reklama

Džinovia, tajomné kamenné úle a zabudnuté mesto

Dni pod ománskym slnkom sa neúprosne krátia, ale našťastie ešte celkom nekončia. Veď predsa nemôžu skončiť len tak, bez toho aby sa moja noha prešla zaprášenými uličkami zabudnutého a opusteného mesta Tanuf, tešila sa z čarodejníckej Bahly. vyliezla na najvyšší bod pevnosti v Jabrine a po ceste do Spojených Arabských Emirátov sa zatúlala hľadať tajomné kamenné úle, ktoré predstavujú staroveké dedičstvo dávnych kultúr.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Neďaleko známeho mesta Nizwa leží pevnosť Jabrin. Presnejšie povedané, pevnosť postavili jej stavitelia pár kilometrov za dnešným malým mestečkom. Kým mnoho iných ománskych pevností je zasadených do zvláštnosti krajiny, Jabrin vyrastá takpovediac z ničoho, len zo širokej roviny. Takto tu stojí už od roku 1675, kedy s nápadom postaviť pevnosť prišiel imám Bin-arab bin-Sultán. Nemala len vojenský charakter, ale za jej širokými múrmi sa učilo o filozofii, astrológii a prednášalo o islamskom práve. Jabrin bol centrom vzdelanosti a učenci odtiaľto sa rozutekali po celej krajine. Vnútro pevnosti netvoria obrovské priestory, ale skôr menšie miestnosti vybavené dobovým inventárom. Mnohé z nich zdobia len ručne tkané koberce a niekoľko vankúšov v rohu na ktorých sa kedysi spalo. V strede miestnosti je položená masívna bronzová tácka, niekoľko tanierov a v žiadnom prípade nesmie chýbať kanvica na čaj alebo kávu. Ležím na koberci, sledujem ako sa pásik svetla pohybuje po stene a je tu tak dobre, že som si nachvíľku aj zdriemol. Kamenné steny krášlia reliéfy a niekde dokonca vidno aj zvyšky pôvodných fresiek. Tmavé schodisko vedie na vežu, respektíve rozhľadňu pod ktorou sa rozbiehajú poľnohospodárske políčka, stromy a v diaľke sa dvíhajú šedivé kopce Jebel Akhdar. Krajina v okolí je známa pestovaním ďatlí a vo vnútri pevnosti leží aj sklad pre tieto sladučké plody. Vytláčali z nich šťavu a tá putovala špeciálnymi kanálikmi priamo do nádob. Podobné kanáliky by sme našli aj na nádvorí. Tie však slúžili ako prírodná klimatizácia, ktorou tiekla voda a osviežovala tak ovzdušie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


Pevnosť Jabrin

Obrázok blogu


Pevnosť Jabrin je na prvý pohľad malou stavbou

Obrázok blogu


Vo vnútri pevnosti

Obrázok blogu


Jednoduché vybavenie miestnosti

Obrázok blogu


Pohľad za pevnosti

Obrázok blogu


Za pevnosťou sa rozbiehajú palmy

Ešte viac ako na návštevu pevnosti v Jabrine som sa tešil na mesto Bahla. Je známa svojou neobyčajne krásnou pevnosťou, ale ak pred Ománcom vyslovíte meno mesta, v očiach sa môže odraziť strach. Podľa starých arabských legiend totiž v Bahle sídlili zlí džinovia, ktorí zodpovedali za všetko zlé čo postihlo ľudí či krajinu. Ľudia vtedy, ale aj dnes veria na amulety, ktoré ich mali pred zlými džinmi ochrániť a kto nemusel, ten do Bahly radšej ani nešiel a vyhol sa jej oblúkom. Dodnes niektorí Bahlu prezývajú ako „mesto čarodejníkov“. Z provizórnej vyhliadky nad mestom mi oči neustále skáču z pevnosti na strechy domov a naopak. Hovorí sa, že pevnosť tu v Bahle patrí medzi najstaršie a najväčšie v celom Ománe. Už v 12.storočí ju vybudoval kmeň Bani Nebhan, ktorí obýval okolitú krajinu. Dokonca ju v roku 1987 zaradilo UNESCO do svetového dedičstva. Mrzí ma len jedno, a to že je pevnosť už niekoľko rokov rekonštrukcii a preto je zatvorená. Túlam sa aspoň v jej blízkom okolí, kde sa za palmami ukrývajú polorozpadnuté hlinené domčeky. Za cestou začína známy souk, ktorý preslávil Bahlu vďaka jej hrnčiarskemu umeniu. Je piatok, krátko po obede a väčšina stánkov má zatvorené. Sem tam ešte obchodníci sedia vonku v tieni pred svojimi obchodmi, ale dali by sa spočítať na prstoch oboch rúk. Starý dedko predáva strieborné khanjare, tradičné dýky. Keď som nakukol bližšie za pootvorené dvere okrem dýk sa dá kúpiť hotový arzenál od pušiek až po malé strelné zbrane. Otvorené má aj košikár, predajca oblečenia a látok. Život tu plynie veľmi pomaly a určite to nie je spôsobené len piatkom. Svoje miesto som si našiel v malom podniku, kde trávim čas pri čiernom čaji s mliekom a pozerám do ulice. Neodolám ani nejakej miestnej sladkosti, ktorá pripomína veľký chips, avšak je arabsky sladký.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Pohľad na mesto Bahla z neďalekého kopca

Obrázok blogu


Nádherná pevnosť pod skalnatými kopcami

Obrázok blogu


Pevnosť pôsobí z tesnej blízkosti ešte majestátnejšie

Obrázok blogu


Jedna z veží pevnosti

Obrázok blogu


Doplniť arzenál? Žiaden problém

Obrázok blogu


Uličky Bahly

Obrázok blogu


Mladý Ománec v snehobielej dišdaši

Obrázok blogu


Pod pevnosťou

Obrázok blogu


Detail mešity stojacej pred mestom

Obrázok blogu


Veľká mešita pred mestom

Niekde medzi Bahlou a Nizwou leží mesto Tanuf. Teda možno je lepšie napísať ležalo, pretože sa niekdajšie mesto premenilo na ruiny a to čo z neho zostalo, len pozvoľna dožíva. Mŕtve mesto. To je charakteristika, ktorá mi behá po rozume a pripomína mi mestá, ktoré sme objavovali pred rokom v severnej Sýrii. Sú z neho pôsobivé, rozpadávajúce sa ruiny pod ostrými kamennými štítmi pohoria Jebel Achdar. Domy, ulice, mešity, tí všetci tu kedysi stáli, ale dnes sa len veľmi ťažko dá rozoznať táto hŕba kamenia. Zdá sa akoby bolo opustené tisícky rokov, no pravda je niekde úplne inde. Začiatok 20.storočia sa v Ománe niesol v znamení rozdrobenia pobrežia a vnútrozemia. Pobrežným centrám vládol sultán, no v odľahlom horskom vnútrozemí sa do čela postavili náboženskí imámovia. Už v roku 1938 sa sultán Said bin Taimur rozhodol krajinu zjednotiť, ale to vyústilo do tzv. Horskej vojny, ktorej sa zúčastnili aj Briti. Niekedy medzi rokmi 1954 alebo 1955 mali práve britské stíhačky zrovnať Tanuf so zemou. Bol som prekvapený, keď som sa to dozvedel, pretože bez znalosti tejto histórie by ma nik nepresvedčil, že kráčam ulicami starovekého mesta. Páči sa mi tu aj napriek tomu, že by toto miesto mohlo veľa ľudí považovať za nezaujímavé. Nieje tu nikto. Aké zaujímavé by bolo vyliezť na vrcholky skál a započúvať sa do ticha prechádzajúceho sa krajinou, kde počuť len vietor rozbíjajúci sa o kamene a päť kráť denne „boží“ hlas z maličkého minaretu v neďalekej oáze snehobielej farby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Tanuf leží pod zaujímavými kopcami

Obrázok blogu


Zrúcaniny mesta

Obrázok blogu


Mesto sa premenilo na opustené ruiny

Obrázok blogu


V centre niekdajšieho mesta

Obrázok blogu


Kedysi Tanuf, dnes opustené miesto

Budím sa v Nizwe s vedomím, že dnes večer už budem zaspávať pod emirátskymi hviezdami. Ománske vnútrozemie, ktorým treba prejsť je vyschnuté, drsné a na prvý pohľad bez života. Ten sa koncentruje len do malých a väčších oáz v tesnej blízkosti wádí. Zhora musia vyzerať len ako malé krikľavo zelené fľaky rozhádzané na šedivom podklade. Včera večer som pozeral do mapy a rozmýšľal kam by som sa cestou do Emirátov ešte mohol zastaviť. Jediným z miest kadiaľ vedie cesta je Ibri. Pred bránou do mesta sa na kopci vyníma pevnosť a hoci nedokáže súperiť s krásou Nachly, Bahly či Jabrinu svojimi ruinami pôsobí tak prirodzene autenticky. Ešte neprešla rukami žiadneho architekta či reštaurátora, ktorý by jej po rokoch vdýchol dušu. Hlinené múry na vrchole, ktoré kedysi mali vzbudzovať rešpekt pred každým kto sa pod ňou ocitol sa dnes takmer pred očami rozpadávajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Zrúcanina pevnosti v Ibri

Obrázok blogu


Vedľa pevnosti vyrástla moderná mešita

Obrázok blogu


Zrúcanina pevnosti v Ibri na vrchole kopca

Obrázok blogu


Domy postavené v pevnosti sa už časom rozpadli

Obrázok blogu


Krajina pod pevnosťou Ibri

Zborená pevnosť nie je tým, čo ma na tejto časti Ománu zaujalo. Tým pravým miestom kam sa túžim pozrieť je oblasť známa ako Bat. Región al-Dhahirah kedysi obývala tajomná civilizácia menom Hafit a neskôr aj Umm an-Nar, ktorá po sebe zanechala stopy v podobe kamenných hrobiek pripomínajúcich včelie úle. Viacerí hovorili, že sa sem nedá dostať inak ako džípoch kvôli rozbitým cestám. Podarilo sa mi však presvedčiť Hamída a po kamennej cestičke posiatej štrkom sa pomaličky presúvame mikrobusom. Tak predsa sa to dá, keď sa chce. Ani on tu ešte nikdy v živote nebol a tak spolu sledujeme značky, ktoré aj tak po čase miznú a snažíme sa dostať na miesto. Má to akýsi nádych dobrodružstva, pretože chvíľku blúdime prázdnou krajinou hľadajúc záblesky starovekých civilizácii, pričom vôbec nie je jasné, či uspejeme. Podarilo sa! Nadšene sa zaradujem keď neďaleko zbadám prvú z mnohých kamenných stavieb. Svojim výzorom pripomínajú včelí úľ, preto ich môžeme nájsť aj s označením „Beehive houses“. Podľa archeológov sa dosiaľ objavilo niečo cez 4000 hrobiek od krásne zachovalých až po kamene označujúce ich kruhové pôdorysy. Ich vek siaha do obdobia 3000-2500 pr.Kr, čiže s nadsázkou môžeme povedať, že ich postavili niekedy pred 5000 rokmi. Vďaka nim sa dostal Bat do zoznamu UNESCO a spoločne s bájnym mestom Ubar na západe krajiny, ktorému nik nepovie inak než „púštna Atlantída“ patrí k najvýznamnejším archeologickým pamiatkam Ománu. Stačí len preliezť dierou v plote a každým ďalším krokom sa hrobky zväčšujú. Veľmi sa podobajú na mykénske tholosové hrobky alebo nuraghy roztrúsené po Sardínii. Niektoré z nich už stihli archeológovia rekonštruovať, iné to možno ešte len čaká. Kráčam pomedzi ne, obdivujem ich architektúru a keď sa dá nahliadnem dnu.

Obrázok blogu


Staroveké hrobky ostali v krajine ako memento zabudnutej civilizácie

Obrázok blogu


Do hrobky sa vstupovalo trojuholníkovým priezorom

Obrázok blogu


Niektoré hrobky prešli rekonštrukciou

Obrázok blogu


Hrobky s krajinou niekedy veľmi splývajú

Obrázok blogu


Svojim tvarom pripomínajú hrobky včelie úle

Obrázok blogu


Hrobky majú cca 5000 rokov

Obrázok blogu


Vďaka hrobkám zapísalo Bat UNESCO na zoznam svetového dedičstva

Obrázok blogu


Staroveké hrobky

Najazdíme ešte niekoľko kilometrov aj v okolí a narazíme na niekoľko ďalších voľne stojacich hrobiek. Krása! Teraz už nič nebráni tomu, aby sme pokračovali k oáze Al-Ain, ktorá je prvým mestom v Spojených Arabských Emirátoch. Prichádzame na hranice a portréty sultána Qaboosa vystriedal šejk Zayed...

foto: Tomáš Kubuš, Jabrin, Bahla, Tanuf, Ibri, Bat, 2-3.10.2009

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  439
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík:  MaďarskoStredná Ázia - Hodvábna cestaGrécko s batohom 2007Káhira - Istanbul 2008Čarovná Perzia 2008Central Asia, Iran 2009Južný Kaukaz 2010-2016Turecko, Irak 2010TureckoSeverná Európa - PobaltieMarokoMonakoTalianskoBlízky Východ - Stredný VýchodSicíliaFrancúzskoAnglicko - ŠkótskoBeneluxBlízkovýchodné dobrodružstvoŠpanielsko - PortugalskoGréckoUkrajinaRusko - BieloruskoIrakNemecko - RakúskoMaltaTuniskoČechy a MoravaCyprusIndia, Nepál, BhutánJuhovýchodná ÁziaArábiaBalkánEgyptMadagaskar 2015Transsibírska magistrála 2016

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu