Lidice. Pokoj a ticho

Autor: Tomáš Kubuš | 13.11.2012 o 8:02 | Karma článku: 15,97 | Prečítané:  2047x

Len necelých dvadsať kilometrov od Prahy leží úplne iný svet. Príliš odlišný od mesta s vysokými vežami, kostolmi, siluetou hradu či kamennými mostmi ponad Vltavu. Ten svet je tichý aj napriek tomu že kričí a žije, hoci mal byť už dávno mŕtvy. Ten svet nesie meno Lidice...

Novembrové ráno je zamračené a šedivé mraky podopierajú ťažkú oblohu, ktorá akoby každou chvíľkou mala spadnúť na krajinu. Je nedeľa, vonku je kľud, ticho a hoci sa Praha prebúdza, ešte ju nestihli zaplniť turisti z viacerých svetových krajín. Nasadneme na autobus a necháme sa ním odviezť na malú zastávku, nad ktorou visí meno obce. Lidice. Nikde nikoho, len zvlnená krajina a stromy pri ceste bežiace smerom do Prahy, ale aj do Kladna či Buštěhradu.

 

lidice001.JPG
Lidice

 

lidice003.JPG
Památnik Lidice

 

Už je to dlhý čas čo som prvý krát zatúžil vidieť Lidice. Nevedel som si predstaviť ako môžu vyzerať a jediné čo som z nich poznal bol obrázok sochy nastúpených detí. Príbeh Lidíc však dlho rezonoval v mysli a túžba vidieť toto miesto zvíťazila nad všetko ostatné. Sme tu takmer sami. Z krajiny sa dvíha pomník a ten dáva tušiť, že sme na tom správnom mieste. Krajina je neskutočne tichá a každým ďalším krokom sa otvára pohľad do údolia obklopeného nízkymi kopcami. Kedysi sa odtiaľ ozýval kostolný zvon, hlas ľudí, hrkot vozov, zvierat. Neskôr krik, zvuk padajúcich kameňov, dreva praskajúceho medzi plameňmi a výstrely. Desiatky výstrelov. Potom nastalo ticho. To všetko sa dá predstaviť pri pohľade do miest, ktoré dnes zívajú prázdnotou. Nie sú mŕtve ako by sa mohlo zdať, ale naopak život sa tu premietol do krajiny a dnes tu stoja stromy a na jar či počas leta hrá farbami Ružový sad. Teraz v novembri je však prázdny a opustený. Aj takto sa sem však hodí. Krásny vysoký strom pustil na zem všetko svoje lístie a okrem neho pod ním zostala prázdna lavička. Keby bolo teplejšie, príjemne by sa na nej sedelo. Cestička sa vinie niekdajšími Lidicami tak, aby návštevník neobišiel nič zaujímavé. Tu stáli domy, no dnes zo zeme rastie len tráva. Deti nahradilo nemé súsošie ich rovesníkov, kam tie dnešné deti chodia zapaľovať sviečky či položiť hračku.

 

Z Horákovej farmy zostal len kamenný múr. Nič viac. Holý múr, ktorý si pamätá desiatky výstrelov a smrť. Najprv odišli ľudia, potom aj celá dedina. Hrob mužov označuje socha, pamätná tabuľa, kvety, veniec, ale to najpodstatnejšie je ticho. To mrazivé, všeobsiahle ticho, ktoré poznačilo miesta, kde smrť brala plnými priehršťami a víťazila nad životom. Podobné ticho si pamätám z decembrového Dachau, ktoré v ten deň prikryl čerstvý sneh. Ticho a pokoj miest, kde umierali sny takmer vyráža dych. Človek bojuje s vlastnými myšlienkami, ktoré na neho útočia a nútia ho povedať, že sa mu tu aj napriek tomu všetkému čo sa tu odohralo páči. Páči sa mu ten pokoj, tá krajina, tie stromy, napadané lístie, rybník a tá jemná novembrová hmla padajúca na krajinu. Vyjdeme vyššie a kamenné základy označujú kostol. Odtiaľto vidno aj nové Lidice stojace nad rybníkom. Zo školy zostalo niekoľko kameňov a atmosféru umocňuje socha ženy s rukami na tvári. Malé dieťa sa jej drží a má strach, ktorý sa dá vycítiť aj z jeho kamenného výrazu. Hore nad údolím je na nízkom pahorku cintorín. Ani ten nezostal v osudný rok svätý a tak ho neskôr museli postaviť na novo. Človek kráča pomedzi hroby a číta si mená rodín, ktoré odtiaľto navždy zmizli. Otočím sa späť a hľadím na Lidice. Predstavujem si domy, strechy postavené zo škridiel, hlavnú ulicu aj zvonicu kostola sv.Martina, ktorý poznám z čiernobielych fotografii, no stále mi nejde do hlavy ako to, že tu už nič nie je. Nedokážem si však predstaviť čo musel prežívať deň pred Vianocami František Saidl, keď sa pozrel týmto smerom a namiesto svojej dediny tu uvidel zasneženú, holú pláň. Pri odchode sa z oblakov pustí jemný dážď. Toto počasie sa sem hodí viac, než keby bol krásny slnečný deň.

 

lidice002.JPG
Pamätník Lidic, ktorý vidno už z cesty

 

lidice004.JPG
Reliéfy z galérie. 10.jún 1942

 

lidice005.JPG
Lidice dnes

 

lidice006.JPG
Malá galéria pred vstupom k pamätníku

 

lidice007.JPG
Krásny strom na začiatku Lidic

 

lidice008.JPG
Tu začínali Lidice

 

lidice009.JPG
Kedysi živá dedina, dnes stromy a ticho

 

lidice010.JPG
Najznámejší pomník Lidic predstavuje deti

 

lidice011.JPG
Deti z Lidic

 

lidice012.JPG
Zo 105 lidických detí prežilo 17

 

lidice013.JPG
Pri pomníku detí

 

lidice014.JPG
Pamätník

 

lidice015.JPG
Pietne miesto pri hrobe lidických mužov

 

lidice016.JPG
Miesto, ktoré si pamätá smrť lidických mužov. Horáková farma

 

lidice017.JPG
173

 

lidice018.JPG
Pamätník pri hrobe lidických mužov

 

lidice019.JPG
Horákova farma

 

lidice020.JPG
Horáková farma

 

lidice021.JPG
Kostol sv.Martina

 

lidice022.JPG
Kostol sv.Martina

 

lidice023.JPG
Neďaleko pamätného miesta vyrástli dnešné Lidice

 

lidice024.JPG
Na tomto mieste stál kostol sv.Martina

 

lidice025.JPG
Niekdajšia škola

 

lidice026.JPG
Opustený cintorín na kopci nad dedinou

 

foto: Tomáš Kubuš, Lidice, 11.11.2012 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?