Kutná Hora. Jesenná prechádzka

Autor: Tomáš Kubuš | 17.12.2013 o 8:02 | Karma článku: 11,65 | Prečítané:  1318x

Kutná Hora mi už dlhšie ležala v hlave, ale ako to u mňa býva dobrým zvykom, blízke miesta sú mi akosi vzdialenejšie, než tie ku ktorým treba merať dlhú cestu. Odrazu sa vyrysovala cesta do Prahy, ktorá sama o seba ani nebola cieľom. Odtiaľ to už bolo do Kutnej Hory skutočne na skok. Do toho sa primiešal krásny jesenný deň a Kutná Hora sa zo sna premenila na skutočnosť.

Sobotné ráno sa prepletieme pražskou dopravou až na železničnú stanicu. Stačí len hodina cesty z českého hlavného mesta a zmení sa naokolo celý svet. Ruch Prahy ustane, stratia sa ruskí turisti, stratia sa turisti celkovo a odrazu človek počuje ako sa odrážajú jeho kroky kráčajúc kamennou dlažbou do starého mesta. Kutná Hora je rozprávkovým miestom, ktoré pretkávajú malebné uličky a nad strechami domov sa dvíhajú zvonice kostolov či veľkolepý svätostánok sv.Barbory zapísaný v dedičstve UNESCO.

Stačí spraviť pár krokov starým mestom, prejsť ulicou nad ktorou vyrástli staré fasády a očarenie z Kutnej Hory prichádza takpovediac okamžite. Leží na pahorku, preto sa mnohé ulice jemne zvažujú nahor, aby dosiahli malé, skryté námestia. Cez týždeň tu je rušno, ale na víkend prikryje Kutnú Horu kľud a pokoj. Na námestí sa objaví barokový morový stĺp z 18.storočia ozdobený sochami baníkov a priamo naproti nemu ho sleduje krásny, meštiacky dom, ktorý na svojom tele dodnes nesie niekoľko strácajúcich sa fresiek. Na Kutnej Hore je zaujímavé to, že takmer každý dom má svoju vlastnú tvár. Niektoré fasády sú natreté prenikavými farbami, iné sú šedé, no každá je originálna a stojac vedľa seba vytvárajú príjemný farebný celok. Dominantou starého mesta je vysoká zvonica kostola sv.Jakuba. Najkrajší pohľad na ňu je z Palackého námestia, kde pod stromami posedávajú ľudia a v peknom počasí vyberie niekoľko prevádzok von letné terasy.  Kostol sv.Jakuba poznačila gotika, pretože ho stavitelia dokončili na prelome 14. a 15.storočia a nebyť sv.Barbory, tak by bol v Kutnej Hore najvyhľadávanejšou pamiatkou. V nepokojných rokoch husitských bojov ho dokonca pohltili plamene, ale našťastie povstal a stráži Kutnú Horu dodnes. Staré mesto pripomína múzeum pod šírym nebom. Pochopilo to aj UNESCO a preto ho spoločne s kostolom sv.Barbory zaradilo pod svoje krídla. Viaceré uličky dláždené mačacími hlavami sa strácajú medzi domami z ktorých do ulice trčia kvety alebo staré, stredoveké značky či štíty s názvami obchodov. Túla sa tu len niekoľko turistov, ale zavítali sem aj skupiny z Nemecka či Rakúska, aby sa čo to dozvedeli o histórii tohto významného miesta. Úzke kamenné uličky lemujú malé rodinné hotely, penzióny, ale aj podniky a reštaurácie. Sem tam sa dokonca objaví obchodík s tradičnými suvenírami alebo dokonca antikvariát naplnený vôňou starých, zabudnutých kníh. Kto hľadá nejaký poklad ukrytý v starých stranách určite by sa mal zastaviť u „Felixa Jeneweina". Každý vie, kde sa nachádza, ale nájdete ho aj sami.

kutnahora001.jpg
Uličkami Kutnej Hore

kutnahora002.jpg
Sem tam sa na konci ulice vynorí kostol

kutnahora003.jpg
Ponuka dňa

kutnahora004.jpg
Morový stĺp

kutnahora005.jpg
Kamenný dům z 15.storočia

kutnahora006.jpg
Kamenná kašna

kutnahora007.jpg
Antikvariát v starej uličke

kutnahora008.jpg
Dláždenné uličky starého mesta

kutnahora009.jpg
O malé reštaurácie v starom meste nie je núdza

kutnahora010.jpg
Námestie neďaleko kostola sv.Jakuba

kutnahora011.jpg
Cestou ku svätej Barbore

Malé nádvorie neďaleko galérie Spirála vstupuje do Hrádku s impozantným múzeom striebra. Kutná Hora je totiž synonymom tohto drahého kovu a história striebra sa tu píše už minimálne od 10.storočia. V 13.storočí dokonca Kutná Hora ťažila tretinu všetkého striebra z Európy. Obyvateľmi Hrádku boli spočiatku významní aristokrati, ale neskôr ho získali jezuiti a prestavali ho na svoju školu. Turisti vstupujú dnu mohutnou bránou a môžu sa ponoriť dokonca do miest, kde sa pôvodne v stredoveku striebro ťažilo. Obľúbená atrakcia priláka vždy skupinky ľudí a tí, ktorí ju majú za sebou sa vydajú k srdcu starého mesta. Tým nie je v Kutnej Hore nik iný, ako kostol svätej Barbory. Úzka kamenná ulica sa odrazu rozšíri natoľko, až pripomína bulvár moderného mesta, avšak tu si zachováva svoju lákavú, stredovekú tvár. Z pravej strany vrhá tieň do ulice obrovské jezuitské kolégium, kde zanechal svoj rukopis taliansky architekt Orsi. Je tak veľké, že ho vidno z diaľky a dokonca aj zo spodného mesta. Ľavá strana prístupovej cesty patrí kamennému múriku ozdobenému sochami. Pre ich počet sa často „jezuitská terasa" prirovnáva k slávnemu Karlovmu mostu pretínajúcemu Vltavu. Stoja tu sošky svätcov, anjelov a obrovskou devízou terasy je výhľad na Kutnú Horu. Javí sa ako spleť domov postavených na pahorku, nad ktorým drží stráž zvonica sv.Jakuba. Horizontom prechádza zvlnená krajina stredných Čiech a údolie sa stráca v hustom lese. Zakladatelia Kutnej Hory si vybrali skutočne nádhernú polohu.

kutnahora012.jpg
Jezuitská terasa plná sôch

kutnahora013.jpg
Cestu k Chrámu sv.Barbory lemujú sochy

kutnahora014.jpg
Jezuitská terasa

kutnahora015.jpg
Chrám sv.Barbory je pýchou Kutnej Hory

kutnahora016.jpg
Kutná Hora s kostolom sv.Jakuba

kutnahora031.jpg
Jezuitská terasa

Na konci cesty sa objaví Chrám svätej Barbory. Jeho unikátne telo dopĺňajú desiatky malých, gotických vežičiek. Stavať ho začali stavať už koncom 14.storočia, kedy mesto súperilo o moc s neďalekou Prahou. Výstavnou budovou chceli na seba upriamiť pozornosť a celkom dobre sa im to podarilo. Neogotické priečelie je síce o niekoľko storočí mladšie, ale kto ním vojde toho obklopí duch starej doby. Nad kaplnkou sa striedajú vysokánske, farebné vitráže, vzadu v chráme sú na stenách maľby baníkov a minciarov, stĺpy zdobia sochy, klenba nad hlavami je tak prepracovaná akoby ani nebola z tohto sveta a komu sa máli, ten môže vyliezť schodmi na emporu odkiaľ si vychutná pohľad z výšky do chrámovej lode. Neuveriteľné miesto nasiaknuté storočiami a ukážkovou architektúrou. Kto sa nasýti histórie Kutnej Hory, môže si sadnúť do chrámového parku s upravenými stromami a sledovať lesy či popri oddychu počítať gotické vežičky. Ešte zaujímavejšou alternatívou je však spraviť niekoľko krokov nazad do starého mesta a sadnúť si do neďalekej reštaurácie U Hrnčíře. Podáva tradičnú českú kuchyňu a sviečková na smotane s domácim, „houskovým knedlíkem" zapíjaná oroseným miestnym pivom patrí k miestnym špecialitám, ktorej nikdy nebudem mať dosť.

kutnahora017.jpg
Chrám sv.Barbory

kutnahora018.jpg
Chrám sv.Barbory

kutnahora019.jpg
Chrám sv.Barbory

kutnahora020.jpg
Chrám sv.Barbory

kutnahora021.jpg
Chrám sv.Barbory

kutnahora022.jpg
Chrám sv.Barbory

kutnahora023.jpg
Sklenné vitráže v chráme sv.Barbory

kutnahora024.jpg
Vitráže dopĺňajú nástenné maľby

kutnahora025.jpg
V Kutnej Hore sa razili mince

kutnahora026.jpg
Pohľad z Chrámu sv.Barbory

kutnahora027.jpg
Svätý nad lesom

kutnahora028.jpg
Jezuitská kolej

kutnahora029.jpg
Kutná Hora

kutnahora030.jpg
Kostol sv.Jakuba

kutnahora032.jpg
Kamennými uličkami

kutnahora033.jpg
Kamennými uličkami

kutnahora034.jpg
Skvelý obed

Kutnú Horu nepreslávil len Chrám sv.Barbory či ťažba striebra, ale kostnica naplnená tisíckami kostí. Leží v časti zvanej Sedlec a chvíľku trvá, kým sa k nej dostaneme, ale mrzelo by ma opustiť toto miesto, bez toho, aby sme sa v kostnici zastavili. Nájsť ju nie je problém, pretože stačí hľadať Kostol Všetkých svätých. Ten je so svojimi tromi vežičkami takpovediac neprehliadnuteľný a keď prídeme do jeho tesnej blízkosti obklopí nás cintorín. To už človek skutočne vie, že je na mieste. Pochovávanie tu v Kutnej Hore má veľmi dlhú tradíciu a jedna z legiend hovorí príbeh o tom, že sem opát miestneho kláštora priviezol zem zo Svätej zeme a preto tu túžil byť pochovaný každý kto mohol. Roky sa strácali jeden za druhým, desaťročia splývali do čísel a kosti pribúdali a pribúdali. Dôležitým sa stal rok 1784, kedy cisár Jozef II. zrušil kláštor starý niekoľko storočí a rodina Schwarzenbergov odkúpili celé miesto a upravili kostnicu tak, ako ju vidí dnešný návštevník. Vojdeme do kláštora a obklopí nás temnota priestoru. Stačí len pár schodov nadol a ocitneme sa uprostred kostnice. Kosti, lebky sú takmer všade kam oko dovidí. Lebky sú naskladané v pyramídach, stropy pokrývajú stehenné kosti, rebrá rozvešané ako vianočná výzdoba a miestnosti za mrežami praskajú pod nánosom staručkých, vybielených lebiek. Medzi najvýraznejšie predmety z celej kostnice určite patrí erb rodiny Schwarzenbergov precízne vyskladaný z kostí. Chvíľku sa tu pomotáme a opäť sa vrátime na denné svetlo. Zaujímavé miesto. Už stačí len kráčať na stanicu, nasadnúť na vlak do Prahy a vstrebať krásu Kutnej Hory.

kutnahora035.jpg
Kostol všetkých svätých

kutnahora036.jpg
Kostnica

kutnahora037.jpg
Kostnica

kutnahora039.jpg
V kostnici

kutnahora038.jpg
Erb rodiny Schwarzenbergov poskladaný z kostí

foto: Tomáš Kubuš, Kutná Hora, 10.11.2012

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?