Okolie Jerevanu II. - Arménsky Vatikán a Zvartnots

Autor: Tomáš Kubuš | 17.6.2013 o 8:04 | Karma článku: 13,92 | Prečítané:  4791x

Kým doobeda sme objavovali oblasť východne od Jerevanu, poobede na nás čaká výlet na západ. Vedeli ste, že aj Arménsko má svoj vlastný Vatikán? Nie? Kto sa chce v ňom ocitnúť, musí sa vybrať na výlet do posvätného mesta Ečmiadzine a pohľadať slávnu Katedrálu. Nielen Ečmiadzin zaujme svojim príbehom, ale aj ruiny neďalekej katedrály Zvartnots staré viac než 1300 rokov...

Z Garni sa vezieme naspäť do Jerevanu na stanicu GAI Poghots (miestni ju niekedy volajú aj Masif) a chvíľku si počkáme na nejaké známe číslo maršrutky, ktorá nás vezme do centra pri Operu. Je čas obedu, tak to využijeme a sadneme si do malého podniku. Kým doobeda sme objavovali východnú oblasť od Jerevanu, teraz poobede na nás čaká západná časť. Maršrutky do Ečmiadzinu by mali odchádzať presne z našej ulice. Stačí si len u mladej slečny overiť informácie a napokon vysvitne, že ide naším smerom tak počkáme s ňou.

Najsvätejšie miesto celého Arménska leží len pár kilometrov za hranicou Jerevanu. Vďaka svojej povesti si Ečmiadzin dokonca vyslúžil prezývku „Arménsky Vatikán". Predstavoval som si ho ako veľkolepý kláštor na rovine, kam prichádzajú s pokorou stovky pútnikov. Ečmiadzin je naopak rušným mestečkom plným domov, obchodov, parkov, starých áut a bielych maršrutiek. Vôbec nemáme tušenie, kde sme sa ocitli a ktorým smerom sa máme vydať. Nič to. Nasliníme prst, aby sme zistili smer vetra, otvoríme ručne kreslenú mapu, priložíme kompas, pravítkom odmeriame vzdialenosť, načrtneme niekoľko čiar a je to. Jasné, že kecám. Pýtame sa hneď prvého človeka, ktorého stretneme a ten nám radí, aby sme kráčali stále rovno a o pár minút už budeme sami vedieť, kam ísť.

Chvíľku trvá, kým sa dostaneme k posvätnému areálu, ale stojí to za to. Ečmiadzin je miestom, kde mal Surp Grigor Lusavorich (svätý Juraj) božskú víziu o zväzku svetla dopadajúcom na zem. Následne tu postavil prvý kostol Mayr Tachar. V celom Arménsku nenájdeme významnejšie miesto. Kostol sa stal centrom duchovného života a jeho význam rástol po tom ako Arméni prijali kresťanstvo, vôbec ako prvý národ na svete za svoje náboženstvo. V 4.storočí sa kňazi vydali do sveta a vrátili sa až v 14.storočí. Pustili sa do rekonštrukcie Katedrály, no jadro z nej ostalo po vzore prvého kostola. Už na prvý pohľad je Katedrála iná ako ostatné. Nie je vysoká, za to má širšie steny rozťahané po obvode. Nad vstupom stojí zvonica ozdobená vyrezávanými reliéfmi a nádhernými maľbami. Zvony z nej znejú celým mestom cez 350 rokov. Monumentálny vstup vyplnený freskami vedie dnu. Prejdeme okolo mramorových dosiek, pod ktorými odpočívajú významní predstavitelia cirkvi a ocitneme sa uprostred Katedrály. Miesto, kde stojí oltár by malo byť tým, kam dopadol božský lúč a ukázal svätému Jurajovi, kde má začať stavať. Pri stoloch so sviečkami stojí hŕstka ľudí a pomaly jednu od druhej zapaľujú. Väčšina však hneď smeruje k pokladom, ktoré Katedrála skrýva. V pokladnici sú uložené predmety nevyčísliteľnej hodnoty. Najvzácnejšou je kopija Supr Geghard, ktorou rímsky vojak pichol do tela Ježiša Krista. Medzi ďalšie významné exponáty patrí kúsok svätého kríža, ale aj fragment z Noemovej archy.

ecmiadzin001.jpg
Ečmiadzin je už na dosah

ecmiadzin002.jpg
V okolí Katedrály je upravený park

ecmiadzin003.jpg
Katedrála v celej svojej kráse

ecmiadzin004.jpg
Pod vysokou zvonicou spočíva niekoľko hrobov

ecmiadzin005.jpg
Detail Katedrály

ecmiadzin006.jpg
Vstupný portál do Katedrály

ecmiadzin007.jpg
Zdobený strop

ecmiadzin008.jpg
Katedrála je plná detailov

ecmiadzin009.jpg
Sviečky v Katedrále

ecmiadzin010.jpg
Návštevníčka Katedrály

ecmiadzin011.jpg
Mohutná zvonica Katedrály

ecmiadzin012.jpg
Len tak si pohadzovať vlasmi

ecmiadzin013.jpg
Najposvätnejšie miesto celého Arménska

ecmiadzin014.jpg
Katedrála na sebe nesie niekoľko vežičiek

ecmiadzin015.jpg
Katedrála z Ečmiadzinu

Celý areál Katedrály je plný kvetov, lavičiek a oddychujúcich ľudí. Pamätník z roku 2001 pripomína návštevu Jána Pavla II. pri príležitosti 1700.výročia prijatia kresťanstva. Od hlavnej Katedrály sa prejdeme niekoľko stoviek metrov k menšiemu kostolu Surp Gayane. Leží v obohnaní zelene a záhrady s nádvorím a fontánou. Sem nezavíta zástup pútnikov a je tu taký kľud a ticho, že sediac vo vnútri kostola na drevených laviciach počujeme praskať tenučké medové sviečky. Pri odchode nás zdraví skupinka mužov hrajúcich pod stromom karty a my a poberieme k hlavnej ceste nájsť niečo, čo by nás vzalo do neďalekého miesta Zvartnots.

ecmiadzin016.jpg
Chačkar neďaleko Katedrály

ecmiadzin017.jpg
Za bránou stojí kostolík Surp Gayane

ecmiadzin018.jpg
Maľba v kostole

ecmiadzin019.jpg
Na prahu kostola

ecmiadzin020.jpg
Surp Gayane

Na námestí si za 1000 AMD dohodneme taxík k ruinám katedrály. Z Ečmiadzinu je to sem len päť kilometrov, ale nechce sa nám šliapať, pretože čoskoro bude záverečná a neradi by sme riskovali, že nám ju pred nosom zatvoria. Už z prístupovej cesty vidno na pravej strane veľkolepé ruiny katedrály s nádychom čiernej farby. Od roku 2000 je dokonca katedrála zapísaná do zoznamov UNESCO. Zaplatíme vstupné a ocitneme sa medzi stĺpmi a kameňmi, ktoré kedysi tvorili steny monumentálnej stavby. S jej výstavbou začali už v roku 642 pod taktovkou Nersesa III., ktorý vošiel do dejín s prívlastkom „Staviteľ". Ako mnohé iné, ani tento svätostánok sa nezaobíde bez zaujímavej legendy a tá hovorí, že ho postavili na mieste, kde sa stretol sv.Juraj s arménskym kráľom Trdatom III. Celá katedrála je odetá do čiernej farby, pretože ju vzkriesili z čierneho bazaltu. Prechádzame sa v tieni jej starobylých stĺpov na ktorých ešte stoja nádherne prepracované hlavice. Niektoré majú po vzore iónskych stĺpov zatočené voluty, iné zase skrášľujú vtáky s rozprestretými krídlami či kríže. Hoci je katedrála v ruinách, stále na nej badať jej kruhový pôdorys. Katedrála stála nepoškodená len od 7 do 10.storočia, pretože okolo roku 1000 došlo k jej kolapsu. Dodnes sa nevie čo malo byť presnou príčinou zničenia tejto stavby, ale medzi najpravdepodobnejšie názory patrí zemetrasenie, ktoré ju zrovnalo so zemou. V priebehu storočí sa na ruiny zabudlo a pohltila ich zem, avšak začiatkom 20.storočia sa tu objavili archeológovia a na svet priniesli staré dedičstvo svojich predkov. Chvíľku sa ešte poflákame celým priestorom, ale Zvartnots nie je veľký, tak sa môžeme vrátiť do Jerevanu.

zvartnots001.jpg
Ruiny starobylej katedrály

zvartnots002.jpg
Z katedrály zostali krásne stĺpy

zvartnots003.jpg
Katedrála mala kedysi kruhový pôdorys

zvartnots004.jpg
Stĺpy sú podobne ako katedrála z čierneho bazaltu

zvartnots005.jpg
Jedna z viacerých hlavíc

zvartnots006.jpg
Pod stĺpmi

zvartnots007.jpg
Katedrála sa prepracovala na zoznam UNESCO

zvartnots008.jpg
Niektoré stĺpy majú na sebe rozprestrené krídla

zvartnots009.jpg
Ruiny niekdajšej katedrály

zvartnots010.jpg
Orol na hlavici

zvartnots011.jpg
Ruiny katedrály

Naspäť do Jerevanu sa chceme dostať maršrutkou. Kráčame pozdĺž hlavnej cesty a vždy keď sa nejaká v diaľke zjaví, zamávame na ňu či má voľné miesta. Niekoľko plných prejde až napokon zastaví jedna úplne prázdna, tak sa vezieme štýlovo v súkromnej. Zvyšok dňa strávime v Jerevane, prespíme, zbalíme batohy a ráno sa vydáme na juh do miest, kde sa dvíhajú kopce a kde leží povestná „Čierna záhrada".

foto: Tomáš Kubuš, Ečmiadzin, Zvartnots, 13.7.2010

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?