Na návšteve v meste Ajatolláhov

Autor: Tomáš Kubuš | 15.3.2011 o 8:03 | Karma článku: 7,14 | Prečítané:  1628x

Qom. Druhé najposvätnejšie mesto v Iráne nepatrí medzi najčastejšie zastávky turistov. V krajine je však preslávene nielen vďaka svojej svätyni, kde je pochovaná Fatima, sestra milovaného šiítskeho imáma Rezu, ale aj pre štúdium Koránu. Študovať islám tu v Qome je totiž stále znakom prestíže. Ako to vyzerá v meste, kde strávil časť svojho života Ajatolláh Chomejní?

Cez malé okienko sledujem jednotvárnu turkménsku krajinu a chtiac-nechtiac myslím na to kam asi naše lietadlo spadne. Celé sa trasie, dokonca dostávam pocit, že krídla sa hýbu akoby nimi zatrepotal vták a ja aj tak rozmýšľam či trafíme krík alebo len piesok. Zahalené letušky začnú roznášať jedlo, ktoré zapíjam dúškami vychladenej Zam-Zam coly. Spomeniem si, že mám dnes promócie, ale teším sa že tam nemusím postávať v obleku a za chvíľku pristanem v Tehráne.

 

Ocitol som sa v Tehráne, ktorý posledné dva týždne plní stránky celosvetových novín. Kým som v Uzbekistane pozeral správy o nepokojoch v uliciach hlavného mesta, rozmýšľal som čo budem robiť a aké to celé bude. Myslel som, že pristanem, pozriem čo sa deje a pôjdem na juh, ale rozhodol som sa túto noc ostať. Ešte v lietadle som bol presvedčený, že dnes idem nočným spojom do Bandar-e Abbasu na brehu Perzského zálivu. Sediac v autobuse do centra ma napadlo, že by som radšej ako Bandar videl posvätný Mashad. Vždy som chcel ísť do Mashadu a keď sa môžem slobodne rozhodnúť a vyhovieť akémukoľvek rozmaru, tak prečo neísť. Kráčam k hostelu zhodou náhod s menom Mashad, kde som pred rokom strávil dve noci. Nie je to nič moc, ale v podstate mi je úplne ukradnuté kde budem spať. Zhodím batoh, dám si sprchu a idem do ulíc. Čakal som námestia plné búriacich sa ľudí, hlasných výkrikov, protesty valiace sa ulicami ako som čítal na stránkach niektorých slovenských novín. Vonku je príjemne, pofukuje vetrík, je piatok čo znamená, že väčšina obchodov je zatvorená, ľudia sa prechádzajú, oddychujú v parku pri rozloženej deke či šatke a posedávajú s najbližšími. Skrátka, nič čo by stálo za titulku novín.

 

Prechádzam sa centrom, námestím Chomejní, Ferdúsi a teším sa z toho, že sa netopím v smogu ako tomu bolo prvý krát. Vtedy, prvé minúty a hodiny som Tehrán neznášal, nepáčil sa mi, ale čím dlhšie v ňom som, tým ho mám radšej. Na ulici ma zastaví chlapík menom Alí a pozýva ma na čaj. Skončíme v tradičnej čajovni, objednáme si koláčik a funguje to tu tak, že čaj dolievajú kým človek sedí a platí sa len za džús, koláč prípadne ovocie. Stmieva sa a to je najlepší čas ísť si oddýchnuť do parku. Mám pocit, že Park-e Shahr je plný. Rodiny, páry, priatelia sedia na tráve, popíjajú horúci čierny čaj, zahryzujú si večeru a kecajú. Dievčatá so šatkou ležérne prehodenou cez pol hlavy sedia v kruhu a podávajú si vodnú fajku. Opojná vôňa ovocného tabaku presycuje vzduch všade navôkol. Niekoľko párov sa prechádza ruka v ruke a obieha im malé dievčatko na kolieskových korčuliach. Scénky tak odlišné od zaužívaného klišé. Dedkovia hrajú pod stromom hru podobnú dáme. Je to ako malý svet. Takéto parky mi doma vždy veľmi chýbajú, ale čo už keď je modernejšie chodiť do nákupných centier. 

tehran_006.jpg
Ráno v Tehráne ešte vidno Alborz, počas dňa ho zahalí smog

tehran_007.jpg
Majestátny Alborz nad hlavným mestom

 

Zobudím sa vo svojej tehránskej posteli a rozmýšľam čo by som dnes podnikol. Čím viac rozmýšľam, tým viac sa mi pozdáva myšlienka na výlet  do neďalekého mesta Qom, ktoré leží približne 130 kilometrov južne od hlavného mesta. Premávka v uliciach je už z rána vražedná, plná áut, motoriek a štípajúceho smogu. Nájsť autobus odchádzajúci do Qomu je na autobusovom termináli otázka minúty. Denne ho navštívia tisíce iránskych pútnikov zo všetkých kútov krajiny. Skupinky žien odetých v čiernych čádoroch až po zem každú chvíľu opakujú meno Fatimy za ktorou majú namierené. Zastavíme v na predmestí Qomu a pri autobuse sa objaví niekoľko mikrobusov. Suverénne nastupujem dnu akoby som na tejto trase pravidelne jazdil a sledujúc mesto z okna mi to príde smiešne. Veď som sa aspoň mohol opýtať kam ide. Svojim spôsobom mám však takéto prekvapenia rád.

 

Medzi zástavbou sa začínajú dvíhať štyri vysoké minarety, pričom dva z nich majú na svojom vrchole zlatú „čiapočku“. Za malú chvíľu sa objaví aj zlatá kupola priťahujúca slnečné lúče. Obrázok ako vystrihnutý z rozprávky. Svätyňa Hazrat-e Masumeh je duchovným centrom celého mesta. Obrovský náboženský komplex ešte nie je úplne dostavaný, preto sa sem tam ozýva rachot strojov. Už z diaľky však pôsobí svätyňa monumentálne. Zlatá kupola mešity funguje ako magnet a ľudia sú kúsky železa, ktoré sa k nemu zbiehajú zo všetkých možných smerov. Ani ja nie som výnimkou a ani sa nenazdám stojím na nádvorí mešity. Vo vnútri je hrobka Fatimy, sestry nesmierne obľúbeného imáma Rezu. Jeho hrobka v Mashade priťahuje azda viac pútnikov ako samotná Mekka a v celom Iráne neexistuje posvätnejšie miesto. To vysvetľuje, prečo sa aj jeho sestra teší mimoriadnej obľube. Dnešnú stavbu zahájil perzský šách Shah Abbás, známy predovšetkým pre kultúrne dedičstvo, ktoré po ňom zostalo v meste Esfahán. Panovníci chceli stavbou rozširovať ší´itske podvedomie a postavať v Perzii mešitu, aká leží v posvätných irackých mestách Najaf a Karbala. Na nádvorí je obmedzené fotenie a poriadok strážia policajti v uniformách s farbenými prachovkami v rukách. Ak niekto fotí, ozve sa hlasný rev píšťalky a na previnilca „namieri“ prachovku, aby si bol dotyčný istý, že sa jedná o neho. V strede nádvoria je napustený bazén okolo ktorého pobehujú deti. Tie sú všade na svete rovnaké. Malé dievčatá ešte nemusia byť zahalené v čiernom čádore, takže môže neposedne lietať po námestí. Priečelie mešity zdobí plno maličkých zrkadielok a za nimi je vstup do vnútra. Dostať sa až k hrobke môže byť vraj problém, ale vsadil som na to, že sa mi už niekoľko ľudí prihovorilo v peržštine a keď som im vysvetlil, že ja nie som Iránec, ale dokonca prichádzam z Európy, ostali prekvapení. Vyzúvam sa a mäkkým kobercom kráčam s ostatnými k hrobke Fatimy. Sledujem ako sa pútnici dotýkajú mreží, bozkávajú ich, snažia sa dostať čo najbližšie, len aby sa jej mohli dotknúť. Muži sediac na kobercoch odriekajú modlitby smerom k Mekke a nakoniec sa prehnú, aby sa čelom dotkli maličkého modlitebného kamienku. Vyrábajú ich z hliny z najposvätnejších ší`itských miest a pri žiadnej modlitbe nesmú chýbať. Je úžasné sledovať ich a byť aspoň nachvíľku súčasťou tejto atmosféry. Spoločne potom cúvame, aby sme sa neotočili hrobke chrbtom, priložíme si čelo na drevené trámy dverí a sme vonku bohatší o výnimočný zážitok.

qom_007.jpg
Významná svätyňa v ktorej je pochovaná Fatima, sestra emáma Rezu

qom_008.jpg
Zlatú kupola mešity je symbolom mesta

qom_009.jpg
Svätyňa Fatimy dominuje celému centru mesta

qom_017.jpg
Na nádvorí svätyne

qom_018.jpg
Pohľad na svätyňu priamo z nádvoria

qom_019.jpg
Veža nad jednou z brán do komplexu

qom_020.jpg
Milión zrkadielok nad vstupom do svätyne

 

Námestie pred svätyňou je plné križujúcich sa ľudí. Jedni prichádzajú zľava, iní sprava a tu sa všetci pomiešajú. Človek si nemôže nevšimnúť ako sa pomedzi hlúčiky ľudí neustále prepletajú mullovia či ajatoláhovia s bielymi a čiernymi turbanmi. Ak nosí duchovný na hlave uviazaný čierny turban, hovorí sa, že línia ich rodu siaha až k samotnému Mohamedovi. Za sebou ťahajú dlhé, široké plášte poletujúce vo vetre. Práve tu dobre vidno, prečo sa o Qome hovorí ako o najkonzervatívnejšom meste celej krajiny. Ženy majú na sebe predpísaný čierny čádor, ktorý ich zahaľuje od hlavy po päty a na hlave šatku, tak aby zakrývala vlasy. Žiadne módne padajúce vlasy do tváre, alebo šatky prehodené cez pol hlavy ako stále viac a viac vidno vo väčších mestách. Aj mladé dievčatá sú celé ponorené do čiernej farby. Muži vyzerajú ako vystrihnutí zo šablóny. Nohavice a košeľa s dlhým rukávom akoby bola ich rovnošatou. V meste sídli veľa madrás, náboženských škôl a preto je tu mnoho mladých mužov, ktorí sa venujú štúdiu Koránu. Nepochádzajú len z Iránu, ale prichádzajú sem zo všetkých kútov moslimského sveta. Stále totiž platí, že študovať islám vo Fatiminom meste je znakom prestíže a práve odtiaľto pochádza najviac vplyvných duchovných. Odtiaľto vzišli aj mená neskoršej islámskej revolúcie, ktorá v roku 1979 zmenila tvár Iránu. Niektorí z prechádzajúcich sa ajatoláhov vyzerajú akoby ich vystrihli zo starých čiernobielych kníh. Zamračená tvár zarastená dlhou bradou, starostlivo uviazaný turban, telo oblečené v dlhých snehobielych šatách a na pleciach prehodený čierny plášť. Iní sa zase presúvajú svižným krokom cez celé námestie a s mobilným telefónom pri ústach hlasno gestikulujú. Moderná doba sa zastaviť naozaj nedá.

qom_013.jpg
Ajatolláhovia na prechádzke

qom_014.jpg
Zlatá kupola Fatimy pôsobí ako magnet

qom_015.jpg
Biely turban s čiernym plášťom

qom_022.jpg
Pohľad na jednu z brán na nádvorie svätyne

qom_023.jpg
Krásne zdobená brána

 

Za korytom vyschnutej rieky Qom sa ulicou rozlieva bazár. Takmer všetky stánky ponúkajú cukrovinky a koláčiky od výmyslu sveta. Našinec ich ochutná a nejde mu do hlavy ako môžu jesť tak sladké, ba až presladené pochúťky. Iránci svoje sladkosti milujú a dokazujú to tým, že si kupujú rovno plné škatule. Nielen pre seba, ale aj vždy keď idú navštíviť svojich príbuzných či priateľov, so sebou prinesú typické sladkosti. Ak sa pri obchodíku zastaví skupinka pútnikov, predavač nestíha dokladať tovar. Zo všetkého dá ochutnať, porozpráva sa a nakoniec po uzavretom obchode sú všetci spokojní. V malej čajovni sedí niekoľko mužov a ponorení vo svojich myšlienkach ticho rozjímajú. Čaj je nepochybne iránskym národným nápojom a prejsť sa mestom bez toho, aby si človek nevychutnal jeden či dva poháriky sa proste nedá. Treba ochutnať čierny čaj, alebo nájsť miesta, kde sa podáva tradičný starý perzský čaj s príchuťou šafránu či škorice. Na stole stojí miska s nahrubo nasekaným cukrom a každý si ich rýchlym pohybom ruky niekoľko vhodí do pohára. Cukor tu na mnohých miestach ešte stále sekajú ručne. V spleti bazárových uličiek posedávajú obchodníci, ktorí malým dlátkom vyrábajú neforemné kocky z veľkej cukrovej „skaly“. V čase obeda sa začnú zapĺňať aj malé zapadnuté podniky z ktorých na ulici dolieha vôňa pripravovaného jedla. Jedálny lístok pouličných podnikov má často na výber len z dvoch či troch jedál, ale ani jedno návštevníka nesklame. Najčastejším jedlom, ktoré sa objavuje na stoloch je „chello kebab“. Za týmto názvom sa skrýva kopec ryže zafarbenej šafránom, mleté grilované mäso s vôňou dreveného uhlia, grilovaná rajčina, cibuľa a nekonečné množstvo tenkých chlebových placiek, ktoré sú ešte horúce. Vždy keď sa na pekárni otvorí okienko, tak sa pred ním utvorí dlhý rad ľudí a každý z nich si po chvíľke odnáša vysokú vežu z chlebov. Ak si chce niekto kúpiť jednu či dve placky, tak ich skôr dostane zadarmo, pretože také drobné mince tu ani nepoužívajú.

 

qom_006.jpg
Mladí Iránci v bazáre

qom_021.jpg
Matka s dcérou v čiernom čádore

 

 Malým prechodom som sa dostal na miesto slúžiace ako kaplnka pre obete nezmyselnej iránsko-irackej vojny. Mená padlých vojakov sú vytesané do mramoru, ktorý pokrýva celú zem. V strede je malá svätyňa a po okrajoch priestoru sú presklenné okná. Z nich mlčky hľadia oči mladých mužov, ktorí sa z vojny nevrátili. Niekoľko ľudí sedí alebo kľačí na zemi. Prstami sa jemne dotýkajú chladného kameňa a pery sa im hýbu v tichej modlitbe. Takýchto smutných miest sa v Iráne počítajú na desiatky. V Qome je ešte jedna zaujímavosť, pre ktorú sem prichádza množstvo, najmä iránskych turistov zo všetkých kútov krajiny. Je ňou dom, v ktorom prežil vodca iránskej revolúcie Ajatoláh Chomejní posledné roky života, predtým než odišiel do exilu. Túlam sa kadejakými uličkami, ale nie a nie nájsť tu správnu cestu. Až okoloidúci ľudia ma nasmerovali na miesto, ktoré sa snažím nájsť. Kto by čakal prepychovú rezidenciu akú mal napríklad v Tehráne posledný šách, ten by ostal prekvapený. Chomejního dom je malý, skromný príbytok s niekoľkými miestnosťami a ešte menšou vodnou nádržou na nádvorí ozdobenom zeleňou.

qom_010.jpg
Symbolické hroby obetí iránsko-irackej vojny

qom_011.jpg
Malá svätyňa uprostred vojnového pamätníku

qom_012.jpg
Prázdne boxy s fotografiami tých, čo sa nevrátili z boja

qom_024.jpg
Dom v ktorom žil Ajatolláh Chomejní

qom_025.jpg
Na nádvorí domu v ktorom žil Ajatolláh Chomejní

 

Pri moste ma odchytí sympatický dedko s otázkou či nejdem do Tehránu. Zjednali sme cenu za 40 000 riálov až do hlavného mesta a počkáme kým sa auto zaplní. Sedím vzadu s dvomi chalanmi, ktorí majú k sebe viac než blízko, ale aspoň mám viac miesta. Na južnom terminále som ako doma, rýchlo prestúpim na metro a v centre skočím na ľahký obed. Beriem batoh a chcem ísť na terminal-e sharh odkiaľ odchádzajú autobusy smer sever a východ. V mojom prípade bude konečnou posvätný Mashad.

 

foto: Tomáš Kubuš, Tehrán, Qom 27.6.2009

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?