Madagaskar XI. - Za kráľovskými mestami

Autor: Tomáš Kubuš | 23.3.2016 o 9:43 | Karma článku: 4,92 | Prečítané:  935x

Antananarivo obklopuje viacero pahorkov, no legendárnych je dvanásť z nich na ktorých ležia kráľovské mestá. Pre nás sú absolútne neznáme no vo svojich palácoch a hrobkách ukrývajú kus histórie Madagaskaru...

Z Ambohimangy sa vyberieme do menej známeho kráľovského mesta Ilafy. Dnešné mestečko nie je veľké, má len okolo 15 tisíc obyvateľov, no aj tak pomerne dlho trvá, kým prejdeme na jeho koniec. Je to kvôli zápcham a častým jednosmerkám, ktoré komplikujú dopravu. Ilafy dnes pôsobí ako satelitné mestečko Antananariva, ale hranicu si človek nevšimne. Podobne ako Ambohimanga aj historické Ilafy leží na pahorku, ktorému dominuje kráľovský palác Radamu II. Chvíľku máme problém nájsť kam sa vybrať, ale napokon zvolíme tú najstrmšiu cestu a sme na mieste. Palác je honosné slovo pre stavbu, ktorá sa ocitla pred nami. Jedine prívlastok „kráľovský“ z neho robí niečo vznešenejšie. V skutočnosti je palác Ambohitrahanga len dvojposchodový drevený domček, ktorý sa dnes premenil na etnografické múzeum. Kým v Ambohimange sme stretli trojicu Japoncov a partiu Talianov, tu sme úplne sami a ani to nie je prekvapením.

Ilafy zažilo svoju chvíľku slávy za vlády panovníka Andrianjafyho, ktorého prevrat zmietol z kráľovského stolca a on ušiel z Ambohimangy na tento pahorok. Tu sa ešte pokúsil preskupiť armádu a pokúsiť sa vziať si naspäť svoj trón, ale bezvýsledne a napokon ho v roku 1787 odsúdili na trest smrti. Strážnikovi sediacemu v tieni a prítmí paláca platíme vstupné a hneď na to vyletí zo stoličky s tým, že nás bude sprevádzať a začne nám po francúzsky vysvetľovať čo kde vidíme. Dlho mu vysvetľujem, že je to zbytočné, pretože s týmto jazykom si viem vypýtať tak akurát pomarančový džús, ale akoby mu to ani nevadilo. Obe poschodia sú naplnené dobovými artefaktmi vyrobenými najmä z dreva. Krásne drevorezby, sošky, nábytok, ale aj iné drobnosti. Na vrchné poschodie vedú vŕzgajúce schody a hornú miestnosť zaplnia staré zbrane a veľa starodávnych kopijí, ktoré si človek dokonca môže aj chytiť. Ak by som nevedel, že kráčam kráľovským palácom, nenapadlo by ma to. Palác nepostavil Andrianjafy, ale až o takmer 80 rokov neskôr panovník menom Radama II. Bol to on, kto koketoval s Francúzmi ešte počas vlády jeho matky Ranavalony I. a keď sa dostal na trón, otvoril Madagaskar európskym vplyvom. Neďaleko paláca vyjdeme pár metrov vyšliapanou cestičkou ku kamennému náhrobku Radamu II. Jeho telo preniesli do Antananariva a všetko čo kráľa pripomína je kameň zapichnutý v zemi zarastenej trávou. Niekto k nemu položil kvet, ale nič viac, nič menej.

Ďalším kráľovským mestom na našom dnešnom pláne bude Ambohidratrimo ležiace zhuba 15 kilometrov od Antananariva. Hneď ako opustíme pahorok Ilafy a ponoríme sa do mestečka sa ocitneme v zápche. Všade ja chaos a je tu akosi rušnejšie, než keď sme ním prechádzali pred hodinou. Z ničoho nič sa vynorí zástup ľudí, ktorý vedie muž zvierajúci v rukách dlhú drevenú palicu s fotografiou ženy. Skupina ľudí za ním nahlas spieva a tancuje, pričom nad hlavami nesú truhlu s prehodenou bielou látkou. Odohráva sa tu tradičná malgašská udalosť zvaná famadihana. Tajomný rituál typický pre Madagaskar znie v preklade ako „otáčanie kostí“ a pre miestnych je to sviatok, kedy sa opätovne stretnú so svojimi zosnulými. Niektorí tvrdia, že má tento zvyk korene v JV Ázii odkiaľ sa na Madagaskar dostali rôzne skupiny ľudí, no zakorenil sa tu poriadne hlboko a dodnes patrí k najzaujímavejším tradíciám. Famadihana sa odohráva každých sedem rokov a pre malgašské rodiny je to často jediná príležitosť, aby sa všetci jej členovia stretli. Pre mnohých to má teda rodinný rozmer, no pointou má byť stretnutie so zosnulým. Keď sa rodina na famadihanu chystá, stretne sa a príde k svojej hrobke, ktorú otvoria a vyberú telo zosnulého tak, aby ho zabalili do nového hodvábneho rubáša. Až potom si ho vezmú von a tešia sa z opätovného stretnutia, nosia ho na rukách, tancujú a spievajú. Malgašši veria, že duša zosnulého bez starostí prejde na druhý svet až po niekoľkých rokoch a po tom, ako ju oslávia. Aj preto má existovať famadihana. Misionári sa snažili tento zvyk prerušiť, ale našťastie sa im to nepodarilo a tak má Madagaskar stále v sebe kúsok svojej kultúrnej tradície. Teraz v zimných mesiacoch (hoci je august) je sezóna famadihany a pre všetky rodiny, ktoré ju tento rok podstúpia je to udalosť číslo jedna. Je to fascinujúce vidieť na vlastné oči, hoci nie z bezprostrednej blízkosti.

Ambohidratrimo patrí medzi kráľovské pahorky a hoci tu už nestojí žiaden panovnícky palác ako v Ilafy či Ambohimange, skrývajú sa tu kráľovské hrobky. Stúpame do kopca a všade naokolo rastú vysoké stromy pomedzi ktoré takmer nie je vidieť. Až keď sme na vrchole, stromy sa rozostúpia, vytvorí sa voľné priestranstvo a z neho vyrastie kamenná plošina na ktorej spočívajú tri drevené domčeky, teda kráľovské hrobky. Oni sú tým magnetom za ktorým sme sem prišli. Svoje meno získalo Ambohidratrimo podľa kráľa Ratrima. Ten sem mal podľa legendy prísť už v 12.storočí a ovládol krajinu, kde stojíme. Panovník Andrianampoinimerina sa pahorok niekoľko krát pokúšal dobyť, čo sa mu napokon aj podarilo a pričlenil ho k svojej ríši. Vzal si za ženu miestnu princeznú s ktorou mali syna, neskoršieho kráľa Radamu I. História ukázala, že sa Radama I. stal prvým kráľom Madagaskaru, ktorého uznali európske štáty. Keď človek číta históriu Madagaskaru, zdá sa, akoby boli všetko nejakým spôsobom poprepletané.

Je tu len dvojica domácich mužov v ťažkých kabátoch a my. Ak chceme navštíviť hrobky, mali by sme sa pred schodmi na znak úcty vyzuť. Vyjdeme hore a nazrieme dnu cez pootvorené dvere. Na prvý pohľad mi pripomínajú hinduistické svätyne. Vnútro je veľmi jednoduché a tvorí ho najčastejšie len kameň, položené kvety, farebné látky a vzduch prevonia zapálená vonná tyčinka. Všetky tri hrobky sú takmer identické. Drevené búdy by sme tu pred sto rokmi nenašli, pretože hrobky boli na dennom svetle, ale pri ochrane svojich pamiatok sa rozhodli vybudovať tu chatrče. Na oko to dnes pôsobí zaujímavejšie. Túlame sa okolím a kúsok za hrobkami sa otvorí pohľad na krajinu. Krásna panoráma ozdobená mestečkami, dedinkami, jazerom a ryžovými políčkami sa zastaví až v Antananarive. Areál Ambohidratrima zdobí aj niekoľko porozhadzovaných kameňov, ale treba vysokú dávku predstavivosti, aby si z toho myseľ niečo postavila. Kedysi patrili palácu, ale dnes už o ňom hovoriť nemôžeme. Muži sa presunuli k stolovej hre, ktorá je nakreslená do kameňa. Jeden z nich má bobuľky, druhý nalámané konáriky a ich hra môže pripomínať dámu, no pravidlá budú určite o niečo zložitejšie.

Sme severne od Antananariva a keď sa chceme dostať južne od hlavného mesta, zapadneme v takmer hodinovej zápche. Také niečo ako obchvaty tu nepoznajú a tak musíme prechádzať miliónovým mestom a jeho okrajom. Najkrajšie na tom je to, že mi táto zápcha vôbec nevadí, pretože sledujem život mesta. Mnohé štvrte sú krásne, farebné a živé. Na jednej strane vyrástla stará Tana s pahorkami, kde dnes stojí kráľovský palác Rova a na strane druhej preteká rieka, ktorá premenila miesto na obrovskú práčovňu pod šírym nebom. Celý breh je posiaty sušiacim sa prádlom a kde tu ženy s deťmi perú novú dávku. Nie všetci prišli k rieke prať. Mnohí ľudia nemajú doma kúpeľňu a tak je hnedá rieka miestom dennej očisty. Aj teraz v nej stojí do pol pása zopár mužov a z namydleného tela zmývajú penu hrnčekmi vody. Protiľahlý breh rieky obsadili už tradične aj tehelne. Videli sme ich počas križovania ostrova už stovky, no nechýbajú ani tu. Aj tu na nich makajú decká od veku, kedy vedia uniesť tehly. Na niekoľkých miestach sa tvarujú, následne sa vypália a keď sú hotové, naložia sa na drevený čln a zvážajú sa k skladisku. Tu ich hneď nakladajú na autá a tie sa stratia nevedno kam. Je to unikátne sledovať, no nikto z nás by to nechcel robiť. Prekročíme rieku a za ňou končí Antananarivo.

Historická Antsahadinta leží ako jediná z našich miest južne od hlavného mesta. „Les pijavíc“ ako znie jej preklad preslávil kráľovský palác, ale aj kráľovské hrobky či zopár drevených domov. Za posledným moderným mestečkom sa spevnená cesta stratí a pokračujeme po prašnej, rozbitej ceste plnej výtlkov ešte posledných šesť kilometrov. Za kamenným kostolom sa vyštveráme na pahorok a po chvíli sa objaví ďalší kostol, no aj niekoľko drevených striech. Antsahadintu tvorí kráľovský palác, menší než ten v Ilafy, a piedestál s hrobkami. Niektoré z nich by mali byť staré dokonca 700 rokov. Hrobky kráľov sa skrývajú v drevených chatrčiach, no oproti Ambohidratrime stoja pred nimi aj kamenné stély s menami či reliéfom kráľovskej koruny. Objaví sa tu však aj kamenná hrobka s masívnymi dverami, akú sme doteraz nikde nevideli. Jednu z hrobiek zdobí aj lebka zebu s poriadnymi rohmi. Drevený palác je zatvorený, ale o pár minút sa objaví strážnik, nájde kľúč a pustí nás dnu. Zrejme nečakal nikoho. Páči sa mi opustenosť týchto miest bez davov turistov. Aj tento palác slúži ako etnografické múzeum, hoci skrýva len niekoľko historických artefaktov a čiernobiele fotografie. Stačí niekoľko minút a prezrieme si úplne všetko. Vedľajší priestor neďaleko paláca patrí dreveným domom. Sú tradičným predstaviteľom merinskej architektúry a už na prvý pohľad ich pokrýva starobylá patina. Práve tu svojho času postavil škótsky misionár James Cameron prvú školu pod patronátom kráľa Radamu I. Ak by sem teraz prišiel, možno by mal pocit, že sa tu veľa od jeho odchodu nezmenilo. Z diaľky nás sleduje dvojica detí hrajúca sa so starou pneumatikou, ale vždy keď spravíme krok smerom k nim, cúvnu a tak sa ani nestretneme. Žiadne utekanie s natiahnutou rukou a žobraním o peniaze či cukríky. Nepoznajú to a kým sem nebudú chodiť turisti ani to nespoznajú. Na okraji Antsahadinty vyjdeme niekoľko schodov ku kamennému altánku s panorámou okolia, tak si ju ešte vychutnáme a tým dávame bodku za návštevou kráľovských miest.

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke:
Prach ciest a batoh plný snov

foto: Tomáš Kubuš, Ilafy, Ambohidratrimo, Antsahadinta, 7.8.2015

Predchádzajúce články z Madagaskaru:
X. Kráľovská Ambohimanga
IX. Andrigintra. Tajomstvo plné prachu
VIII. Fianarantsoa a najlepší zebu stejk
VII. Kráľovstvo rozprávkových lemurov
VI. Hľadanie zlatých lemurov v dažďovom lese
V. Antsirabe. Kde rikše ťahajú pešiaci
IV. Exotika pobrežnej Morondavy
III. Krajina čarovných baobabov
II. Kirindy. Prvé stretnutie s lemurmi
I. Prílet na ostrov a cesta do Morondavy

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?