Katar. Rozprávka miznúceho Orientu

Autor: Tomáš Kubuš | 22.8.2011 o 8:01 | Karma článku: 12,01 | Prečítané:  3664x

Takmer vždy je to tak, že aj menšie krajiny vedia ako pritiahnuť ľudí z celého sveta. Jednou z nich je aj maličká krajina ležiaca na Arabskom polostrove učupená na brehoch Perzského zálivu. Kedysi obchodovala s perlami a dnes vďaka čiernemu zlatu zažíva svoj zlatý vek. Katar môže svojou atmosféru pripomínať orientálnu rozprávku, kde sú sny od skutočnosti oddelené len tenučkou, ba až neviditeľnou čiarou...

Lietadlo z Abu Dhabi vzlietne a pod nami sa objavuje zaujímavá krajina Emirátov. Ranné šero sa len veľmi pomaličky rozplýva a slnku sa nechce vstávať. Vie, že bude pracovať až do večera, tak sa nemá kam ponáhľať. Svetlá veľkomesta blikajú až sa úplne stratia. Lietadlo takmer ani nestihne nabrať letovú výšku, keď mám pocit, že začíname klesať. Vzdušnou čiarou je katarské hlavné mesto Doha vzdialené len 300 kilometrov, ale po zemi je pre mňa nedostupné. Z Emirátov vedie cesta cez úzky pásik Saudskej Arábie a víza do tejto tajomnej arabskej krajiny žiaľ nemám. Moderné letisko kde majú svoj domov aerolinky Qatar Airways je príjemným prvým kontaktom s krajinou.

 

Mikrobusom sa vezieme do centra mesta, hodím veci na hotelovú izbu a neviem sa dočkať, kedy začnem objavovať ulice Dohy. Jej meno znie tak exoticky! Na prvý pohľad sa môže zdať, že Dohy sú dve. Jedna moderná s výškovými budovami a druhá stará, kde ešte prinesie vietor závan starého Orientu. Podľahlo mu mnoho starých cestovateľov a opantal aj mňa. Stará Doha možno oklame svojim menom, pretože ak niekto čaká Beduínov, ktorí na miestnom trhu predávajú ťavy, kozy alebo rôzne iné drobnosti, môže byť sklamaný. Kolorit mesta dnes oživili moderné reštaurácie, nové budovy, avšak všetky sú citlivo zasadené do prostredia v súlade s tradičnou architektúrou. Podarilo sa im to nádherne, pretože naozaj dokážu vyčarovať pocit starobylého mesta. Malé kaviarne ani reštaurácie ešte nie sú plné, ale keď začne ulicami rozvoniavať pripravované jedlo, náhle sa to zmení. Na konci ulice sa točí minaret veľkej mešity. Na svete by mali byť len tri podobné. Tu v Dohe, v irackej Samare a v egyptskej Káhire. Ach jaj, už mi zostáva len Samara, tak snáď aj ten čoskoro uvidím na vlastné oči. Azda najživšiu časť mesta predstavuje starý trh Souq Waqif. Obchodníci posedávajú pred svojimi malými obchodíkmi, popíjajú čierny čaj, kávu a hlasno sa medzi sebou rozprávajú. Turistov je málo a len sem tam sa niekto pristaví. Čas tu beží úplne inak ako v uponáhľanej Európe. Miestni sú oblečení v dlhých, splývajúcich, bielych thobách so šatkou na hlave. Niektorým padá biele rúcho až pod členky, iní ho majú skrátené. Možno táto atmosféra pripomína starý Katar pred tým, ako objavili bohatstvo skrývajúce sa pod zemou, ktorou kráčajú. Celým trhom sa rozlieva tlmené svetlo a prítmie dokresľuje jeho atmosféru. Tu ponúkajú sladučké datle z Ománu, inde zase voňavú škoricu, sladké drievka, silne aromatické voňavky, farebné látky, koreniny o ktorých človek ani netuší na čo sa používajú a samozrejme nesmú chýbať kávové zrnká či obrovské vrecia po okraj naplnené čajom. Kedysi sa to tu hemžilo Beduínmi so zvieratami, vlnou, ručnými výrobkami, ale zdá sa, že tie časy sú nenávratne preč. Najkrajší je trh ráno alebo podvečer, pretože rozhorúčené slnko Arabského polostrova dokáže dobre potrápiť každého kto sa opováži vyjsť do ulíc.

 

katar_001.jpg
Stará Doha

katar_002.jpg
Jedna z bazárových uličiek

 

katar_003.jpg
Arabský souk Waqif

katar_004.jpg
Oddych na arabskom trhu

 

katar_005.jpg
Nad starou Dohou stráži veža

katar_007.jpg
Souk Waqif

 

katar_008.jpg
Predavači uprostred trhu

 

katar_011.jpg
Veľká mešita so zatočeným minaretom

 

katar_012.jpg
Orientálna predajňa v centre mesta

 

katar_013.jpg
Arabskí muži v uliciach

 

katar_014.jpg
Starožitnosti a darčeky

 

katar_016.jpg
Bazárové uličky

 

Túlam sa mestom sem a tam bez akéhokoľvek výraznejšieho cieľu, no o to s väčšou chuťou objavovať. Ulice križujú sem tam domáci muži v bielych naškrobených tóbach, ženy ponorené do čiernej od hlavy po päty, ale nedá sa nevšimnúť koľko ľudí nemá arabské korene. Prisťahovalci z Indie, Pakistanu, juhovýchodnej Ázie, Afriky sem prišli za lepším životom a zarobia si niekoľkonásobne viac ako keby živorili v domácich krajinách. Vďaka nim nemusia domáci Katarčania takmer nič robiť. Mladý chalan zo Srí Lanky ma zavedie na miesto, ktoré by som sám nemal šancu nájsť. Za dverami nenápadného starého domu sa skrýva miesto, kde majú svoj domov sokoliari. Toto staré arabské umenie patrí k odvekým tradíciám celej oblasti. Týchto vznešených operencov si obľúbila nielen saudskoarabská kráľovská rodina, ale vlastniť drahého sokola sa rovná spoločenskej prestíži. Cez hlavy prevlečené akési čiapočky, aby nelietali sem a tam a kľudne stále na svojom mieste. Sokoliar ma prekvapil keď vysvetľuje, že na základne vycvičenie týchto krásnych vtákov stačí necelý týždeň. Dych vyráža aj informácia, že jeden operenec stojí niekedy viac ako luxusné športové auto. Zatúlam sa k starej pevnosti, kde si vychutnávam čaro okamihu v tieni pod stromami. V rozpálený deň akým je tento je tieň niečo ako oáza stratená v púšti. Nad hlavou mi veje katarská vlajka. Je cikcakovito rozdelená na dve časti. Biela farba vyjadruje túžbu po slobode a živote v mieri a farba gaštanová naopak preliatu krv všetkých tých, ktorý padli počas dlhej cesty k nej.

 

katar_018.jpg
Starý minaret v centre mesta

 

katar_010.jpg
Miestny mladík

katar_009.jpg
Dlhé tóby sú tradičným katarským oblečením

 

katar_017.jpg
Vzácny sokol

 

katar_015.jpg
Budova sokoliarov

 

katar_006.jpg
Staré centrum mesta s katarskou vlajkou

 

katar_020.jpg
Muži v bielych tóbach

katar_019.jpg
Reštaurácie a podniky si našli miesto na hlavnej ulici starého mesta

katar_021.jpg
Pri bazáre

 

Je čas sa presunúť zo starého mesta zase o kúsok ďalej. Prichádzame k obrovskej perle, ktorá je symbolom celého Kataru. Boli časy, keď sa v Katare všetko točilo okolo vzácnych perál. Okolité more nimi bolo doslova preplnené, avšak nič netrvá večne a obchod s drahými perlami v 30.rokoch 20.storočia upadol. Netrvalo však dlho a objavilo sa niečo nové, niečo ešte cennejšie ako lesknúce sa perly. Ropa! Jedno slovo raketovo zmenilo krajinu a Katar sa rýchlym tempom dvíha do výšky. Jeho rast nezastavilo nič a tak aj dnes mení svoju tvár pred zrakmi užasnutých návštevníkov. Priamo za veľkou perlou je prístav, kde sa v zálive pohupuje niekoľko drevených lodí dhow. Predstavujú starý, miznúci Katar a práve na tomto mieste sa miešajú kontrasty a svety hlavného mesta. Pred očami vyrastá moderné mesto budúceho storočia. Výškové budovy už teraz siahajú k nebesiam. Mrakodrapy stoja jeden vedľa druhého a ani si netrúfam povedať ako bude táto panoráma vyzerať o desať rokov. Ulicami sa preháňajú veľké, drahé autá a aj domy pôsobia elegantnejšie ako v starej časti. Práve tieto časti obývajú miestni obyvatelia Kataru. Ako aj susedia z Emirátov, Saudskej Arábie či Ománu aj oni si vďaka rozprávkovému bohatstvu krajiny môžu užívať mnoho výhod. Bezplatná zdravotná starostlivosť, žiadne alebo minimálne dane, vysoké zárobky, to je len minimum z toho čo sa dá spomenúť. Nemôžem sa však ubrániť pocitu, že som sa ocitol v nejakom umelom svete, nejakej ilúzii, ktorá sa rozplynie. Prejdeme okolo budovy dnes už svetoznámej televízie al-Džazíra a som prekvapený v akej nenápadnej budove sídlia. V novej časti Dohy vyrastá aj ambiciózny projekt, ktorý by sa dal porovnať s dubajským palmovým ostrovom. Keďže sa tu viac ako palmy v minulosti skloňovali perly, architekti pracujú na výstavbe perlového ostrova. Dlho hľadím na dokonalý projekt v zmenšenej mierke a nedokážem pochopiť čo všetko ľudia nevymyslia. Bude plný luxusných hotelov, apartmánov, domčekov a dokonca jedna štvrť sa až nápadne podobá na romantické Benátky. Do starého mesta sa vrátim na obed. Predsa len hlavná ulička, ktorá ho pretína už vtedy lákala človeka, aby si na nej posedel v jednej z mnohých malých reštaurácii. Vôňa grilovaného mäsa miešajúca sa s vodnými fajkami sa mi vpísala do pamäti a spomeniem si na ňu vždy pri prezeraní fotiek.

 

katar_024.jpg
Perla. Symbol Kataru

katar_025.jpg
Drevené loďky dhow odpočívajú v zálive

katar_022.jpg
Panoráma Dohy

 

katar_023.jpg
Panoráma hlavného mesta

katar_026.jpg
V starom meste

 

Hoci by sa mohlo zdať, že všetko zaujímavé v mini-štátiku leží priamo v Dohe, opak je pravdou. Nasadneme do džípov a smerujeme na juh do blízkej púšte. Podobne ako v Dubaji, tak aj tu sa opakuje situácia, že akonáhle človek prekročí pomyselnú hranicu mesta, obklopí ho nehostinná rovina. Takto vyzerá veľká časť Kataru. Rovina je popretkávaná nevysokými kopčekmi pozvoľna prechádzajúcimi do nekonečných piesočných dún. Zastavíme na prahu púšte, vyfúkne sa časť vzduchu z pneumatík, aby sme sa na pieskových dunách lepšie držali, oddýchneme si v tieni malých obchodíkov a vyrazíme do púšte. Niekoľko tmavších Beduínov stoja opretí o ťavy a neustále ťukajú do svojich mobilných telefónov. Ich starí otcovia by sa čudovali aké prístroje to držia v rukách. Jazdíme po dunách, hore, dole a na rovinke sa rozbiehame akoby sme tie najbližšie chceli preletieť. Šofér vie na milimetre presne ako má na dunu vyliezť, aby sme z nej mohli bezpečne kĺzať dolu. Atmosféru púštneho adrenalínu dokresľuje zapadajúce slnko do zaprášenej krajiny. Priamo v púšti neďaleko morských vĺn sa rozlieva jazero Khor al-Adaid. More je na dohľad a tak aj jazero drží v sebe slanú vodu. Scenérie púšte dotýkajúcej sa mora sú ojedinelé a okrem Kataru také niečo nájdeme ešte v africkej Namíbii. Miestni prirovnávajú jazero k malému „púštnemu moru“, ale nekúpe sa v ňom nik. Cez čistú vodu vidno aj stopy pneumatík na dne jazera. To preto, lebo sa jeho brehy neustále menia a voda v ňom má vždy inú hĺbku. Za púštnymi kopcami je hranica Saudskej Arábie. Veľmi sa túžim dostať za ňu a stráviť nejaký čas v tejto krajine. Čím bližšie človek je, tým ťažšie sa na to myslí. Auto zaparkujeme tesne pri pieskový útes a pod nami sa rozprestiera jazero. So šoférom sa dohodneme, že nikomu v aute nepovieme čo bude nasledovať. Stojíme totiž zadnou časťou auta k útesu a keď si všetci nastúpia, akože omylom zaradí spiatočku. Nie, žiaden blázon, toto sa tu robí bežne čomu nasvedčujú vyjazdené stopy pod našimi kolesami. Len ak to človek nečaká, môže sa za tých niekoľko sekúnd zblázniť. V púštnom kempe pri vychádzajúcom mesiaci sa ľudia stretli pri pohári horúceho čaju a vôňa grilovaného kurčaťa dolieha do stanov. To je potreté cesnakom a hoci je okolo kosti len málo mäsa, to sú veci, ktoré človek sediaci na koberci stanu kam doliehajú morské vlny Perzského zálivu vôbec nerieši. Vzduch sa ochladí, ale atmosféra púštnej noci vtiahne azda každého.

 

katar_027.jpg
Na prahu púšte

katar_028.jpg
Oddychujúci Beduíni

katar_029.jpg
Jazero v púšti Khor al-Adaid

katar_030.jpg
Jazero v púšti Khor al-Adaid

 

Už sa len treba vrátiť do Dohy, pospať si niekoľko hodín, odbehnúť na letisko, pristáť na pár hodín v Istanbule a vrátiť sa domov. Jedny dvere sa pozvoľna zatvárajú, ale človek už vidí svetlo niekoľkých ďalších otvorených...

 

foto: Tomáš Kubuš, Doha, Khor al-Adaid, 8.10.2009

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?