Malé. Skutočné Maldivy bez turistov

Autor: Tomáš Kubuš | 26.9.2016 o 10:07 | Karma článku: 10,58 | Prečítané:  5050x

Maldivy to nie je len ostrovná exotika nádherných pláži a rezortov, ale aj bežný život, ktorý nemá veľa spoločného s turizmom. Najviac sa ho dokážete nadýchnuť na ostrove Malé, kde leží hlavné mesto. Ako vyzerajú skutočné Maldivy?

Aj neznáme mesto ako Malé v sebe ukrýva pomerne veľa zaujímavostí, ktoré vás zamestnajú na deň či dva. Prvý pohľad na maldivské hlavné mesto je iný ako by človek čakal. Z ostrova sa dvíhajú moderné domy, banky, všetko je upravené a prvý dojem predčí mnohé európske metropoly. Na promenáde lemujúcej breh je živo. Je ráno, tak sa ľudia náhlia do práce, muži v oblekoch so zlatými hodinkami na rukách s kufríkmi miznú v útrobách nejednej banky, motorkári sa šialene prepletajú zapchatou dopravou a všetko navonok neuveriteľne funguje. Podľa štatistík patrí Malé so svojou rozlohou 5,8 km2 a 154 tisíckami obyvateľov medzi najhustejšie obývané mestá sveta, ale vôbec to tu necítiť. V indickom Dílli, bangládešskej Dháke či vietnamskom Saigone človek vidí ľudí všade kam sa pozrie, no Malé v tomto zaostáva. Na tyrkysovej vode sa pohupuje niekoľko trajektov, súkromných lodí a v diaľke na mori dokonca kotví aj veľká, turistická zaoceánska loď. Život sem prichádzal vždy z mora a platí to aj dodnes. Promenáda akoby bola zároveň aj jednou z najdôležitejších tepien celého mesta, pretože práve ona na sebe nesie niekoľko významných miest. Stačí kráčať a Malé sa začne pred vami samé od seba predvádzať. Ulica sa odrazu rozleje do rozľahlého námestia Jumhooree Maidan, teda Námestia Republiky, srdca celého Malé. Na stožiari sa trepoce maldivská vlajka ozdobená polmesiacom, aby každý vedel, že Maldivy sú moslimskou krajinou. Niekoľko domácich sedí v tieni stromov a ženy pretínajú námestie rýchlym krokom s nákupnými taškami a partia mladíkov vytiahla skateboardy či korčule a skúša svoje triky skákaním po schodoch. Trojica starších mužov s islamskými čiapočkami na hlavách pijú kávu z malých pohárikov a sledujú ich. Skateboarding na Maldivách? Táto krajina neprestáva prekvapovať. Fontána na rohu ešte odpočíva, no čoskoro sa preberie k životu a vytryskne do výšky. Ak sa na Maldivách koná nejaké výročie, oslava či čokoľvek iné, okná sa to práve tu na Námestí republiky. Kedysi v týchto priestoroch stáli hradby, neďaleko sa rozprestieral kráľovský palác a Malé malo z mora siluetu pevnosti. To všetko sa zmenilo v roku 1968, kedy novozvolený prezident Ibrahim Násir zrušil monarchiu a ujal sa vlády. S jeho osobou prichádza zaujímavý proces modernizácie Maldív a odrazu sa konzervatívna a takmer neznáma krajina začala otvárať svetu. Mnohí majú dodnes prezidenta Násira vo veľkej úcte a hovoria o ňom ako o človeku, ktorý naštartoval turizmus a dal tak prácu mnohým ľuďom. Dnes stopy po kráľovskom paláci nenájdeme, zato na konci námestia vyrástol obrovský Prezidentský palác ukrytý za vysokou hradbou. Politická situácia posledných rokoch nepatrí medzi najstabilnejšie. Bývalého prezidenta Mohameda Nášida, ktorý bol prvým demokraticky zvoleným prezidentom podľa niektorých donútili v 2012 rezignovať a dokonca ho odsúdili na 13 rokov väzenia. Bývalého prezidenta tak ešte v Malé pripomína niekoľko grafitov s jeho podobizňou v ošarpaných uličkách.

Najkrajšie miesto celého Male leží len pár krokov odtiaľto. Vďaka ruchu ho nikto nedokáže obísť. Jeho atmosféra Vás vtiahne dnu a ak tu strávite hodinu, nebudete ľutovať ani jednej minúty. Reč je o miestnom trhovisku so zeleninou, ovocím a rybami. V skutočnosti predstavujú dve rozdielne budovy, ale sú tak tesne pri sebe akoby do seba splývali. „Ochutnajte, je to z kokosového orechu“ s úsmevom nás nabáda sympatický predavač. Podáva nám miestnu špecialitu Huvadhoo Bon´di, teda kokosovú tyčinku, ktorá sa balí do banánového listu. Chuť kokosu sa rozplynie na jazyku a človek omámený exotikou si ich hneď niekoľko kúpi. Kokosové tyčinky volajú „maldivské bounty“, no tieto sú niekoľko násobne lepšie. Exotiku miesta podčiarkuje aj sušený tuniak, ktorý sa s kokosom dobre dopĺňa. Sušený tuniak patrí medzi miestne špeciality a ponúkajú ho naozaj všade. Viaceré stánky, obchodníci, ale dostať ich dokonca aj vákuovo balených v supermarketoch. Je nakrájaný na tenučké pásiky, vysušený a veľmi chutný. Obchodník neváha nasypať niekoľko tuniakových čipsov pred nás, aby sme ochutnali.

Dovolenka Maldivy

Vyberte si dovolenku na Maledivoch za výhodné ceny.

Ľudia sú tu veľmi milí, hoci v knihách všade varovali, že pôsobia odmerane, ba niekedy až nepriateľsky. Nič také tu našťastie necítiť, hoci sem tam zazrieme mužov, ktorí na nás vyslovenie bez slova hľadia a nespúšťajú z nás oči. Toto nie je tradičné turistické miesto, ktorými by sa preháňali zájazdové skupiny. Pulty sa prehýbajú pod ťarchou ovocia a zeleniny. Rôzne druhy banánov, papája, sladké ananásy, alebo obrovské pandany plné sladkastej vône. Predavači sa usmievajú, snažia sa predať, ale nevtieravo a človek má z tohto miesta príjemný pocit. Len ceny sú niekoľko násobne vyššie ako na trhoviskách Indie či Srí Lanky. Maldivy nemajú veľa úrodnej pôdy a hoci sa tu niečo urodí, veľa surovín musia denne dovážať. Malé je na tom ešte v poriadku, ale menšie ostrovčeky vzdialené odtiaľto desiatky kilometrov sú odkázané na zásobovanie základných potravín či pitnej vody. Niekoľko drevených rybárskych lodičiek kotví na brehu trhoviska a z paluby na vozíky nakladajú čerstvé tuniaky. Okolité vody sú nimi doslova preplnené. Trh s rybami odráža starú dušu Maldív, ktorá tu nad Malé stále poletuje. Naložia ich na vozíky, tlačia ich cez ulicu niekoľko desiatok metrov, na chvíľku zastavia dopravu a motorky sa rozbehnú po chodníkoch a sú v tieni trhoviska. Miestnosťou pobehujú desiatky ľudí a každý predáva ryby. Nikdy v živote som nemal pred očami toľko tuniakov. Jeden menší kus stojí dve, tri eurá a človek si hneď predstaví aký by bol perfektný na grile. Malé tuniaky, väčšie, ale aj obrovské len tak ležia na pultoch či pohodené na zemi. Všetko je tu však perfektne čisté. Žiaden zápach rybaciny, špina, nič také tu nehrozí. Ak si kúpite rybu, prinesiete ju na koniec trhoviska k tuctu mužov a jeden z nich Vám ju doslova za pár sekúnd vykostí a nafiletuje. Neskutočné divadlo. Malé si po tomto vystúpení zamilujete.

Na rohu Námestia republiky stojí dvojica obchodíkov so suvenírmi. Je to jedno z mála miest, kde dostať pohľadnice, magnetky či dokonca tričká s maldivskom tematikou. Vo vnútri sa netlačí nikto, len dvaja zblúdili turisti. Menia tu aj peniaze a tak sa v rukách zalesknú maldivské ruffije. Len nedávno ich všetky vymenili za nové a pestrofarebné bankovky patria medzi tie najkrajšie v Ázii aké som videl. Na prahu Sultánovho parku sa dvíha vysoký minaret a zlatá kupola novej Piatkovej mešity. Je dnes najväčšou v krajine, kde vládne konzervatívny islam a ktorá má svoje vlastné problémy s islamským radikalizmom, len sa o tom veľa nehovorí. Takmer všetky mešity v Malé sú pre nemoslimov zatvorené s výnimkou tejto. Slúži totiž nielen ako mešita, ale aj ako islamské centrum, kde sa návštevník o tomto náboženstvo môže dozvedieť viac od povolaných. Centrum otvorili ešte v roku 1984, no jeho mramor sa tak leskne novotou, že ak by niekto tvrdil, že len pred týždňom prestrihli pásku, mohla by to byť pravda. Vedľa vstupu rastie snehobiely minaret a vonku pred schodmi spočíva len niekoľko párov topánok. Do mešity nesúcej meno sultána Muhammada Bodu Thakurufaanua, ktorý sa zapísal do histórie tým, že v 16.storoči z ostrovov vyhnal Portugalcov, sa počas dôležitých modlitieb zmestí až 5000 ľudí. Dnes je tu takmer ľudoprázdno. „Salám alejkum“ víta nás postarší muž s čiapočkou na hlave a úsmevom na perách, no vzápätí mizne na druhom poschodí. Mešita žiari novotou a hoci je sterilná, takmer bez výzdoby má niekoľko krásnych detailov. Maldivčania skôr chceli ukázať, že sa dá postaviť aj veľmi moderná svätyňa a celkom sa im to podarilo. Ak by sme mali vybrať turistický symbol Malé, bolo by to práve toto miesto. Pár krokov od mešity sa pod korunami stromov ukrýva Sultánov park. V meste nenájdete lepšieho úniku pred rozpáleným slnkom a okolo obeda sa sem príde skryť a stráviť siestu niekoľko desiatok ľudí. Pod stromami na múriku posedávajú najmä muži. Sú o kúsok tmavší než domáci a vysvitne, že sú z Indie. V Malé žije okolo 20 tisíc Indov, prevažne z oblastí, ktoré obývajú Tamilci a z Keraly.

Dievčatá v rovnošatách sa vracajú zo škôl a tak ulice starého centra mesta ožili. Nosia biele nohavice, modré sukne, biele košele, kravaty a vlasy majú starostlivo ukryté pod hidžáb. Chlapci sú strohejší, no tiež upravení. Aj viacero z nich skončí v Sultánovom parku a robia si fotky či hlúpe selfie pri umelých stromoch, ktoré sem osadili na dekoráciu. Ázijské národy majú veľmi radi gýčovité veci a tak pod krásnymi palmami stoja v parku zelené, červené či modré kríky, ktoré v noci dokonca svietia. Malé skrýva vo svojich uliciach aj niekoľko historických skvostov a tým najvzácnejším je Piatková mešita zo 17.storočia. Domáci ju v miestnom jazyku volajú Hukuru Miskyi. Jej minaret pripomína maják a telo mešity zase obyčajný dom so strieškou. Dopĺňa ho staručký cintorín s náhrobkami popísanými arabskou kaligrafiou. To, že mešita stojí na tomto mieste nie je náhoda, pretože ju sultán Ibrahim Iskandar v roku 1658 postavil na mieste prvej maldivskej mešity z 12.storočia. Tá si dokonca pamätala prvého islamského sultána ostrovov Mohammeda bin Abdulláha. Mešita je unikátna aj v tom, že na jej stavbu použili koraly a tak je dnes dokonca na čakacej listine do UNESCO. Cintorín s náhrobkami je prázdny a dnu do mešity vojde dvojica mužov. Sem turistov nevpustia a ani sa už toľko ľudí neusmieva ako na trhovisku. Historická štvrť ešte nekončí a priamo cez ulicu stojí významná hrobka Medhuziyaaraiy. Nič nehovoriaci názov predstavuje miesto posledného odpočinku Al-Hafíza Abula Jusúfa al-Barbarího, ktorý na ostrovy v roku 1153 priviezol islam a Maldivy sa stali rázom islamskou krajinou. Al-Barbarí pochádzal z Maroka a tak aj jeho hrobka nesie severoafrické črty. Dvere sú prenikavo modré ozdobené mosadznými kľučkami a v Malé by sme nenašli posvätnejšieho miesta.

Hlavná ulica ostrova pripomína ulice z Európy. Samé obchody, dokonca butiky, podniky kde sa dá posedieť, elektronika, domáce potreby, obuvníctva či kaderníctva. Len zahalené ženy kráčajúce po chodníku či uháňajúce na motorkách a lepkavé teplo prezrádzajú, že nie sme na starom kontinente. Centrum Malé sa vyznačuje svojou farebnosťou. Zriedka kedy sa stane, aby mali domy stojace vedľa seba rovnakú farbu fasád a tak pôsobí mesto veľmi príjemne. V úzkych uličkách parkujú motorky ako niekde na Sicílii len namiesto rozvešaného prádla pri každom okne vrčí klimatizácia. Počas najväčších horúčav je to bez nej v Malé ako za trest. Aj centrum mesta je čisté, takmer bez jediného odpadku povaľujúceho sa na zemi a neustále tu niekto zametá ulice. Horšie je, že potom sa odpad naloží na loď a tá odpláva na niektorý z blízkych tzv. „odpadových ostrovov“. Jeden taký aj vidno priamo z Malé. Je plný odpadkov z okolitých ostrovov a žiaľ nie je jediným príkladom na Maldivách. Aj v spleti uličiek človek natrafí na niekoľko mešít. Žiadna z nich však nie je monumentálna a skôr pripomínajú obyčajné domčeky s plechovou strechou. Len ten pokoj, niekoľko náhrobkov a miniatúrny minaret ich prezradí. Hlavná obchodná ulica po sieste ožíva a tak vojdeme do obchodu s potravinami. Nie je ich tu veľa, ale sú pomerne dobre zásobené, len opäť podobne ako trhovisko, drahšie. Počas nakupovania sa ozve hlas muezzína zvolávajúceho na modlitbu. Cez sklo vidno ako sa do neďalekej mešity náhli niekoľko mužov. Dievčatá od pokladní prídu k dverám a zamknú obchod. „Počas každej modlitby musia byť všetky obchody na štvrť hodinu zatvorené“ vysvetľuje. „Kto je v tom čase dnu, musí počkať, rovnako ako ten čo je vonku a chcel by vstúpiť“ povie. Nie vždy tomu tak bolo, ale ako som spomínal Maldivy sú konzervatívne a islam sa tu neberie vlažne ako niekde v strednej Ázii. S niekoľkými ženami čakáme na otvorenie obchodu. Až keď sa muži vytrúsia z mešity, zámok sa odomkne a život zase plynie ako predtým. Je zaujímavé sledovať modlitbu aj mimo obchodu. Ulica sa naozaj na chvíľku vyprázdni a všetko sa spomalí až zastane. Maldivskí muži nemajú modlitbu povinnú ako tí zo Saudskej Arábie, ale stále ich do mešity ide pomerne veľké percento.

Aj Malé má zlomok pláži, tak ak sa niekto chce okúpať musí prísť na západnú stranu. Niekoľko rodín s deťmi sa hrá na piesku, zopár ľudí pláva a ostatní len oddychujú. Pozor, táto pláž však nie je turistická a tak je zákaz byť na nej v plavkách či bikinách. Muži môžu mať krátke nohavice, ale ženy sa namáčajú do teplého Indického oceánu oblečené. Do bikín by sa mohli vyzliecť až na turistických ostrovoch. Aj takto vyzerá pozlátko exotických Maldív. Nie sú to len nablýskané rezorty, drahé kokteily, ale aj bežný život odohrávajúci sa medzi farebnými fasádami a trhoviskami Malé. A to je na tom krásne, že aj takéto miesta tu sú a kto o ne má záujem, ten ich nájde, ba dokonca si ich aj krásne vychutná.

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke:

article_photo

 

 

 

foto: Tomáš Kubuš, Malé, 13.2, 17.2.2016

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?