Malia. Za krétskymi špecialitami a palácom

Autor: Tomáš Kubuš | 5.8.2016 o 9:05 | Karma článku: 8,82 | Prečítané:  2854x

Po Heraklione a Knósse prichádza na rad krétsky odpočinok. Medzi príjemné miesta, ktoré spĺňa túto požiadavku patrí mestečko Malia, kde nájdete nielen staroveký palác, ale aj osviežujúce more a geniálnu grécku či krétsku kuchyňu.

Nadýchli sme sa starého Heraklionu, ochutnali prvé krétske chute a tak môžeme hlavné mesto ostrova opustiť, aby sme sa presunuli do Malie. Toto miesto sme si vybrali ako miesto, kde chceme na najbližších päť dní zakotviť a užívať si oddychovú stránku Kréty, ktorú prešpikujeme kratučkými výletmi. Cesta z Heraklionu do Malie trvá hodinu, ale oplatí sa pozerať z okna, pretože človek vidí ako rastú krétske pahorky a ako sa cesta vlní pozdĺž krásnych zálivov. Pretne niekoľko mestečiek a po hodinke zastaví na hlavnej ceste odkiaľ je to do novšieho mesta ešte zhruba kilometer.

Malia je zložená z dvoch svetov, možno troch, ak počítam aj staroveký palác za mestom, ale teda v dvoch žijú ľudia. Podľa oficiálnych čísel tu žije len niečo cez 6 tisíc obyavteľov, ale verím tomu, že počas leta sa populácia zdvoj, ak nie strojnásobí. Nová Malia pri mori je rušná, no práve tam stojí väčšina hotelov a je samozrejme bližšie k moru. Stará Malia je svetom tichých a pokojných uličiek stratených v časovej slučke. Tieto svety od seba oddeľuje len hlavná cesta, no najmä myslenie. Z novej Malie sa podvečer ozýva hluk barov a mladých turistov, ktorí sa azda prvý krát v živote ocitli v cudzine bez rodičov a tak sa potrebujú opíjať každý večer. Stará Malia vyžaruje ticho, ktoré pretne moped, hlasnejší rozhovor ľudí sediacich na priedomí či cinkot malého podniku ukrytého pod kamennou vežou. Prirodzene sa mi viac páči tá posledná časť. Neraz sme počas našich piatich dní na prechádzke skončili práve tu. Ďalej od ľudí, ďalej od hluku, no v milej samote opustených štvrtí. Pred kamennými domami parkujú mopedy, po fasádach sa rozliezli popínavé rastliny, uličkami sa preháňa vietor a počas siesty sú takmer ľudoprázdne. Podvečer ožívajú a námestia ozdobia stoličkami a stolmi so snehobielymi obrusmi. Modrá farba strieda bielu a na mnohých miestach tvoria nádherný grécky kontrast.

Dovolenka na Kréte?

Pozrite si ponuku last minute zájazdov na Krétu na dovolenka.sme.sk za konečné ceny bez skrytých poplatkov a príplatkov.

Čašníci postávajú pred podnikmi a snažia sa uloviť prechádzajúcich sa turistov a kto si už sadol, ten si môže byť istý, že sa tu dobre naje. Vôňa pripravovaného jedla totiž nikoho neoklame. Navečerať sa dá aj pod kostolnou vežičkou aj v malej záhrade. Gréci milujú jedlo a mám pocit, že na Kréte to platí ešte viac. Sadneme si na souvlaki a mám pocit, že je najlepšie aké som kedy jedol. Dochutené bylinkami, pokvapkané citrónom, krajec bieleho chleba. Hlavnú ulicu obsadilo niekoľko kaviarní s chutným frappé, zmrzlinární a zopár iných, nezaujímavých obchodíkov. Ani tu akoby sa nič nedialo a život rozvíria len prechádzajúce autobusy, ktoré občas na ulicu vychrlia nových ľudí.

Nová Malia, turistická, hotelová a rušná je zaujímavý organizmus. Prebúdza sa pomerne neskoro a keď sa už mnohí vracajú z pláže, v podnikoch sa podávajú raňajky. Tými najobľúbenejšími je „full english breakfast“, pretože z nejakého dôvodu si práve Maliu obľúbili Briti. Ráno je tu pokoj a ak sa človek započúva,  tak sem tam počuje more aj na niekoľko stoviek metrov. S pribúdajúcimi hodinami sa však ulice a najmä podniky zapĺňajú a keď padne tma, Malia sa premení na rušné letovisko s diskotékami, barmi, alkoholom a zábavou. Aj keď človek neholduje týmto veciam, môže sa mu Malia páčiť. Stačí vyjsť z hlavnej ulice, vojsť do menších, postranných častí a tu stoja rodinné reštaurácie. Naša Malia mala byť o mori, oddychu, čítaní, písaní a sladkom ničnerobení. Samozrejme, nerobiť nič nedokážem príliš dlho, ale tých pár dní padne vždy dobre. Rodinné podniky sa dokonale preplietli s Maliou. Žiaden all inclusive, žiadne preplnené bufety rovnakým jedlom, fronty na jedlo, na príbory a podobné nezmysly. Ale každý večer vojsť do ulíc, nechať sa viesť náhodou a odrazu sa niekde ocitnúť a sadnúť si. Domáci sa potešia zblúdilému turistovi a vždy boli milí a veľmi príjemní. Pani domáca nás privíta, usadí a pred tým, než si môžeme objednať nám prinesie na privítanie malý kalíštek nápoja zvaného rakomelo. Predstavuje rakiju s medom a podľa domáceho receptu ho ochutia ešte o klinčeky. Krásne vonia a ešte lepšie chutí. Takto sa robí turizmus. Prvý dojem je geniálny. Najväčší problém, ktorý človek má v krétskej taverne je vybrať si len jedno jedlo. Všetky podľa opisu totiž znejú vynikajúco. O chvíľku na stole pristane grécky šalát s lahodným syrom, čerstvá musaka a kúsky jahňaciny. Malia má v sebe potenciál gastronomického mesta a tak sme sa tešili, že sme skončili práve tu. Každý večer sme vychádzali do ulíc a hľadali miestne špeciality. Lahodné hovädzie stifado, jahňacie kleftiko zabalené v papieri, syr saganaki, šaláty s výbornými olivami, tzatziki, souvlaki, či plnené rajčiny a v neposlednom rade presladené koláčiky a dezerty. Malia bude chutiť každému.

Ak vás už prestane baviť vylihovať na pláži a chcete sa vydať na prechádzku, tou najlepšou je cestička vedúca von z mesta na konci ktorej nájdete ruiny starovekého a významného paláca. Z novej Malie treba prejsť zhruba tri kilometre a ste na mieste. Krajinu rozpálilo slnko už ráno, no zároveň ju prikryl pokoj. Bočné cestičky sú úplne prázdne a človek tu skôr stretne zatúlaného psa, než ľudí. Koniec augusta rozvoňal dozrievajúce opuncie a keby nemali toľko jemných pichliačikov, hneď by som si z nich natrhal. Minojský palác v Malii nedosahuje slávu a veľkosť Knóssu, ale čo sa týka významu patrí do najdôležitejšej trojice na ostrove. Okrem Knóssu sa pred neho dostal ešte Faistos. Príjemne ma prekvapilo, že na rozdiel od Knóssu tu niet takmer živej duše. Žiadne autobusy plné turistov s mobilmi, žiadne autá, nič. Len my dvaja, predavačka lístkov, upratovačka, predavačka suvenírov a trojica Francúzov. Mám rád, keď sú staroveké miesta opustené a môžem si po nich behať ako sa mi zapáči. Prvopočiatky paláca siahajú niekde do obdobia cca 1900 pr.Kr. a hoci tento pôvodný zničilo o niekoľko storočí neskôr silné zemetrasenie, ľudia z Malie neodišli a neskôr na troskách vznikol palác nový. Paradoxne prívlastok „nový“ má na tomto mieste trochu iný význam, pretože sa stále bavíme o dobe cca 1650 pr.Kr., teda pred viac než 3500 rokmi. Ani on dnes samozrejme nestojí tak ako ho poznali Minojci, ale čas a dejiny ho premenili na ruiny vyrastajúce zo zeme. Ruinou sa stal už okolo roku 1450 pr.Kr., kedy dochádza ku kolapsu viacerých miest.

Palác je príjemne zasadený do roviny, ktorú takmer zo všetkých strán obklopujú neďaleké pahorky. Vojdem do areálu, kráčam prázdnym nádvorím a sledujem, kde kedysi stáli skladiská, sýpky či dokonca samotné palácové priestory. Z minojského paláca toho skutočne veľa nezostalo a človek potrebuje mať aj kopec predstavivosti, ale mne sa práve to na tom páči. Všetko je dané, no všetko môže byť napokon úplne inak. Najzaujímavejšou vizuálnou časťou sú obrovské hlinené nádoby pithoi, ktoré slúžili na uskladnenie tovaru, no niekde sa do podobných váz aj pochovávalo. Miesta, ktoré kedysi patrili kňazom a náboženským rituálom sú postavené o kúsok vyššie než ostatné základy. Osem schodov stúpa nahor a potom sa zastavia a stratia. Tam stál pred tisíckami rokov oltár. Stratil sa, no neďaleko odtiaľto leží v prachu zaujímavý kameň, ktorý tiež mal pôsobiť ako obetný stôl. Kamenné cesty vydláždené ploskými kameňmi pokračujú ďalej a cez miestnosť s dvomi hranatými stĺpmi sa dostávam do vedľajšieho areálu. Je ukrytý pod strieškou a tak tu je síce dusno, ale aspoň tieň chrániaci pred ostrým krétskym slnkom. Základy budov sú na prvý pohľad zreteľné a aj tu je porozhadzovaných niekoľko hlinených nádob. Práve tu ležia aj najstaršie stopy paláca datované do cca 1800 pr.Kr, pričom sa tieto ruiny považujú za najdôležitejšie na celej Kréte z tohto obdobia. Laik možno len nechápavo zdvihne obočie pri pohľade na „rovnaké“ múriky, ale ja sa teším, že takýto unikát je na dosah ruky. Našli sa tu dokonca aj veľmi vzácne hlinené tabuľky popísané hieroglyfickým písmom, tak sa nimi kochám aspoň na obrázku. Posledná časť palácového komplexu leží o pár desiatok metrov vedľa, takmer už pri bráne. Posledné ruiny, kamenné múriky, základy stien, posledné fotografie a stále sa tu motá len niekoľko ľudí. Práve toto robí z Malie v mojich očiach ešte zaujímavejšie miesto, než slávny Knóssos.

Z paláca vedie do novej Malie buď tá istá cesta akou človek kráčal ráno, alebo sa dá ísť pomalšie, ale krajšie po pláži. Je tu niekoľko veľmi pekných zátok a tie nás zlákajú na kúpanie. Voda je tu teplá, sem tam príde väčšia vlna, keď zafúka, ale inak je to maličký kúsok raja. 

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke:
Prach ciest a batoh plný snov

foto: Tomáš Kubuš, Malia, 27-31.8.2015

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Celý svet dýcha smrteľne špinavý vzduch, aj Slováci

Nová správa od Svetovej zdravotníckej organizácie odhaduje, že 9 z 10 ľudí žijú v prostredí so znečisteným vzduchom.

DOMOV

Policajné uniformy menia, takto budú vyzerať po novom

Hodnota oblečenia policata bola vlani na úrovni 890 eur.

KOMENTÁRE

Lajčák je náš relevantný kandidát s malými šancami

Vyhliadky Lajčáka nezlepšuje ani Fico u Putina.


Už ste čítali?