretože oblasť Dáhšuru bola pod vojenskou správou. Aj dnes tu človek skôr natrafí na vojakov so samopalmi ako na turistov. Fakt, že sem neprúdia stovky turistov ako do Gízy robí toto miesto ešte príťažlivejším. Sme tu úplne sami. Priamo nad nami sa vypína Červená pyramída. Je perfektne zachovalá a myslím, že kľudne môže konkurovať aj slávnym sestrám v Gíze. Schodíkmi stúpame niekoľko metrov vyššie, kde je malý otvor. Vedie do srdca pyramídy. Pospáva tu strážnik, ktorý nám ukazuje, že máme ísť dolu. To je však zrejmé aj bez jeho „pomoci“. Je to skvelé, pretože celá celučičká pyramída je len naša. Dolu sa zvažuje poriadne dlhá, asi 100 metrová úzka chodbička. Na jej konci sú dve miestnosti naplnené ťažkým, nedýchateľným vzduchom. Ozvena je síce pekná, ale dusno a teplo je po chvíli vyčerpávajúce. Stojí to však za ten pocit. Sám kráčam útrobami pyramíd a počujem ako sa kroky odrážajú od holých kamenných stien. Akoby som to bol práve ja, kto sa tu ako prvý prechádza po dlhých tisícročiach. Pohľadom blúdim po stenách a hľadám hieroglyfy alebo aspoň tajnú miestnosť naplnenú faraónskym zlatom. Veľmi sa mi tu páči. Popravde, nieje tu takmer nič, ale ten pocit objaviteľa je neprekonateľný. Kde má človek možnosť sám sa túlať tajomným vnútrom pyramídy? Za Červenou pyramídou leží známa Lomená pyramída. Kráčame bližšie k nej, no zastavuje nás vojak s tým, že sa do tesnej blízkosti aj tak nedostaneme. Aspoň ju obdivujeme z diaľky spolu s menšou Čiernou pyramídou.

Obrázok blogu


Vstup do Červenej pyramídy

Obrázok blogu


Pyramídovy strop vo vnútri

Obrázok blogu


A toto čaká človeka na konci pyramídy

Obrázok blogu


Červená pyramída

Obrázok blogu


Lomená pyramída neďaleko Červenej

Obrázok blogu


Príchod k Červenej pyramíde

Cesta na miesto starovekého Memphisu vedie cez typickú dedinku plnú ľudí, zvierat a smetí. Slnko už vonku rozpútalo hotové peklo, ale náš elán z objavovania stále rastie. V malom múzeu je vystavená obrovská socha Ramzesa II. Má niekoľko metrov a človek pri ňom vyzerá ako väčšia bodka. Ďalšie nálezy sú vystavené aj vonku v príjemnej záhrade plnej zaujímavých oranžových kvetov. V strede areálu stojí krásna socha Sfingy. Je síce menšia ako známa Sfinga z Gízy, ale táto ju svojou zachovalosťou strčí do vrecka. Obdivujeme aj veľké sochy faraónov. Sú to už roky, čo bol Memphis jedným z hlavných stredísk egyptskej civilizácie.

Obrázok blogu


Obrovská socha Ramzesa II.

Obrázok blogu


Takéto kvety sú po celom Memphise

Obrázok blogu


Nádherná Sfinga

Obrázok blogu


Detail tváre

Obrázok blogu


Ramzes II.

Obrázok blogu


Ramzes II.

foto: Tomáš Kubuš, Sakkára, Dashur, Memphis, 7.7.2008

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  439
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík:  MaďarskoStredná Ázia - Hodvábna cestaGrécko s batohom 2007Káhira - Istanbul 2008Čarovná Perzia 2008Central Asia, Iran 2009Južný Kaukaz 2010-2016Turecko, Irak 2010TureckoSeverná Európa - PobaltieMarokoMonakoTalianskoBlízky Východ - Stredný VýchodSicíliaFrancúzskoAnglicko - ŠkótskoBeneluxBlízkovýchodné dobrodružstvoŠpanielsko - PortugalskoGréckoUkrajinaRusko - BieloruskoIrakNemecko - RakúskoMaltaTuniskoČechy a MoravaCyprusIndia, Nepál, BhutánJuhovýchodná ÁziaArábiaBalkánEgyptMadagaskar 2015Transsibírska magistrála 2016

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu