Neznámou Sicíliou V. - V tieni Etny. Cesaro a Randazzo

Autor: Tomáš Kubuš | 18.11.2014 o 10:01 | Karma článku: 5,59 | Prečítané:  791x

Východná Sicília žije podľa nálad starej dámy ako sa niekedy zvykne prezývať majestátna Etna. Na jej úpätí sa rozkladajú zelené lesy a keď ustúpia, objaví sa jej nezameniteľný vrchol ozdobený bielym dymom. Tu na úpätí krásnej hory vyrástli mestečká ako Cesaro či lávové Randazzo.

Ráno vyzerá Etna akoby spala na oblaku jemnej hmly, no aj tak dominuje celému okoliu. Zákruty vedú do mestečka Cesaro, kde sa miešajú domy so zrúcaninou starého hradu. Nad mestom stojí socha Krista, ktorý s rozpaženými rukami napodobňuje svoju slávnejšiu podobizeň z brazílskeho Ria. Cesaro je popretkávané jednosmernými ulicami a cudzinec tu poblúdi pred tým, než sa aspoň trochu zorientuje. Úzke uličky vedú ku kostolu Chiesa Madre a k ošumelému palácu Palazzo Zita. Babka na balkóne vešia prádlo a o chvíľku ožije šedivá ulica farbami. Starší muž v saku a nohaviciach si mladíckym krokom vykračuje k námestiu a pritom sa stihne pozdraviť s každým koho stretne. Ide s razanciou a sebavedomím, ktoré vyžaruje že tu prežil celý život. Na námestí na neho čaká partia. Tucet mužov tu hlasne gestikuluje a z diaľky pripomínajú scény zo starých talianskych filmov. Pri stretnutí si málokedy len podávajú ruky, ale postavia sa a dotknú sa lícami najprv z pravej, potom z ľavej strany. Policajti stoja vonku pred podnikom s maličkými pohárikmi kávy a sledujú čo sa naokolo deje. Cítiť tu neskutočnú pohodu z celého mesta. Na prvý pohľad tu však chýba mladosť. Väčšina z mladých nich odišla do Catanie, Messiny či pevninského Talianska. Hoci sú Sicílčania veľmi rodinne založení, práca sa na malých miestach akým je Cesaro hľadá priveľmi ťažko. Cesaro je jedným z tých miest, kde je najväčší ruch v nedeľu, keď sa ľudia schádzajú na omšu. Inak sa tu za celý týždeň neudeje nič. To je však na tom krásne, pretože takýchto pokojných miest, kde sa človek zbaví civilizačného chaosu ubúda.

Zaujímavým východosicílskym mestom je Randazzo. Neleží na turistických mapách a málokedy sa tu nejakí zastavia, no práve to z neho robí príťažlivé miesto dýchajúce autentickou atmosférou. Namiesto stánkov so suvenírmi sa na ulici zoradili trhovníci a malé rodinné podniky, ktoré večer rozvoniavajú domácimi cestovinami a lasagnami. Pod mestom sa rozprestierajú zlato-žlté políčka s obilím vybičované slnkom a na úpätí kopcov sa tiahne vinič. Oblasť na prahu Etny je veľmi úrodná a dokonca sa tu vyrábajú aj vynikajúce sicílske vína. Randazzo je známe tým, že povstalo z lávy. Keďže Etna bola vždy na blízku, tak mnohé budovy či dokonca kostoly postavili z toho čo im pridelila. Mesto tak získalo svoj tajomný, čierny nádych, ktoré ho robí jedinečným. Centrum mesta sa zbieha k malému námestiu nad ktorým stojí kostol San Martino s vysokou kamennou zvonicou. Stojí tu od 14.storočia a podobne ako celé mesto aj ona svieti do diaľky svojou temnou čiernou farbou. Strieda sa na nej niekoľko štýlov a zopár architektov sa zaprisahá, že je najkrajšou zvonicou celého Talianska. Kedysi mesto krášlilo osem stredovekých veží, no do dnešných dní prežila len jedna s názvom Castello Svevo. Nenápadne sa dvíha z ulice obklopená domami a balkónmi pod ktorými podvečer sedávajú ľudia. Sicílčania netrávia príliš veľa času doma medzi stenami a ak môžu, radšej vyjdú von, hoci aj na ulicu. Vežu postavili už za vlády cisára Svätej ríše rímskej, Fridricha II., ktorý však do dejín ostrova vošiel pod menom Roger. Od roku 1198 sa totiž stal kráľom Sicílie a o štrnásť rokov neskôr sa zapísal do učebníc histórie svojou Zlatou bulou sicílskou. Panovník dokonca so svojou ženou strávil nejaký čas v Randazze, keď počiatkom 13.storočia utiekli kvôli morovej epidémii z Palerma. Miestni sú na svoju vežu patrične hrdí a keď sa opýtate čo si v ich meste pozrieť, takmer jednohlasne Vás pošlú priamo sem. Čierny nádych mesta je podmanivý. Akoby bola všade naokolo rozsypaná láva a z nej nejaké obrie ruky vyformovali kostoly a domy. Hovorí sa, že Catania je „dcérou Etny“, avšak viac to platí pre Randazzo. Žiadne iné väčšie mesto nie je k dominante ostrova tak blízko. Kostol Santa Nicola, najväčší v meste, stojí obklopený oázou v podobe záhrady. Aj on vznikol v 14.storočí vďaka vychrlenej láve. Aristokratický nádych dodávajú uličkám staré, opustené paláce. Ich okenice už roky zapadajú prachom zabudnutia. Podobne je na tom však celé Randazzo. Len Etna na neďalekom obzore ho nikdy neopustí.

foto: Tomáš Kubuš, Cesaro, Randazzo, 31.8.2009

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?