Portugalsko III. - Coimbra. Univerzita nad mestom

Autor: Tomáš Kubuš | 22.4.2015 o 8:22 | Karma článku: 8,31 | Prečítané:  919x

Európsky kontinent v sebe ukrýva niekoľko zaujímavých univerzitných miest, odkiaľ sa šíri vzdelanosť už dlhé stáročia. Medzi najzaujímavejšie patrí Coimbra, kde sa nad mestom rozťahanom na pahorku dvíha najstaršia univerzita celého Portugalska.

Autobus sa do univerzitnej Coimbry dostane niekoľko minút pred šiestou a tak ešte stihneme v meste stráviť celý podvečer. Nad hlavami rastie pahorok obrastený mestom a na brehu rieky Mondego sa začína odvíjať promenáda. Priamo na nej stojí hotel Avenida. Patrí do Coimbry, ktorá tu žila začiatkom 20.storočia a mne sa páči od prvého pohľadu. Nikdy ma nefascinovali veľké, moderné hotely ovenčené niekoľkými hviezdičkami, kde sa všetko trblieta a každý chodí v uniforme. Nikdy som sa v nich necítil dobre a vždy som mal pocit, že tam nepatrím. No miesta akým je hotel Avenida, k tým ma niečo priťahuje. Je neskutočné, ako jedna jediná stavba dokáže v sebe skrývať ducha onej dávnej doby. Patrí k prvým hotelom v meste a jeho interiér krášlia dobové, čiernobiele fotografie. Miestnosti sú otvorené, priestranné a na chodbe odkiaľ sa vchádza do izieb stojí ťažký, masívny drevený stôl, stoličky, klavír a pod nohami vŕzga podlaha. Byť v hoteli je ako cestovať v čase, pričom za oknami sa kamenná cestička vinie popod vysoké domy a zarezáva sa hlbšie a hlbšie do starého mesta.

Podvečer je kopec na ktorom sa udomácnila stará Coimbra zaliaty slnkom. Rieka Mondego ticho pláva popri nábreží a sleduje ako sa Coimbra dvíha a rastie do krásy. Pokračuje aj na jej druhom brehu, ale tu nájdeme len niekoľko stôp dávnej minulosti. Okrem zástavby tu v zemi spočívajú ruiny kláštorov. Ten väčší, novší leží na miernej vyvýšenine, ale starší kláštor premenený na kamenné trosky za tie roky klesol pod úroveň ulice. Chvíľku sa tu túlame medzi ruinami, no onedlho sa vrátime k rieke. Most ponad rieku patrí medzi najnavštevovanejšie miesta celej Coimbry, pretože len odtiaľto uvidí návštevník celú jej krásu na jednom mieste. Už Rimania odhadli jej zaujímavú polohu, no až o niekoľko storočí neskôr ho Maurovia pretvorili na významné centrum, ktoré slúžilo ako spojka medzi moslimským a kresťanským svetom. Svoj vzlet do historických kníh na seba nenechal dlho čakať a po tom ako sa Portugalcom podarilo vyhnať Maurov preč, kráľ Alfonz I. premenil Coimbru na hlavné mesto. Dnes je ním samozrejme Lisabon, ale to na významne dnešného mesta nič neuberie. Panoráma mesta je nádherná. Domy do seba zapadajú ako skladačky z tisícok malých kúskov. Pomaličky, ale isto obtáčajú pahorok až dosiahnu jeho vrchol, kde splynú s monumentálnou budovou Univerzity. Je na najvyššom bode akoby chcela dokázať, že ona dnes určuje rytmus akým sa uberá život v meste. Počas školského roku sú ulice nabité mladým duchom, zatiaľ čo počas prázdnin sa Coimbra mení na pokojné, starobylé mesto.

Podniky na prahu starého mesta sú vďaka príjemnému májovému večeru plné takmer do poslednej stoličky. Mnohé z nich vyložili svoje terasy a sedí sa priamo na ulici ako je v tejto oblasti dobrým zvykom. Život sa tu neodohráva doma za zatvorenými dvermi či stenami, ale priamo pod holým nebom v tieni budov a katedrál. O mladých tu samozrejme nie je núdza, tak sa z ulíc ozýva hudba, ale aj muž s gitarou či iní umelci. Na stoloch stoja poháre naplnené pivom aj sladkým, portským vínom, ktoré Portugalsko preslávilo. Mnohé budovy hlavnej triedy pôsobia opustene akoby o ne ľudia už prestali mať záujem. Na konci ulice Visconde da Luz sa domy rozostúpia a vytvoria priestranné námestie. Zdobí ho významná katedrála Santa Cruz, ktorú miestni prezývajú Igreja de Santa Cruz, teda svätý kríž. Námestia zaplavila rieka ľudí. Práve sa skončila večerná omša. Fasáda katedrály pôsobí skutočne honosne a nad jej portálom vyrástli dve menšie vežičky s krížom. Patrí k najvýznamnejším svätostánkom celej krajiny, pretože sa katedrála zároveň stala miestom posledného odpočinku prvých portugalských kráľov. Tak ako má Paríž či Rím svoj Pantheon, Coimbra má Santa Cruz. Už v 12.storočí ju ľudia poznali, avšak z prvej stavby nezostalo nič a dnešní návštevníci tak obdivujú výsledok prestavby zo 16.storočia, kedy sa do umenia dostával typický, miestny manuelský štýl. Interiér svätostánku je tiež typicky portugalský, pretože spodnú časť stien obložili umelci modrobielymi obkladačkami zvanými azulejos. Desiatky či možno stovky kostolov od juhu na sever majú v sebe podobnú výzdobu, kedy sú na obkladačkách namaľované príbehy viažuce sa ku kráľom, svätcom či k histórii krajiny.

Ráno sa pred tým, než si niekde sadneme na sladké raňajky vyberieme do starého mesta. Za kamennou bránou Almedina začína ostré stúpanie nahor do starého mesta. Ulice vydláždili kamennými kockami a keď sa v Coimbrou preženie búrka, stekajú z mesta malé potôčiky vody. Na schodoch sedí socha mladej poetky a z protiľahlého obchodu na ulicu doznievajú tóny smutnej, rozťahanej hudby zvanej fado. Podľa domácich vznikol tento štýl priamo tu v uličkách mesta a kto sa v nich ocitne a započúva sa, ten tomu uverí, pretože sú ňou nasiaknuté budovy aj fasády mesta. Smutné piesne, osamelá socha, zopár ľudí a ošarpanosť námestia sa tu zlievajú do jednej kopy. O niekoľko stoviek metrov hneď každý pochopí, že sa blíži k Univerzite. Tieto štvrte obývajú študenti a mnohé balkóny dokonca s vlajkami hlásajú vlastné republiky, ktoré tu založili. Človek ani nevie ako a odrazu prejde päť, šesť republík, pritom nevystrčil päty z mesta. Tu hore na kopci sa rozprestiera obrovská Univerzita vďaka ktorej je Coimbra slávna po celej Európe. Založili ju ešte v roku 1290 a dnes má nepredstaviteľných, takmer 20 000 študentov. Univerzita nie je len jedna budova, ale komplex pripomínajúci mesto. Niektoré budovy sú moderné, obrovské, podlhovasté domy, no srdce Univerzity dýcha starobylosťou. Za priečelím sa objaví nádvorie s hranatou zvonicou, ktorým pobehuje niekoľko študentov v dlhých čiernych plášťoch. Rozdávajú brožúrky, predávajú knihy a robia sprievodcov. Najväčším ťahákom je stará knižnica pripomínajúca múzeum, univerzitná kaplnka, ale poteší aj výhľad na mesto, ktoré sleduje socha kráľa Joaa III. Univerzitu síce nezaložil, ale rozhodol, že bude natrvalo udomácnená tu v Coimbre. Jej význam podčiarkuje aj fakt, že Univerzitu v roku 2013 zapísali do svetového dedičstva UNESCO. Vonku sa zamračilo a celé nebo nad Coimbrou sa odrazu zahalilo do šedivého plášťa z ktorého sa občas odlepí niekoľko kvapiek, aby sa rozbili o kamennú dlažbu.

Strácame sa v krivolakých zákutiach starých štvrtí. Uličky sa od Univerzity opäť zvažujú nadol k rieke Mondego. Z ničoho nič sa ulice rozostúpia a z malého námestia vyrastie staručká katedrála Sé Velha, ktorú všetci opisujú ako najstaršiu románsku katedrálu celej krajiny. Pri pohľade na západnú a východnú fasádu má človek pocit, že hľadí na dve rozdielne stavby, no majú jedno telo. Západná je strohá s vysokými románskymi oknami a okenicami, zatiaľ čo východná je ozdobená oblúkmi a vyrastá z nej malá zaoblená kaplnka. V 12.storočí ju nechali postaviť králi po víťaznej bitke pri Ourique, kde sa definitívne Portugalci zbavili Maurov. Kráľ Alfonz Enriques si práve po nej zvolil Coimbru za hlavné mesto krajiny. Vnútro je posiate stĺpmi, ktorých hlavice nesú geometrickú a florálnu výzdobu, pretože ich stavali Mozarabovia, teda kresťania žijúci v islamskom prostredí, ktorí si prisvojili množstvo moslimských zvykov. To preto sa vyhýbali zobrazovaniu živých bytostí a ľudských tvárí. Ľudia sa mlčky prechádzajú interiérom katedrály a takmer nikto neobíde hrob Alžbety Aragónskej, ženy niekdajšieho kráľa Denisa. Kto sa sem zatúla a podnikne cestu do útrob katedrály, ten sa môže ocitnúť aj v krížovej chodbe, hotovej oáze pokoja vyplnenej záhradou. Vyspádované ulice nás opäť vyhodili na hlavnej tepne pretínajúcej mesto. Tá postupom času ožila a už sa začala zapĺňať študentmi, ľuďmi kráčajúcimi do práce, sem tam si svoje miesto nájde muzikant, starší muži sa stretávajú na lavičke a celé mesto pôsobí ako by tu každý mal svoje miesto. Prejdeme sa ešte niekoľkými ulicami sem a tam až zakotvíme na námestí neďaleko rieky. Portugalské cukrárne sú miestam, ktorým sa nedá odolať. Možno by sa aj dalo, ale prečo by to človek robil, keď vidí a najmä cíti miestne koláčiky? Sladká bodka za návštevou Coimbry takto pekne splynie s tým, čo človek videl a zažil.

foto: Tomáš Kubuš, Coimbra, 13-14.5.2012

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?