Neznámou Sicíliou VIII. - Segesta. Vznešenosť dórskeho chrámu

Autor: Tomáš Kubuš | 9.11.2015 o 9:19 | Karma článku: 7,06 | Prečítané:  712x

Sicília je ostrov, kde nájdete mnohé z najkrajších starovekých chrámov sveta. Unikátnym miestom na západe ostrova je miesto zvané Segesta s dórskym chrámom starým viac než 2400 rokov. 

Ranné Palermo už ožilo, ale necháme ho žiť si svojim životom a je čas pohnúť sa do prímorského Trapani ležiaceho na západnom pobreží. Dá sa ísť jednoduchšie priamou cestou, ale každý kto miluje antiku a staroveké stavby vie, že by sa týmto pripravil o návštevu úžasného miesta menom Segesta. Vlak zastaví na starej stanici a my sa ocitneme na mieste, odkiaľ treba k chrámu prejsť ešte asi necelé dva kilometre. Staroveká Sicília bola kedysi rozdelená neviditeľnými čiarami medzi tri národy. Sikulovia obývali východnú časť ostrova, Sikani sa nachádzali v strede a najmenej známi Elymovia sa udomácnili na západnom výbežku Sicílie. Práve tu v Segeste si vybudovali jedno zo svojich najdôležitejších centier. Odkiaľ sa Elymovia vzali na Sicílii nie je úplne presne jasné, ale medzi najčastejšie teórie patrí tá, že prišli z pobrežia Malej Ázie. Gréci v nich dokonca videli potomkov Trójanov, ktorí sa po spustošení Tróje dali na útek a našli svoj nový domov tu na ostrove. Ako civilizácia sú pomerne tajomní a nevieme o nich veľa, ale na rôznych nálezoch z ich lokalít vieme, že sa asimilovali s Grékmi a prijali množstvo ich zvykov či kultúry. Zaujímavé je sledovať osudy Elymov aj počas neskoršieho rímskeho obdobia. Rimania samotní verili, že sú ich osudy prepletené s Trójanmi a tak Elymov oslobodili od daní a získali niektoré privilégia. Tu však zároveň ich stopa končí a vedci sa domnievajú, že v rímskej epoche sa zmiešali s okolitou populáciou natoľko, že už nemôžeme hovoriť o Elymoch.

Z pahorku sa konečne začnú vynárať večné stĺpy starovekého chrámu, ktorý sa dnes stal symbolom Segesty. Podobne ako Elymovia, aj ona má mytologický základ a podľa Vergíliovej Aeneidy za jej založením stál Akestés, syn sicílskeho riečneho boha Krinisa a trójskej ženy menom Egesta. Pahorok, kde dnes leží Segesta je zaujímavý, pretože občas z neho vytŕčajú vysoké stromy, kaktusy a o kúsok vedľa je len holá pláň posiata skalami. Z mesta dnes zostalo len niekoľko ruín a celé sa ťahalo hore na vrchol kopca. Dnes by človek nepovedal, že pomerne neznáma Segesta s fragmentmi ruín kedysi ovplyvňovala históriu celého ostrova. Mestá ako Syrakúzy, Selinus či Akragas dominovali ostrovu, no bola to práve nenápadná Segesta, ktorá zohrávala takpovediac kľúčovú rolu. Nebola v tom však sama a na počiatku bol odveký konflikt medzi Segestou a Selinusom na juhu ostrova. Obe mestá súperili o to, kto bude mať silnejšie postavenie. Segesta bola menšia, povedzme slabšia a tak si na pomoc prizvali v roku 415 pr.Kr. Atény. Aténčania skutočne na ostrov prišli, no ich expedícia sa stratila v bojoch s nepriateľskými Syrakúzami a helénske mesto tak veľmi oslablo. Ešte deštruktívnejšia bola pre ostrov ďalšia potýčka z roku 410 pr.Kr., kedy si Segesta prizvala na pomoc mocné Kartágo. Tento krok sa ukázal ako veľmi nešťastný pre ďalšie smerovanie Selinusu, pretože o rok neskôr priplávali k mestu Kartáginci, celé ho zrovnali so zemou a väčšinu obyvateľov pozabíjali. Nikdy potom už Selinus nedosiahol väčší význam.

Pohľad na monumentálny chrám je očarujúco zvodný. Vyníma sa na pahorku a ja sa na neho neviem prestať dívať. Prešlo pár rokov odkedy som tu stál prvý krát, ale teraz jeho atmosféru a význam akosi viac vnímam. Cestička lemovaná kríkmi a kaktusmi stúpa nahor na rovinu slúžiacu ako posvätný okrsok. Kedysi sa dalo vojsť dnu do chrámu a ocitnúť sa medzi obrovitánskymi desaťmetrovými stĺpmi, ale dnes je to už zakázané. Kamene naokolo majú viac než 2400 rokov, pretože chrám stavali medzi rokmi 430-420 pr.Kr. Pri jeho výstavbe zvolili dórsky štýl a zaujímavosťou je aj to, že na ňom pracovali predovšetkým stavitelia zo Selinusu. Chrám predstavuje symbol túžby mesta dosiahnuť vedúcu pozíciu na sicílskej politickej scéne. Ambiciózny projekt napriek tomu nikdy nebol dokončený, čomu nasvedčuje absencia celly a ďalších iných komponentov. Človek, ktorý o tom nevie si to však nemusí ani všimnúť, pretože fotogenickosť chrámu od tohto faktu odvedie pozornosť. V chráme sa však objavili aj základy predošlej stavby a preto sa predpokladá, že hoci súčasný chrám pochádza zo storočia piateho, už niekedy v 8.storočí pr.Kr tu stál posvätný okrsok temenos. Nebolo by to ničím novým, keby sa staré kulty stali odrazovým mostíkom pre nové stavby. Chrám aj teraz pôsobí krásne, no zaujímavý musel byť aj v 18.storočí, kedy sa pri ňom zastavil Goethe čo neskôr vďaka opisom podporilo romantickú predstavu týchto miest.

O niekoľko stoviek metrov svojho času existovalo aj mesto Segesta, no tomu sa do dnešných dní podarilo prežiť len veľmi fragmentárne. Najkrajším miestom je staroveké divadlo ležiace hore na pahorku Monte Barbaro. Premáva k nemu hore aj kyvadlová doprava, ale prejsť sa po čerstvom vzduchu a užívať si výhľady na okolitú krajinu má niečo do seba. Kým človek vyjde úplne hore, trochu sa zadýcha, spotí, ale to k objavovaniu jednoducho patrí. Z diaľky nie je vidno nič, absolútne nič čo by len na chvíľku prezrádzalo, že sa tu niekde skrýva divadlo. Je skutočne vynikajúco zachované. Nemá atmosféru Taorminy či Tyndarisu, ale spĺňa všetko čo by malo divadlo v sebe mať. Už si len chvíľku posedieť a vrátiť sa nazad k normanským ruinám z 12. a 13.storočia. Tí sa tu ešte v stredoveku zastavili, postavili si tu pevnosť, ale podobne ako grécke mesto, ani z nej už veľa nezachovalo. Segesta však spraví ten správny dojem,

 

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke:
Prach ciest a batoh plný snov

foto: Tomáš Kubuš, Segesta, 1.6.2010
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?