Brémy. Návšteva u rytiera Rolanda

Autor: Tomáš Kubuš | 27.11.2012 o 11:04 | (upravené 27.11.2012 o 11:11) Karma článku: 8,42 | Prečítané:  1236x

Brémy patria vďaka svojej príjemnej atmosfére medzi najkrajšie nemecké prekvapenia. Tiché uličky striedajú bulváre lemované obchodmi či voňavými reštauráciami, rieka ozdobená holandským mlynom kontrastuje s nádhernými fasádami starých obchodníckych domov, atmosféru dokresľujú farebné kvety, stánky s neodmysliteľnými klobáskami či párkami a kostolné veže vrhajú tieň na symboly mesta v podobe rytiera Rolanda a zvieracích muzikantov. Také sú Brémy, návštevníka pohltia už v prvých minútach a hoci nepatria k veľkomestám, všetko dokážu vyvážiť svojou krásou a pôsobivou históriou.

V batohu sme mali zakúpený lístok interrail a tak sme sa na niekoľko dní vybrali niekam. Bolo pár bodov, ktoré sme vidieť chceli a ostatné sa k nim pridávali akosi automaticky. Presne takým miestom boli Brémy. Netušil som, že môžu byť tak pekné, pravdu povediac vedel som o nich príliš málo. Ráno sme sa zobudili v Kolíne, pred odchodom sa ním ešte posledný krát prešli a naskočili na vlak, ktorý išiel cez Brémy. Povedali sme si, že ich aspoň ochutnáme a zostaneme tu pár hodín. Večer sme už totiž chceli spať v Hamburgu.

Brémy majú obrovskú výhodu a tou je, že sa človek dostane všade po vlastných. Nielenže sa prejde na čerstvom vzduchu, ale ešte k tomu uvidí niekoľkonásobne viac a mesto sa mu dostane viac pod kožu. Len pár krokov pred tým ako začína Altstadt, teda staré centrum mesta sa ticho, ba takmer nehybne prevaľuje malá riečka obklopená zeleným parkom. Na jej konci stojí typický holandský mlyn s veľkou drevenou vrtuľou. Scéna ako vystrihnutá z krajiny tulipánov je tak verná, že keby ma tu niekto vysadil, hádal by som sa, že som v Holandsku. Hlavná ulica Sögerstrasse vedie priamo do historického srdca mesta. Davy ľudí kráčajú smerom do centra a človek nevie kam sa skôr pozrieť. Všade visia pekné stredoveké štíty obchodov, reklamy, farebné pútače, vysoké fasády domov sú ozdobené kamennými reliéfmi a po oboch stranách stoja obchody alebo podniky s jedlom či presláveným nemeckým pivom. Niektoré prevádzky rozložili svoje slnečníky priamo na hlavnú ulicu a ľudia si tu pri chutnom obede či orosenom pohári môžu oddýchnuť, zatiaľ čo okolo nich prúdia domáci, bok po boku s návštevníkmi mesta. Už len názvy jedál napísané kriedou na tabuli dokážu v mysli vyčarovať lahodné pochúťky. Miesto akým je toto prilákalo aj viacero pouličných umelcov. Priamo na ulici medzi domami sa niekoľko farieb pod taktovkou jedného z nich premenilo na veľkú maľbu s tvárou Ježiša Krista. Za toto umelecké dielo mu každú chvíľku v košíkoch pristane minca.

bremy001.JPG
Zaujímavé zátišie

bremy002.JPG

Hlavná ulica vedie priamo do historického centra

bremy003.JPG
Miestny umelec tvorí priamo na ulici

K námestiu s jednoduchým názvom Markt sa zbiehajú azda všetky ulice mesta od tých najmenších až po tepny plné ľudí. Zo severnej strany ho obkolesuje vysoká veža kostola Kirche Unser Lieben Frauen, ktorý je s neďalekou katedrálou najvýznamnejším svätostánkom mesta. Jeho kamenné telo zložené z tehál navodzuje atmosféru Beneluxu, ale stalo sa typickým aj pre severnú časť Nemecka. Na fasáde sedí jazdec na koni a vo vnútri zamrazí pri pohľade na stenu do ktorej vryli mená tých, čo padli počas druhej svetovej vojny. Dopadá na ne jemné svetlo z blízkej lampy a mien je tu akosi priveľa. V okolí sa rozprestiera park, vynikajúci únik pred ruchom celého námestia. Priestor pred kostolom, ale aj v okolí a na námestí Markt patrí stánkom s jedlom alebo tradičnými výrobkami. Akoby si tu každá reštaurácia v meste rozložila stan a ponúka svoje pochúťky priamo pod šírym nebom v srdci mesta. Lákavá atmosféra nikoho neobíde. Pre hladného človeka je to ťažká prechádzka pomedzi všetky stánky odkiaľ sa dvíha vôňa grilovaného mäsa či najmenej sto druhov klobások, pričom niektoré dosahujú úctyhodnú veľkosť pol metra. Pridáme sa k ostatným a skúsime ochutnať z miestnej kuchyne, ktorá zase raz nesklamala. Z pódia sa ozýva hudba, ľudia sa zastavujú, posedia, celé skupinky prichádzajú na obed a určite strávia príjemný čas. Inak sa to ani nedá. Niektoré predavačky či čašníci majú na sebe aj miestny kroj a keď v nich roznášajú pollitrové krígle piva človek vie, že musí byť v Nemecku.

bremy004.JPG
Moderné centrum mesta

bremy005.JPG
Stánky s chutným občerstvením

bremy009.JPG
Krása starých budov v centre

Tu na hlavnom námestí každý pochopí prečo sa zvyknú Brémy prezývať „schön klein“, teda pekné, malé mesto. Keby mali Brémy len toto jedno námestie, aj tak by patrilo k najkrajším mestám krajiny, ak nie celej Európy. Niektoré nádherné fasády okolostojacich budov vyzerajú akoby boli ozdobené zlatom, iné sa predbiehajú v počte sôch, no nakoniec aj tak zvíťazí radnica Rathaus plná detailov, okien a trojuholníkových štítov na streche. Postavili ju už v roku 1410, ale napokon dotvorili fasádu do dnešnej podoby až o 200 rokov neskôr. Menšie domčeky naproti pripomínajú slávnu minulosť mesta. Brémy založil v roku 787 Karol Veľký a už od rannej doby si vyslúžili prezývku „Rím severu“. Nebolo to pre nádherné stavby akými sa môže popýšiť talianske hlavné mesto, ale najmä preto, že sa Brémy stali základňou odkiaľ prichádzalo kresťanstvo na sever do Škandinávie. Život v meste prekvital až zbohatlo natoľko, že sa mohlo pridať k slávnym obchodníckym mestám, aby sa v roku 1646 stalo slobodným hansovým mestom. Svoju povesť si užíva dodnes a v jej starých uličkách je táto história stále cítiť. Vizáž námestia Markt dotvára nepochybne katedrála sv.Petra stará už takmer trinásť storočí. Dvojica veží akoby tu stála už od nepamäti a nikto si nevie predstaviť aké by boli Brémy bez nich. Vnútro je strohé, no zaujme malými detailmi, najmä plastikou Adama a Evy s povestnými jablkami a hadom obtáčajúcim sa okolo Kristovho kríža. Zaujímavejšie ako vnútro samotné je menšie nádvorie plné zelene odkiaľ sa dá niekoľkými schodmi zostúpiť do podzemia. Olovená miestnosť Bleikeller sa vyznačuje suchým vzduchom a ten dokázal premeniť telá na múmie. Dnes tu pod katedrálou odpočíva osem múmii medzi ktorými nechýba švédska grófka alebo vojak zabitý v 30-ročnej vojne. Atmosféra naplnená zvláštnosťou smrti však určite nie je pre každého. Ani na tých katedrála nezabudla a namiesto zostupu do podzemia ponúka výstup na svoju vežu odkiaľ je na Brémy nezabudnuteľný pohľad.

bremy010.JPG
Výstavná radnica

bremy011.JPG
Vežičky kostolov nad starým mestom

bremy012.JPG
Námestie v srdci mesta je plné ľudí

bremy013.JPG
Námestie obkolesujú starobylé fasády domov

bremy014.JPG
Na hlavnom námestí

bremy015.JPG
Je ťažké vybrať ktorý dom na námestí je ten naj

bremy016.JPG
Pokoj v katedrále sv.Petra

Najznámejším symbolom mesta sú bez akýchkoľvek pochýb známi hudobníci Bremen Stadtmusikanten vystrihnutí z rozprávky bratov Grimmovcov. V tieni katedrály, mimo všetkého ruchu na hlavnom námestí stojí socha zvieracích muzikantov. Ich obľúbenosť dokazujú nohy somára vyšúchané od ľudských rúk do zlatej farby. Známa povera totiž hovorí, že kto sa sochy dotkne bude mať šťastie. Po svete musí chodiť hotový zástup šťastných ľudí. Kto by pod honosným označením Stadtmusikanten čakal orchester vo frakoch s drahými nástrojmi, určite by bol sklamaný pri pohľade na súsošie štyroch zvierat. Dole stojí somár, na jeho chrbát sa vyštveral pes, na neho zase mačka a na samotný vrchol vyliezol kohút. Práve dej príbehu bratov Grimmovcov rozhodol o tom ako bude socha vyzerať. V rozprávke sa totiž somár vybral do Brém, pretože si chcel splniť svoj sen a stať sa hudobníkom. Keď ho videli iné zvieratá pridali sa k nemu a kráčali spolu. Prišla noc, chceli si nájsť miesto, kde by sklonili hlavu a tak sa zastavili pri dome. Aby mohli nazrieť dnu, vyštverali sa jeden druhému na chrbát a odtiaľ zbadali zlodejov. Tí sa tak naľakali, až bežali čo im nohy stačili. A tak tu možno žijú dodnes. Prejde len pár minút a pri soche sa vystriedajú aspoň dva tucty ľudí. Dotknú sa jej a bez fotky neodíde snáď nikto. Aj keď je honosná radnica na námestí veľkým lákadlom, nemenej priazne si užíva socha rytiera Rolanda. Postava obľúbeného rytiera milujúceho slobodu meria 13 metrov a tak je najvyššou svojho druhu v celom Nemecku. Na svojom mieste stojí už 600 rokov a videla takmer všetko čo sa odvtedy v Brémach odohralo. Keby vedela rozprávať, dlhé hodiny by ju počúvali tisíce ľudí. Legenda hovorí, že pokiaľ bude Roland dávať na Brémy pozor, budú slobodným mestom.

bremy006.JPG
Slávny brémski muzikanti

bremy007.JPG
Jeden z muzikantov

bremy008.JPG
Kohút na vrchole muzikantskej pyramídy

bremy028.JPG
Rytier Roland stráži slobodné Brémy

bremy030.JPG
Socha rytiera Rolanda na hlavnom námestí

bremy029.JPG
Rolandov kamenný pohľad

Vchod do najznámejšej ulice mesta Böttcherstrasse označuje veľká zlatá tabuľa s apokalyptickým výjavom archanjela Michala držiaceho meč v súboji s tromi dračími hlavami. Obklopuje ju architektúra zložená z červených tehál a jej červenkastý nádych sa nesie celou štvrťou. Ulicu nechal v roku 1931 postaviť Ludwig Roselius, obchodník ktorý zbohatol na vynájdení bezkofeínovej kávy. Za zlatým vstupom sa rozbieha svet úzkych, pitoreskných uličiek, kontrastujúcich zo širokými bulvármi moderných častí mesta. Ponárame sa hlbšie a steny domov sú tak blízko seba, že okolo seba môžu prejsť dvaja, nanajvýš traja ľudia. Z okien visia ružové muškáty a pod nimi našli svoje miesto staré tabule, ktoré hovoria čo sa v dome nachádza. Ulica sa roztvorí do malého námestia zaplneného ľuďmi, stolmi a stoličkami. Tu u Čiernej sovy oddychujú turisti s výhľadom na zaujímavú architektúru expresionistického štýlu Art Noveau. V obchodíku za rohom ručne vyrábajú čokoládu a pri každom otvorení dverí sa von dostane jej sladkastá vôňa. Stretávajú sa tu turisti, aby sa čo to o obľúbenej čokoláde dozvedeli a mohli z nej ochutnať. Štvrť, ktorou sa tiahne ulica Böttcherstrasse patrí k najpríjemnejším prekvapením Brém. Zdá sa, že malé podniky, niekedy len s dvomi, tromi stolmi boli na každom kroku. Z dláždeného chodníku vyrastajú farebné domčeky so zašpicatenou strechou. Na niekoho môže pôsobiť ako z rozprávky, najmä ak sa k tomu pridá múzeum hračiek. Dá sa tu túlať hodinu a človek si to ani neuvedomí, pretože sa stále naokolo niečo deje.

bremy017.JPG
Monumentálny vstup do ulice
Böttcherstrasse

bremy018.JPG
Príjemná ulica
Böttcherstrasse

bremy019.JPG
Böttcherstrasse


bremy020.JPG

U čiernej sovy

bremy021.JPG
Pohoda v príjemnej štvrti starého mesta

bremy022.JPG
Malé námestie ukryté medzi ulicami

bremy023.JPG
Farebné uličky starého mesta

bremy024.JPG
Múzeum hračiek

bremy025.JPG
Obľúbene ciele prechádzok

bremy026.JPG
Človek tu aj napriek kope ľudí nájde svoj pokoj

bremy027.JPG
Alebo si v uličke posedieť pri pive

bremy031.JPG
Posledné obhliadnutie za Brémami

Neďaleká štvrť Schnoor je úplne odlišná. Kým Böttcherstrasse preslávilo ticho a pokoj jej tehlových uličiek, Schnoor sa stala synonymom zábavy a dala by sa prirovnať k známej amsterdamskej Červenej uličke. Kedysi na jej mieste stála v 15-16.storočí dedinka s jednoduchými chatrčami, kde bývali rybári, remeselníci a obchodníci. Neskôr sa stala obľúbeným miestom zatúlaných námorníkov a dnes je menším bludiskom plným podnikov, reštaurácii, kaviarní, barov a módnych butikov. Také sú Brémy. Pokojné aj rušné, nenápadné aj kričiace, no očarujúce svojimi príbehmi, ľuďmi, kuchyňou a príjemnou severo-nemeckou atmosférou.

foto: Tomáš Kubuš, Brémy, 14.8.2010

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?