Spomienky na sýrsky Damask

Autor: Tomáš Kubuš | 25.2.2013 o 8:02 | (upravené 25.2.2013 o 10:35) Karma článku: 11,16 | Prečítané:  1620x

Každý kto sa ocitol aspoň raz v Sýrii si na ňu za posledný rok či dva spomenul. Milujem Damask, milujem jeho uličky starého mesta a nesmierne mi chýba. Bolo to krásne mesto. Ten minulý čas vháňa pod kožu zimomriavky a jediné čo človeku ostáva je vracať sa k fotografiám a spomienkam, ktoré mu mesto pretkané bazármi vtlačilo do pamäti...

Už nezrátam koľko krát som si spomenul na Damask ako veľmi mi chýba. Desať, sto, možno tisíc krát. Zamiloval som si ho už keď sme sa stretli prvý krát v 2007 a odvtedy som sa za posledných päť rokov do jeho čajovní a ulíc vrátil ešte šesť krát. Ak Vám nejaké miesto prirástlo k srdcu a Vy o ňom v posledných mesiacoch čítate len v tých najhorších súvislostiach je Vám z toho smutno. Z tej bezmocnosti, ktorá naokolo vládne a pri ktorej sa dá len čakať ako to celé dopadne. Jedno je isté, Damask nikdy nebude taký ako si ho človek pamätal. Aj keď sa zotaví, stále bude v sebe niesť stigmu oných smutných čias, ktoré ho teraz sužujú. I tak by som sa do neho chcel vrátiť, prejsť sa známymi miestami, chcel by som vidieť tie tváre s ktorými sme sa vždy navzájom zdravili keď som kráčal okolo ich obchodíkov.

damask007.jpg
V uličkách starého Damasku

damask005.jpg
Straight Street kopíruje rímsku ulicu Via Recta

damask001.jpg
Na zmrzline

damask002.jpg
Jeden z davu

damask004.jpg
Nevestin minaret bol prvým nad Umajjovskou mešitou

damask003.jpg
Výroba skla

damask010.jpg
Pred vstupom do súku al-Hammidiyeh

Damask má krásnu, starobylú dušu akú by sme na Blízkom Východe našli snáď len v uličkách starého Jeruzalemu či libanonského Tripolisu. Človek ju cíti a vníma každým krokom, ktorý spraví za hradbami, kde sa odrazu rozleje obrovský arabský súk. Nezaplní len hlavnú ulicu, no pohltí aj bočné uličky a dosiaľ som sa ho nikdy neprejedol. Niekedy som ho preletel a uhýbal sa hradbe ľudských tiel, inokedy som tu trávil hodiny. Prechádzal sa hore dole, zastavil sa na zmrzline, nechal si naliať chutnú malinovku od chlapíka, ktorý na chrbte nosí veľkú kanvicu a sníval svoj sen o Oriente v ktorom som sa ocitol.

damask012.jpg
Pohľad z okna

damask011.jpg
Sýrsky úsmev

damask050.jpg
Drevené spomienky

damask008.jpg
V šiítskej svätyni Sajdá Rukája

damask009.jpg
V šiítskej svätyni Sajdá Rukája

damask014.jpg
Predajňa plná sladkostí

damask021.jpg
Nový hidžáb? Stačí zbehnúť na trh

damask017.jpg
Svet z korenín

Naposledy som ním kráčal v apríli 2011. To už niektoré televízie zaplavovali obrázky protestov po ktorých tu nebolo ani chýru ani slychu. Dnes mi ostávajú jedine spomienky, ktoré z času na čas vyberám v hlave a nechám sa nimi unášať. Raz to je chuť a vôňa černicového džúsu pod ruinami Jupiterovho chrámu na samom konci súku al-Hammidiyeh. Inokedy sú to rozpálené dlaždice priestranného nádvoria Umajjovskej mešity, fontány paláca Azem, ticho v kostolíku sv.Ananiáša,  mäkký koberec v hrobke udatného kurdského bojovníka Salah-ad-Dína, ktorý nemal strach ani pred križiakmi, alebo to je vôňa vodných fajok z útulnej kaviarničky Núfara, kde som si niekoľko krát prišiel vypočuť staré, arabské rozprávky z úst Abu Shadiho, majstra svojho remesla, vďaka ktorému žili príbehy dávno minulé. Niekedy sa mi vynorí tvár Ahmada, ktorý ma vždy pozdravil a pozval na cukríky plnené pistáciami a ja som si u neho vždy nejaké kúpil aj na domov, aby som mal po ruke maličký kúsok Sýrie vždy keď mi príde za ňou smutno.

damask006.jpg
Pohľad z hory Kasijún na obrovský Damask s Umajjovskou mešitou

damask015.jpg
Pokladnica Umajjovskej mešity

damask016.jpg
Nevestin minaret Umajjovskej mešity

damask019.jpg)
Nádvorie Umajjovskej mešity

damask020.jpg
Minbar vo vnútri Umajjovskej mešity

damask036.jpg
Svätyňa vo vnútri Umajjovskej mešity, kde je podľa legendy hlava Jána Krstiteľa

damask035.jpg
Nádherné priečelie Umajjovskej mešity vyplnené mozaikou

damask037.jpg
Pri vstupe do mešity

damask038.jpg
Citadela na prahu starého mesta

damask029.jpg
Domy Damasku

Často krát sa spomienky zatúlajú do postranných uličiek s náboženskými suvenírami a cukrovinkami, ktoré ma doviedli k malej šiítskej svätyni Sajda Rukája. Hodiny som v nej sedával, čítal si, prehodil zopár perzských slovíčok s iránskymi pútnikmi a tešil som sa z toho, že všetko naokolo mi pripomína Irán. Miloval som čajovne starého mesta, najmä jednu ktorej meno som zabudol, no trafil by som k nej aj poslepiačky, pretože stojí neďaleko Núfary na rohu Umajjovskej mešity. Tam som zapĺňal zošity riadkami, keď som chcel aby to čo vidím pretrvalo aj po rokoch, keď budem sedieť doma a vďaka nim sa mi podarí cestovať v čase a vrátiť sa sem. Funguje to, naozaj to dokážu. Bavilo ma kráčať uličkami a ochutnávať šawarmu, hľadať ten najlepší faláfel, malé pizzové koláčiky, tie najlepšie džúsy, pistácie či iné oriešky. Bola to hra a Damask v nej pôsobil ako obrovská hracia plocha plná známych aj neznámych vecí, ktoré však priťahovali ako magnet.

damask022.jpg
Orientálny bazár

damask023.jpg
Koreniny, čaje, bylinky, susšené ovocie, oriešky...

damask024.jpg
Pod múrmi Citadely

damask025.jpg
Skvelý džús z granátových jabĺk

damask026.jpg
Predavač malinovky

damask028.jpg
Obchodíky so sladkosťami

damask027.jpg
Palác Azem

damask041.jpg
Najlepšia pistáciová zmrzlina sveta (obchodík Bakdash)

damask034.jpg
Jupiterov chrám

damask030.jpg
Slávny súk al-Hammidiyeh

Sem tam si otvorím fotky, preklikávam a pristihnem sa s úsmevom, pretože hoci ich je pomerne veľa, vždy si pri nich človek spomenie na niečo iné. Môj Damask bol spočiatku taký ako u ostatných. O pamiatkach, ktoré som chcel vidieť a za ktorými som išiel. Neskôr sa to zmenilo, pamiatky som poznal a priťahoval ma pre svoje ulice, kamene, staré domy, vytŕčajúce balkóny, obchodíky s orieškami, cukríkmi, korením, priťahoval ma aj pre ľudí, ktorí tu žili ako v starodávnom mravenisku. Dokázal som prísť do starého mesta ráno, kedy ešte niektorí predavači odťahovali rolety na svojich obchodoch a vracal som sa hlboko v noci po tom ako v Damasku život oddychoval. Ani raz som nemal zlý pocit, pocit ohrozenia, preto o to viac človeka mrzia správy, ktoré sa začínajú množiť. Jednou z posledných bol raketový útok na štadión a neďaleko stojaci hotel Tišrín. Raketa dopadla pár metrov od jeho múrov, no aj tak jej črepiny zabili sýrskeho futbalistu. Človek to berie akosi osobnejšie, keď v tom hoteli strávil niekoľko nocí a spozná vybité okná na fotkách. Odrazu sa vybaví pohľad z okna, recepcia, ulica, obchodík na rohu, kde predával zavalitý arabský chalan, ktorý mi vždy chladil môj obľúbený džús, predstaví si milých ľudí, ktorí pomohli keď som nevedel trafiť odtiaľ do mesta. Kde sú dnes? Zostali vo svojich domoch? Človek sa tým myšlienkam neubráni. Len ho to zožiera a želá si, aby nad Damaskom opäť vládol kľud a pokoj, ktorý si zaslúži.

damask039.jpg
Rušnou ulicou

damask040.jpg
Súk al-Hammidiyeh

damask048.jpg
Socha bojovníka Salah-ad-Dína

damask013.jpg
Salah-ad-Dín je v Damasku aj pochovaný

damask032.jpg
Poloprázdna kaviareň Núfara

damask033.jpg
Rozprávač Abu Shadí v akcii

damask042.jpg
Zlatá ulička

damask044.jpg
Farby arabského trhu

damask043.jpg
Obchodík

damask031.jpg
Kúsok osmanskej architektúry - Tákija al-Sulajmanija

damask047.jpg
Ľudské mravenisko

damask045.jpg
Vojak

damask046.jpg
Trh s ovocím a zeleninou

damask049.jpg
I believe in Syria

foto: Tomáš Kubuš, Damask, Sýria, 2007-2011

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?