Nizwa. Stretnutie so žralokom a tváre na zvieracom trhu

Autor: Tomáš Kubuš | 21.6.2011 o 8:02 | Karma článku: 9,32 | Prečítané:  2196x

Na Nizwu je jeden deň málo. Nie preto, že by jej ulice praskali pod náporom pamiatok, mešít či orientálnych palácov, ale kvôli atmosfére, ktorú mesto vyžaruje. Tá neopakovateľná atmosféra väčšinou priťahuje miestami akými sú tržnice, malé i väčšie, provizórne priamo na chodníku ulíc alebo ukryté pred zrakmi za múrmi budov. A potom kde inde človek stretne pri prechádzke len tak voľne pohodeného žraloka aby o pár minút neskôr sledoval prehliadku dobytka, ktorý je na predaj?

Jedným z najkrajších a azda aj najzaujímavejším miestom Nizwy je trhovisko, kde predávajú zvieratá. Je piatok a vtedy je trh najživší, pretože sa sem zídu ľudia z blízkeho okolia. Veľké parkovisko pred hradbami je plné áut a ľudí vykladajúcich tovar. Na zadnej korbe nákladného auta sú už naložené ťavy a čakajú čo sa s nimi bude diať.  Celý priestor trhoviska je vyplnený ľuďmi. V strede je štrková manéž, ktorou vedú svoje zvieratá ich majitelia. Ak sa niekomu zviera zapáči, dá o sebe vedieť a môže si ho obhliadnuť zblízka či kúpiť priamo na mieste. Na múriku posedáva skupinka starších mužov. Sivé brady dlhé niekoľko centimetrov, hlboké vrásky, v ruke zvierajú drevené paličky, neustále gestikulujú a horlivo diskutujú. Mladí chlapci v čisto bielych dišdašách, takmer nedýchajú, tak ich to celé vtiahlo do deja. Ženy čupia o kúsok ďalej a predávajú kozy. Aj pri nich sa občas niekto pristaví, ale obchody im na prvý pohľad veľmi nejdú. Premelie sa tu toľko zaujímavých tvári, akoby sa na jednom mieste zišiel celý Omán. Z davu sa vynorí žena v červených šatách s čiernou maskou na tvári aké zvyknú nosiť ženy v iránskom Bandar-e Abbase. Na tejto krajine je krásny ten multikulturalizmus, ktorí návštevníka prevedie aj inými krajmi tohto sveta. Vzadu sú na drevených koloch uviazané zvieratá. Došlo k potýčke medzi býkom a baranom, až sem musia zvolať majiteľov, aby znepriatelené zvieratá oddelili. Pod stromom sedí pol tucta mužov a zo spoločnej misy si rukami naberajú jedlo. Akoby ani nevnímali čo sa okolo nich deje a vytvorili si vlastný svet. Ten ománsky svet ma však dokonale pohltil.

 

nizwa_014.jpg
Ománci sledujú predvádzanie zvierat

 

nizwa_013.jpg
Na trh s dobytkom sa vždy zlezú muži z celého mesta

 

nizwa_015.jpg
Fotogenický dedko na trhu

 

nizwa_016.jpg
Momentka zo zvieracieho trhu

 

nizwa_017.jpg
Niekedy idú zvieratá sami, inokedy im treba pomôcť

 

nizwa_018.jpg
Mladý "princ"

 

nizwa_019.jpg
Trhovisko je krásne živým miestom

 

nizwa_020.jpg
Mladík z trhu

nizwa_021.jpg
Kúpiť sa tu dajú aj kozy

 

nizwa_022.jpg
Pred aj po obchode treba porátať peniaze

 

nizwa_023.jpg
Starý Ománec

 

nizwa_024.jpg
Rozhovor ma trhovisku

 

nizwa_026.jpg
Kravy si môže kupujúci prísť prezrieť aj sem

 

nizwa_027.jpg
Žena v maske

 

nizwa_028.jpg
Po predaji si treba oddýchnuť a spoločne sa najesť

 

Uličky mesta začínajú po sieste pozvoľna ožívať. Šedé, cínové mraky sa pomaličky prevaľujú oblohou a odrazu je šero ako pár minút predtým, keď sa krajina ponorí do nočnej tmy. Začína pršať. Je to nesmierne osviežujúce po niekoľkých suchých mesiacoch. Chodníky sa trblietajú a začínajú sa vytvárať malé potôčiky. Prechádzam sa spoločne s ďalšími ľuďmi a teším sa ako sa o mňa rozbíjajú dažďové kvapky. Po necelej polhodinke mraky odišli a s nimi aj posledné kvapky. Nizwa ukrýva vo svojom starom meste obrovskú tržnicu prehľadne rozdelenú do sektorov, aby sa v nej vedel aj neznalý človek poľahky zorientovať. Vchádzam dnu a mám pocit, akoby som sa ocitol niekde na trhovisku v Strednej Ázii. Najväčšiu miestnosť si nechali pre seba predajcovia ovocia a zeleniny. Predavači sedia na malých koberčekoch vysoko na svojich pultoch vykladaných kachličkami. Farebná symfónia láka návštevníka, aby niečo ochutnal. Pri východoch predávajú domáce cukrovinky. Najtypickejšou z nich je miestna chalva, ktorú majú pripravenú v kelímkoch. Má konzistenciu ako puding a jej malé kúsky s vôňou medu a orieškov doslova tancujú na jazyku. Najväčšími maškrtníkmi sú najčastejšie starí dedkovia, ktorí sem prídu, objednajú si veľkú chalvu, posadia sa na staré prútené stoličky a začnú preberať udalosti posledného dňa. Vonku priamo na chodníku si rozložili svoje „obchody“ muži v typických snehobielych odevoch zvaných dišdaša. Na hlave spočíva „kuma“ tradičná čiapočka s vyšívanými vzormi. Ešte nikdy predtým som nevidel granátové jablká veľké ako päsť dospelého muža. Improvizovaný rybí trh sa rozložil na rohu ulice. Okolie je sfarbené do atramentovej čiernej farby z veľkých sépii naukladaných na starých novinách. Mladík s výzorom sympatického piráta si ma ostrým zrakom premeriava, no napokon sa aj on usmeje. Dlho stojím opretý o ošarpanú stenu a pozorujem ako okolo mňa plynie každodenný život ománskeho mesta.  Rybí trh mi pripraví ešte jedno prekvapenie. Stratím sa za rohom domu a zrazu nájdem ležať na zemi obrovského žraloka. Je lepšie stretnúť ho tu ako niekde v mori. Síce je žralok len pohodený na zemi a je zrejmé, že už dávno nežije stále z neho ide akýsi zvláštny rešpekt, ktorý nedovolí priblížiť sa k nemu na dosah ruky.

 

nizwa_012.jpg
Trhovisko podobné tým stredoázijským plné zeleniny a ovocia

 

nizwa_001.jpg
Ryby sa môžu predávať kdekoľvek na ulici

 

nizwa_002.jpg
Oddych popri predávaní

 

nizwa_003.jpg

Výber z rozmanitých rýb

 

nizwa_004.jpg

Nákup rýb priamo na ulici

 

nizwa_005.jpg
Starý Ománec na nákupe

 

nizwa_006.jpg
Predavač a jeho váha

 

nizwa_007.jpg
Mladý námorník nad úlovkom

 

nizwa_008.jpg
Niekto sleduje trh z diaľky

 

nizwa_009.jpg
Predáva sa na pultoch alebo jednoducho priamo na zemi

 

nizwa_010.jpg
Ománec v snehobielej dišdaši

 

nizwa_029.jpg

 

Bezcieľne sa túlam mestom až dokým sa začne stmievať a potom si hľadám útočisko. Vedľa hlavnej ulice sú vysvietené podniky, tak končím v jednom z nich. Vonku postávalo niekoľko Pakistancov, tak som vedel, že tu nájdem niečo dobré pod zub. Jedálny lístok tu nefunguje, tak mi ukazujú na tanieroch čo majú a napokon si vyberiem kura tikka masala. Tá chuť je vynikajúca a všetci v podniku jeme svorne len rukami. Kto by sa tu obťažoval s príbormi? Veľmi sa mi tu páči, tak tu ešte po jedle dlho posedávam a pomaly si odpíjam z ománskeho čaju s mliekom a píšem denník. Už stačí chytiť len taxík k hotelu a ďalší rozprávkový deň sa pomaly uzatvára.

 

foto: Tomáš Kubuš, Nizwa, 26-27.9., 1-2.10.2009

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?