Medzi Biškekom a Ašchabadom

Autor: Tomáš Kubuš | 8.10.2015 o 9:11 | Karma článku: 11,88 | Prečítané:  3174x

Ďalších pár tisíc kilometrov strednou Áziou. Ďalšia cesta, ktorá len viac umocní lásku k tomuto kútu zeme. Nové príbehy, staré miesta. Šesťdesiat sedem misiek čaju a päťdesiat osem spomienok premenených na fotografie...

Viac krát som v článkoch spomínal ako milujem návraty na miesta, ktoré som videl alebo ma poznačili. Mnohí to nechápu a vravia, že svet je veľký na to, aby sa človek neustále vracal tam kde bol, ale to sa mi nepáči. Čo ak niečo pri prvej návšteve prehliadnem a budem si celý život myslieť, že to nestálo za to. Ak má človek šťastie a môže sa pravidelne vracať, bude žiť s mestami či krajinami, bude vidieť ako sa menia, k horšiemu či lepšiemu a budú mu bližšie. Preto milujem návraty a návraty do strednej Ázie sú špecifické. Vždy mnou prechádza vzrušenie akoby som tu bol len po prvý krát a neviem sa všetkého okolo seba nabažiť. Keď som prvý krát strávil niekoľko dní v kirgizskom Biškeku, nudil ma, nemal som ho rád a dusila ma jeho socialistická výstavba. Dnes ma fascinujú jeho široké ulice posiate stromami nasadenými tak husto až vytvárajú klenbu z korún stromov a človek má pocit, že kráča lesom. To by som pri jednej návšteve nezistil a hovoril by som o Biškeku ako o nezaujímavom mieste. Mýlil by som sa. Stredná Ázia to sú dejiny a neskutočné množstvo príbehov a legiend, bez ktorých by tu nikto nevedel existovať. Akoby boli úplne všade, v každej stavbe, ktorá tu vyrástla a v každom človeku, ktorý tu dýcha. Ťažko povedať či je krajší Uzbekistan alebo Kirgizstan, či je exotickejší Turkmenistan alebo Tadžikistan alebo či chutia šašlíky lepšie v Almaty než v Taškente, no vo svojej podstate na tom ani nezáleží. Každý kúsok stredoázijskej mozaiky je dôležitý pre celok a každý si Vás pripúta a presne v tom momente, keď tam ste, viete že to je to jeden z najkrajších kútov sveta. Stavby zostávajú a ľudia sa menia. Ani raz tak návšteva strednej Ázie nemôže byť rovnaká. Vždy vám niekto do cesty primieša ľudí, ktorí Vás obohatia. Či už sú to rozhovory s Kazaškou Einurou vo vlaku medzi Almaty a Šimkentom, rozpravy so Shahbozom, neúnavným propagátorom tadžického turizmu, Evgeniou, ktorá pomáhala zakladať historické múzeum v turkménskom Mary a pozná každý kameň v starovekom Merve alebo Fachriddínove spomienky na starú Bucharu, ktorá ešte hľadí z ošúchaných pohľadníc. Čím viac človek cestuje, tým viac si uvedomuje že práve oni sú tým korením Hodvábnej cesty, ktorá mu tak zaplnila myseľ snami a cestami...

foto: Tomáš Kubuš, Central Asia, 9.9 - 24.9.2015

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?