reklama

Riga. Paríž Lotyšska

Litvu sme vymenili za Lotyšsko. V Šiauliai sme nastúpili na autobus a ani sme sa nenazdali a ocitli sa v meste s prezývkou „Paríž severu“. Určite by sme našli viacero miest, ktorým prischla podobná prezývka, ale najčastejšie sa spája s litovskou Rigou. Riga nie je Paríž, je osobitá a ja by som ju k hlavnému mestu Francúzska neprirovnával. Jej stredoveké uličky, príjemné fasády domov, čaro zimných mesiacov a typická architektúra každého presvedčí, že k Rige netreba prirovnania, ona si vystačí aj sama...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

Šiauliai nás ráno príjemne prekvapilo snežením. Kráčame cez pol mesta na autobusovú stanicu, aby sme bez problémov s časovou rezervou stihli odchod nášho autobusu do Rigy. Hoci je okolie mesta pokryté snehom, čím bližšie sme k lotyšskej hranici, tým ho ubúda. Šedivá obloha sa akoby hraničnou čiarou rozplynula a nebo sa sfarbilo do belasej modrej. Cesta zo severolitovského Šiauliai trvá do Rigy len 130 kilometrov, tak sa ani nenazdáme a sme na mieste.

Veľká autobusová stanica stojí vedľa železničnej a zovšadiaľ prúdia davy ľudí. Je tu aj niekoľko obchodných domov, čo je len dobre, pretože aspoň vieme kde nájdeme nejaké potraviny. Hostel ešte pripravený nie je, tak v ňom len necháme malé batohy a ideme do ulíc. Park Esplande odpočíva pod snehom a za stromami rastie krásna ortodoxná katedrála Zrodenia Krista. Na chodníku a pri vstupe do svätostánku posedáva skupinka starších žien. Vnútro je veľmi pekne zdobené, ako to už býva dobrým zvykom pri ruských katedrálach. Odráža sa na nej vplyv, ktorý tu Rusi zasiali za posledné desaťročia. Okolo vyrezávaného ikonostasu sa rozbiehajú staré ikony a pod nimi rozvoniavajú horiace sviečky. Jej výzdoba sa nedá ani porovnať s prostými protestantskými kostolmi ukrytými v uličkách Rigy. Pred vstupom do starého mesta stojí vysoký pomník pripomínajúci vytúženú slobodu a nezávislosť. V dávnych dobách tu stála socha Petra Veľkého, ale dnes ju vystriedal betónový stĺp na ktorom drží sloboda v podobe ženy vo vystretých rukách tri zlaté hviezdy. Reprezentujú tri lotyšské kraje a nápis pod nimi oslavuje vlasť. Na svojom mieste už stojí 75 rokov, aj napriek tomu, že počas socializmu bola mnohým tŕňom v oku. Kúsok od nej postavili sochu Lenina, ale s pádom sovietskeho režimu ju strhli. Pamätník slobody prežil a bol svedkom mnohých udalostí formujúcich nielen Rigu, ale aj celú krajinu. Námestím pod pomníkom pochoduje čestná stráž. Mladí muži v ťažkých kabátoch a vysokých čižmách kladú spomalenými pohybmi krok za krokom, aby celej ceremónii dodali kus vážnosti a keď prejdú námestím, vrátia sa na svoje miesta. Parkom za pomníkom ticho preteká riečka Pilsetas a na jej brehu pobehuje kŕdeľ kačíc. Malí, ale aj veľkí sem prichádzajú a hádžu im kúsky chleba. Starý dedko s ušiankou na hlave si rozložil vedľa chodníka stoličku a zo svojho saxofónu baví okoloidúcich. Stačí sa tu zastaviť, započúvať, sledovať všetko naokolo a aj keď človek ešte neochutnal uličky starej Rigy, cíti, že sa mu tu páči.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


Ortodoxná katedrála Zrodenia Krista

Obrázok blogu


Vo vnútri ortodoxného chrámu

Obrázok blogu


Čestná stráž pri Pamätníku slobody

Obrázok blogu


Pamätník slobody v centre mesta

Obrázok blogu


Pamätník slobody

Obrázok blogu


Námestie ozdobené Pamätníkom slobody

Obrázok blogu


Koncert v zasnežených uliciach

Obrázok blogu


Aj v zime treba nakŕmiť kačice v miestnom parku

Široká ulica Kalku sa zarezáva hlbšie a hlbšie do starého mesta a svojim spôsobom ho predeľuje na polovicu. V bočnej ulici sa objaví starý bastión niekdajšieho opevnenia. Zaujímavejšie pôsobí malý zámok na námestí. Nejde ani tak o zámok, ale v skutočnosti predstavuje stredoveký cech Maza Gilde zo 14.storočia. Pôvodnú stavbu zničili, no dnešná rekonštrukcia v neo-anglickom štýle je viac než pôsobivá. Dom na rohu ulice by nebol ničím zvláštnym, keby na jeho vysokej, zašpicatenej streche nestála socha čiernej mačky. Lotyšský majiteľ domu si ich na strechu pôvodne nechal spraviť dve ako symbol vzdoru pre oproti stojací cech. Tam mali prístup len bohatí nemeckí obchodníci. Tí sa už nemohli pozerať ako sa k nim neustále obracajú mačky zadnou časťou tela, tak súhlasili, že majiteľ domu môže ísť medzi nich pod podmienkou, že upraví sochy. Dnes si čiernu mačku domáci natoľko obľúbili, že sa stala symbolom starého mesta. Veža neďalekého Dómu krásne dokresľuje atmosféru starej bohatej Rigy. Aj napriek zime zaplnili ľudia ulice a ak nenakupujú v jednom zo štýlových obchodoch, aspoň sa prechádzajú uličkami starého mesta. Malé kaviarne či podniky sa pomaly začínajú zapĺňať, no ešte chvíľku potrvá kým budú praskať vo švíkoch. Páči sa mi ako hrajú ulice mnohými farbami. Tu stojí dom natretý na červeno, vedľa neho šedý a ďalšie okenice majú okolo seba žltú farbu. Sú to len detaily, ale práve oni tvoria celok. Po chvíli dostane turista pocit, že sa ocitol vo farebnom meste. Miestami však skôr pripomína ulice severského Štokholmu. Aj pre to by sa dalo nájsť vysvetlenie. V roku 1621 práve Švédi obsadili Lotyšsko a Riga sa stala veľmi významným miestom. Ich vláda trvala necelých sto rokov, kedy prešli pod pazúry obrovského Ruska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Stredoveký cech Maza Gilde pripomína zámok

Obrázok blogu


Nádherné domy v uličkách starej Rigy

Obrázok blogu


"Mačka na zamrznutej plechovej streche"

Na okraji starého mesta má svoje miesto zámok Rigas Pils, dnešné sídlo lotyšského prezidenta. Leží v tichej nenápadnej štvrti. Fasáda je natretá na snehobielo a pôsobí akoby bol zámok horúcou novinkou. Opak je pravdou, pretože prvý hrad tu stál už v roku 1330. Vstup na nádvorie za prezdobenou kovovou bránou strážia bez pohnutia dvaja vojaci. Niektoré jeho časti slúžia dnes ako múzeum. Ak prejdeme z druhej strany hneď sa dostaneme pri breh rieky Daugava. Odtiaľto má zámok predsa len starobylejší nádych. Tam za riekou sú modernejšie časti Rigy plné domov a obytných štvrtí. Zapadneme v uličke vedúcej ku katedrále svätého Jakuba. Pitoreskné domčeky sú vystrihnuté z rozprávok a z každého visia do ulice dlhokánske cencúle. Niektoré môžu mať aj meter. Jeho tehlová architektúra sa vnútri vyznačuje strohosťou, až má človek pocit, že hlavnou výplňou kostola je tichá prázdnota. Okrem iného je svätý Jakub sídlom rímskokatolíckeho arcibiskupa a budova vedľa slúži ako parlament. Všetkých okoloidúcich pozorne, no mlčky sledujú Traja Bratia. Nejde o žiadne živé bytosti, ale pred nami stoja tri najstaršie budovy celej Rigy. Každý z nich má svoju vlastnú farbu i tvár a spolu vytvárajú príjemnú starobylú atmosféru. Určite sa v spletitých uličkách starého mesta oplatí hľadať domy s označením 17, 19 a 21. Aspoň do jedného z nich sa dá nakuknúť, pretože sa v ňom udomácnilo múzeum lotyšskej architektúry.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Katedrála sv.Jakuba

Obrázok blogu


Lotyšská zima

Obrázok blogu


Jedna z kostolných veží starej Rigy

Obrázok blogu


Známy "Traja bratia"

Vysoká kostolná veža ozdobená kohútom napovedá, že sa blížime k Dómu. Ak človek stojí k nemu zoči voči nemá problém uveriť, že sa pozerá na najväčšiu katedrálu celého Pobaltia. Nepreslávilo ju len jej masívne kamenné telo, ale obrovský organ, ktorý je 4.najväčším na celom svete. Hľadal by ho niekto v Rige? Spája sa s ním aj jedna neradostná udalosť z 18.storočia. Po tom ako vypukla v meste epidémia cholery hodili vinu na hroby ležiace pri kostole. Priľahlé námestie sa pomaličky vyprázdňuje. Chladný vietor, ktorý sa dostáva aj cez vlnený sveter sa predvádza a všetci sa stretávajú v reštauráciách a podnikoch. Za oknami vidno veselé postavy a vyžaruje z nich život. Niektorí ostali vonku a rýchlym krokom sa rozutekali do všetkých smerov. Začínajú sa pomaličky rozsvecovať svetlá a mám pocit, že sme sa ocitli v stredoveku. Vonku stojí odstavený drevený vozík, do steny je pribitý obrovský sud, staré rytierske erby vejú nad ulicou a dve postavy v dobovom oblečení nás lákajú na vstup do stredovekej krčmy. Tomu sa povie nevšedný zážitok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Dóm

Obrázok blogu


Farbené ulice starej Rigy

Obrázok blogu


Závan stredoveku

Obrázok blogu


Stredoveká ulička v starom meste

Obrázok blogu


Veža Dómu prerastá okolité budovy

Obrázok blogu


Veža Dómu ukrytá za zaujímavou fasádou

Obrázok blogu


Kostol sv.Petra

Obrázok blogu


V uliciach starého mesta

Obrázok blogu


Farebné fasády budov lemujú hlavnú ulicu

Obrázok blogu


Uličky miestami pripomínajú štokholmský Gamlastan

Radničné námestie patrí bez pochýb k najkrajším v celej Rige. Kedysi sa odtiaľto ozýval hluk predavačov, zvierat či rinčanie nástrojov. Práve sem prichádzali obyvatelia mesta na svoj vyhlásený trh. Teraz musia prejsť pár stoviek metrov za železničnú stanicu. Tam sa teraz rozprestiera svet zeleniny, ovocia, syrov či mäsa. Dnes je námestie vyhľadávaním miestom pre turistov, ktorí sa tešia na nádherne zrekonštruovanú fasádu Domu Čiernych Hláv. Stál tu už v 14.storočí, ale neprežil druhú svetovú vojnu. Tento cech slúžil pre slobodných obchodníkov. Jeho červenú, tehlovú fasádu zdobia malé vežičky, sochy, výčnelky, oblúky aj poloblúky. Námestie má pod svojou ochrannou rukou socha známeho rytiera Rolanda. V pravej ruke drží štíhly čierny meč a ľavou sa opiera o kamenný štít. Námestie nádherne svieti do noci a do jeho svetiel prichádzajú zaľúbené páry. Panorámu dokresľuje 123-metrov vysoká veža kostolu sv.Petra. Nočným mestom sa vrátime do hostelovej izby. Už len posledná noc a ráno odlietame do Frankfurtu. Tadiaľ vedie cesta domov.

Obrázok blogu


Na miestnom trhovisku

Obrázok blogu


Miestna tržnica

Obrázok blogu


Takéto granátové jablká dokážu aj v zime priniesť závan leta

Obrázok blogu


Vysoká zvonica sv.Petra

Obrázok blogu


Dom čiernych hláv na Radničnom námestí

Obrázok blogu


Radničné námestie

Obrázok blogu


Radničné námestie zdobí socha rytiera Rolanda

Obrázok blogu


Večer na Radničnom námestí

Obrázok blogu


Večer na Radničnom námestí

Obrázok blogu


Večer na Radničnom námestí

Obrázok blogu


Zvonica sv.Petra

Obrázok blogu


Centrum mesta

foto: Tomáš Kubuš, Riga, 22.2.2010

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  439
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík:  MaďarskoStredná Ázia - Hodvábna cestaGrécko s batohom 2007Káhira - Istanbul 2008Čarovná Perzia 2008Central Asia, Iran 2009Južný Kaukaz 2010-2016Turecko, Irak 2010TureckoSeverná Európa - PobaltieMarokoMonakoTalianskoBlízky Východ - Stredný VýchodSicíliaFrancúzskoAnglicko - ŠkótskoBeneluxBlízkovýchodné dobrodružstvoŠpanielsko - PortugalskoGréckoUkrajinaRusko - BieloruskoIrakNemecko - RakúskoMaltaTuniskoČechy a MoravaCyprusIndia, Nepál, BhutánJuhovýchodná ÁziaArábiaBalkánEgyptMadagaskar 2015Transsibírska magistrála 2016

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu