Zasneženou Litvou II. – Vilnius a Hora krížov

Autor: Tomáš Kubuš | 4.1.2012 o 9:03 | Karma článku: 9,17 | Prečítané:  2264x

Po tom ako sme navštívili Kaunas s hradom Trakai, pokračujeme do hlavného mesta krajiny. Kostoly, sneh, ľad, skvelá kuchyňa a nekonečné túlanie sa ulicami mesta človeka presvedčí, že je veľmi príjemným mestom. Odskočili sme si aj do republiky Užupis a napokon sme sa presunuli na sever krajiny, kde neďaleko mesta Šiauliai vyrastá z krajiny kopec posiaty krížmi...

Prvý nádych Vilniusu prišiel v momente ako sme vyskočili z vlaku z Kaunasu, ale tak rýchlo ako prišiel aj odišiel, pretože pred spoznávaním samotného hlavného mesta sme si spravili výlet k hradu Trakai. Až keď sme si pochodili jeho miestnosti a nádvoria, sme pripravení sa do Vilniusu vrátiť. Vyhliadnutý hotel leží asi 15 minút chôdze od stanice, tak si ideme zhodiť tých pár vecí čo máme so sebou. Vonku sa začína stmievať, ale nejako nám to neprekáža. Dnes sa už len pomotáme starým mestom a aspoň si ho vychutnáme za osvetlenia lámp. Mesto je prázdne a len skupinky ľudí sa sem tam presúvajú ulicami, aby si sadli do niektorého z mnohých barov či podnikov. Páči sa mi ako z ulíc vytŕčajú veže kostolov a dokonca aj to ako majú niektoré budovy ošarpané fasády. Najmä v nočnom svetle sa veľmi pekne vynímajú.

 

vilnius_002.jpg
Večerné uličky starého mesta

vilnius_001.jpg
Staromestské námestie s radnicou

 

vilnius_003.jpg
Kostol sv.Kataríny

 

Ráno otvoríme na izbe okno a z úst pri rozhovore vychádza para. Zo strechy trčí niekoľko takmer pol metrových cencúľov a niektoré časti mesta sú úplne biele. Myslím, že cez noc nenasnežilo, pretože chodníky a cesty nepokrýva sústavná vrstva snehu, ale len ľadu. V hoteli nás dokonca prekvapili skvelými raňajkami, kde sme si mohli sami vybrať aké raňajkové menu nám pripravia. Cestu do centra vieme zo včera naspamäť a uličkami sa prepletieme až ku kostolu Všetkých svätých. Ľudia sa pomaly, ale isto zbiehajú na nedeľnú omšu. Niektorí zostali vonku a prechádzajú sa rozľahlým parkom, ktorý kde tu zdobí bronzová socha. Kostol sv.Kataríny tvorí vysoký, barokový portál, ale jeho ťažké, kovové dvere sú pre návštevníkov zamknuté. Rannými uličkami sa preháňa kľud a pokoj pretne len hlúčik študentov postávajúcich pred nonstop otvorenou krčmou. Nevyzerajú, že len teraz prišli, ale skôr na to, že ich sobotný večer trval až do teraz. Za rohom stojí Univerzita, ktorú charakterizuje obrovská budova ozdobená malými vežičkami. Cez ulicu k nej postavili prezidentský palác. Žltá fasáda je nablýskaná ako sa na výstavnú budovu patrí a v jemnom vetre sa trepoce niekoľko zeleno-žlto-červených vlajok. Konečne sa blížime ku Katedrále, kvôli ktorej sme sa zatúlali do tejto časti mesta. Neleží priamo v starom Vilniuse, ale kúsoček bokom. Prvý pohľad na ňu je zaujímavý, pretože nevyniká monumentalitou akú by človek pri stavbe s označením katedrála očakával. Snehobiela stavba stojí na rovine a miestami takmer splýva s napadaným snehom. Viac ako kresťanský svätostánok pripomína antický chrám. Ten dojem ešte viac umocní neoklasicistické priečelie so stĺpmi a tympanón so sochami. Vedľa nej stojí veža, ktorá celú katedrálu takmer dvojnásobne prevyšuje. Ešte dávno pred tým, než do oblasti Baltu prišlo kresťanstvo na tomto mieste uctievali pohanské božstvá. Až v 13.storočí dal litovský kráľ Mindaugas povel na jej stavbu. Dnes by jej kontúry už nespoznal, pretože ako Litva, tak aj katedrála prešla vývojom, ktorý ju priniesol do dnešnej podoby. Vo vnútri je omša, takže sú takmer všetky sedadlá zaplnená a z farárovho hrdla vychádza zvučná litovčina. Na nič čo poznám sa mi nepodobá.

 

vilnius_004.jpg
Barokový kostol Všetkých svätých

 

vilnius_005.jpg
Kostol sv.Kataríny

 

vilnius_006.jpg
Katedrála s vysokou zvonicou

vilnius_007.jpg
Zvonica pri Katedrála má 57 metrov

vilnius_008.jpg
Neoklasicistické priečelie Katedrály pripomína staroveký chrám

vilnius_009.jpg
Katedrála so svojou zvonicou

 

vilnius_010.jpg
Mohutná zvonica kostola sv.Jána

 

Vrátime sa naspäť až k veži dominikánskeho kostola sv.Jána. Jeho vysoká zvonica je veľmi dobrým orientačným bodom. Tam niekde pod ňou sa rozkladá centrum. Sledujeme výklady malých obchodíkov lemujúcich hlavnú triedu a vo väčšine predávajú jantárové šperky. Ak nie šperky, tak aspoň výrobky z neho. Oblasť Baltu bola kedysi významným vývozcom jantáru a od staroveku ju križovala známa Jantárová cesta nesúca sa až do severného Talianska. Sem tam sa objaví aj provizórny stánok so suvenírami, kde ponúkajú matriošky, staré odznaky, baranice, svetre či teplé rukavice. Uličky nás priviedli až k riečke Vilnia. Za ňou sa rozkladá svojrázna republika Užupis. Kedysi ju vďaka svojej bohémskej atmosfére prirovnávali k umeleckej parížskej štvrti Montmartre, ale pozvoľna z nej umelecký duch uniká. Teda minimálne vo februári počas našej návštevy. Námestie zdobí socha anjela a za ňou a rozutekali prázdne ulice. Natrafíme na niekoľko malých kaviarničiek, umeleckých galérii, ale ľuďom sa do ulíc ešte nechce. V parku sú naskladané ľadové sochy a malé tibetské modlitebné vlajočky trepotajúce sa vo vetre. Republika Užupis vyhlásila nezávislosť 1.apríla 1997 a hoci zaberá len 0,60m2 , hneď si našla svojich priaznivcov. Kedysi tu stála stará židovská štvrť, ale po druhej svetovej vojne ju obsadili vydedenci spoločnosti. Majú dokonca aj vlastnú ústavu, ktorá hovorí o tom, že „každý má právo byť šťastný“, „každý má právo byť nešťastný“, „ľudia majú právo nemať práva“, „pes ma právo byť psom“ a mnoho ďalších perličiek. Pri rieke sme natrafili na zaujímavý, na prvý pohľad opustený dom. Je celý pomaľovaný, tak ideme bližšie a túlame sa naokolo ako squatteri hľadajúci si vlastné miesto. Stačí prejsť most cez rieku a Užupis nechávame za sebou.

 

vilnius_017.jpg
Jantárové šperky

 

vilnius_011.jpg
Vitajte v republike Užupis

vilnius_012.jpg
Anjel sa stal symbolom republiky

vilnius_013.jpg
Malý kúsok zamzrnutého Tibetu v parku v Užupis

vilnius_014.jpg
Pomaľovaný dom na brehu rieky

 

Ocitli sme sa pri kostole sv.Kazimíra. Vďaka svojej slaboružovej farbe je neprehliadnuteľný a jednu z jeho vežičiek zdobí kráľovská koruna. Vilnius sa u mňa zapísalo ako mesto kostolov. Sú takmer všade kam sa človek pohne a keď si myslí, že zmizol z ich dohľadu, za rohom sa objaví ďalší. Staré mesto je ukončené kaplnkou, ktorá plní aj funkciu brány. Za ňou sa Vilnius mení na nové, moderné mesto. Otočíme sa, pretože staršie sa nám páči viac a pred tým, než Vilnius nadobro opustíme ideme čosi zjesť. Do oka nám padol menší podnik, kde robia tradičné bliny. Obidvaja si dáme celé menu s polievkou, čiernym čajom a blinom naplneným mletým mäsom, fazuľou a syrom. Tomu sa povie skvelá bodka za návštevou hlavného mesta. Už len prejsť niekoľko štvrtí a prísť na stanicu odkiaľ nám odchádza autobus na sever krajiny do mesta Šiauliai.

 

vilnius_015.jpg

Kostol sv.Anny je majstrovským dielom litovskej gotiky

vilnius_016.jpg
Priečelie kostolu sv.Anny

vilnius_019.jpg
V centre starého mesta

vilnius_020.jpg
Kostol sv.Kazimíra v starom meste

 

vilnius_021.jpg
Uličkami starého Vilniusu

 

Úprimne povedané, Šiauliai nejdeme navštíviť preto, že je štvrtým najväčším litovským mestom a ani preto, že sa o ňom hovorí ako o neoficiálnom hlavnom meste severnej Litvy. Tým hlavným dôvodom je, že sa v jeho blízkosti nachádza kopec posiaty krížmi známy ako Kryžiu Kalnas. Pozeráme autobusy smerujúce do Domantai, ktorý by nás vyhodil na hlavnej ceste, ale najbližší ide až o hodinu a to by sme dobre nestíhali. Skúsime teda koľko si zapýta taxikár za 12 kilometrovú cestu tam, čakanie a cestu naspäť. Začal na 20 euro, ale netrvá ani dve minútky, keď sme sa dohodli na polovičnej cene. Obloha je šedá, zamračená a z okna auta sa snažím zahliadnuť kopec, ktorý preslávil Litvu. Celá krajina naokolo je jedna veľká rovina, no odrazu sa začne dvíhať neveľký kopec ozdobený bodkami. Tie každou chvíľkou rastú až sa menia na kríže. Na prvý pohľad vyzerá malá, ale to miesto je nabité energiou.

 

kalnas_004.jpg

Kopec posiaty krížmi - Kryžiu Kalnas

 

Zo snehu vyrastajú kríže a tie sa k hore kľukatia už od prístupovej cesty. Stojí tu aj niekoľko stromov, ale tie už stihli kríže dokonale pohltiť. Malé, veľké, väčšie, najväčšie, drevené, kovové, jednoduché z vetiev, ale aj precízne a dômyselne zhotovené kríže stoja pred nami. Jeden vedľa druhého, nasadené tak tesne pri sebe, že sa už žiaden medzi ne nepomestí. Niektoré vystúpili až hore na kopec, iné sa nekontrolovateľne rozleteli po okolí. Väčšie kríže sa stali miestom, kam niektorí začali vešať svoje malé krížiky až sa na nich vytvorila „krížová guča“. Tradícia osádzania krížov padá do 19.storočia, kedy Poľsko spoločne s Litvou povstali proti cárovmu Rusku. Ľudia zomierali a keď pozostalí nemohli pochovávať ich telá, začali stavať kríže na vyvýšených miestach. Keď sa krajina stala nezávislou, stalo sa miesto s krížmi pútnickým miestom a Litovci sa k nemu chodili modliť. Samozrejme nezabudli vziať a nechať tu svoj krížik. Litva ako aj mnoho ďalších krajín spadlo do Sovietskeho zväzu v druhej polovici 20.storočia a Sovieti v kopci videli symbol ich národnej hrdosti. Neváhali a niekoľko krát kríže zrovnali so zemou. Vždy však vyrástli ďalšie a ďalšie. Dnes sa odhaduje, že ich tu môže stáť či visieť okolo 100 000. Oplatilo sa sem prísť.

kalnas_001.jpg

kalnas_002.jpg

kalnas_003.jpg

kalnas_005.jpg

kalnas_006.jpg

kalnas_007.jpg

kalnas_009.jpg

kalnas_011.jpg

kalnas_012.jpg

 

Taxikár nás vyhodí naspäť v meste pri ubytovni, ktorú sme z auta narýchlo rozpoznali. Ubytujeme sa na internáte a dostaneme takú peknú izbu, že ak sú všetky v budove podobné tejto, tak to majú slovenské internáty čo doháňať. Ideme sa prejsť aj mestom, ale akosi nás neoslovilo. Je príliš šedivé, no veľkú úlohu tu zohráva aj počasie. V centre stojí hodinová veža, pri ktorej sa ľudia stretávajú, ale teraz tu postáva len skupinka mladých. Inak nás všade čakajú len prázdne ulice pokryté snehom a ľadom. Vrátime sa na stanicu, aby sme si kúpili na ráno lístky do lotyšskej Rigy a tak sa pomaly poflakujeme cestou na internát. Skočíme ešte pozrieť miestnu Katedrálu a pri nej končíme dnešný deň.

 

siaulai_01.JPG
Kostol v Šiauliai neďaleko v centre mesta

 

foto: Tomáš Kubuš, Vilnius, Kryžiu Kalnas, Šiauliai, 20-21.2.2010

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?