Mjanmarsko. Miznúca exotika Ázie (foto)

Autor: Tomáš Kubuš | 28.9.2016 o 10:08 | Karma článku: 7,05 | Prečítané:  1893x

Miznúca exotika juhovýchodnej Ázie. To by sa dalo v skratke povedať o krajine menom Myanmarsko, ktorú stále mnohí poznajú skôr ako Barma. Nechajte sa inšpirovať 60 fotografiami z tejto krásnej krajiny...

Juhovýchodná Ázia je droga. Ak sa jej človek nadýchne, zistí, že sa sem musí a chce vracať. Bude chcieť stále viac a viac a po Thajsku, Malajzii či Vietname bude hľadať niečo nové a exotickejšie. Vtedy padne zrak na Barmu, alebo ak chceme dnešné Myanmarsko. Názov Barma je starý a má pripomínať staré časy britského kolonializmu a tak sa dnes krajina snaží prezentovať ako Myanmarsko, no kto má v hlave Barmu, tomu príde nový názov na jazyk ťažko. Aj mne sa viac páči ten starý názov. Barma. Lákavá, ďaleká, exotická a nesmierne fascinujúca. Stále zahalená akoby rúškom tajomstva, ponorená do mýtov a legiend, nasiaknutá dobrodružstvom, príbehmi či neopakovateľnými miestami. Otázkou zostáva dokedy. Tak ako sa mení svet, menia sa aj krajiny, kam kedysi turizmus veľmi nezasahoval a mení sa aj Kuba, Irán či práve Barma. Svet sa mení prirýchlo a z celého regiónu JV Ázie je Barma tou krajinou, ktorá sa bude meniť najviac. Vždy ak sa ma niekto spýta, kam by sa mal ísť v týchto končinách pozrieť, takmer vždy sa moja odpoveď akosi prirodzene prederie k Barme.

Aj mňa si Barma získala. Nie je to moja najobľúbenejšia krajina na svete, ale nesmierne som sa na ňu tešil a nesklamala ma. Zážitkami, krásou, pamiatkami, históriou ani ľuďmi. Za dva týždne s batohom naprieč Barmou sa toho nedá stihnúť veľmi veľa, ale dá sa pozrieť „kostra“ krajiny od Rangúnu po Mandalay. Barma sa premenila na krásne momenty a momentky, ktoré si potom človek vždy vyberie v hlave ak sa vracia do minulosti, aby ich prežil znovu. Rangún očarí svojou koloniálnou krásou, ktorá predčila všetky moje očakávania. Prvé zlaté pagody, zaprášené ulice, upravené parky, muži v sukniach londží a ženy s tanakou na tvári. Budhistické mantry pri západe slnka na nádvorí Švedagonskej pagody, ale aj hľadanie hrobky „posledného Mughala“ o ktorom písal v knihe William Dalrymple. Mešity, kostoly, pagody, trhoviská, ruch a chaos. Presne ako to mám rád. Rangún ma z celej Barmy prekvapil najviac. O Bagane som vedel že bude krásny, jazero Inle detto, ale Rangún treba vidieť. Nočný autobus z hlavného mesta zastaví v mestečku Nyaung Shew. Nič nehovoriaci názov je bránou do pokojného sveta položeného na známom jazere Inle. Oddych na brehoch jazera, ochutnávky barmskej kuchyne, hodiny na trhovisku a plavba hladinou Inle. Rybári, ktorí dodnes ovládajú loďky svojimi nohami, dlhokrké ženy pre turistov, mnísi hrajúci futbal a drevené kláštory sprevádzané tichom a pokojom. Jaskyňa v Pindayii naplnená do prasknutia soškami Budhov a kľukatá cesta do historického Baganu. Bagan je neskutočný. Má auru Angkor Watu, no menej slávy, je krásny ako Petra, len nemá šťastie byť medzi svetovými divmi. Bagan to sú desiatky, stovky budhistických chrámov roztrúsených v priestore, kde nevidíte začiatok ani koniec. Dva plné dni na elektrických bicykloch, prach, pot, horúčava a pritom taký nezabudnuteľný zážitok. Bosí kráčať chrámami, ktoré sú opustené a len a len pre vás. Vyliezť hore, sadnúť si a nasávať atmosféru krajiny. Samozrejme sú chrámy posiate turistami, ale vy si môžete vybrať ktorýkoľvek. Človek tu má slobodu, vietor vo vlasoch, jedlo v malých podnikoch na brehu rieky Iravadi a západy slnka aké nemajú v Barme obdobu. Ak by som si mal vybrať len jedno jediné miesto, ktoré by som ešte znovu chcel v Barme vidieť, bol by to Bagan. Cesta do Mandalay. Kráľovské mesto pár hodín od Baganu je „povinnou“ jazdou. Aj ja som ho chcel vidieť, hoci ak mám vybrať teraz na oplátku jedno miesto, ktoré ma sklamalo, je to práve Mandalay. Má niečo do seba, ale nemalo pre mňa ani atmosféru Rangúnu, pokoj Inle či dušu Baganu. Bolo proste „len“ zaujímavé. Bosý výstup na Mandalay Hill, výhľady, chrámy, ale aj špinavé štvrte posiate trhoviskami, mandalay rum či zrekonštruovaný Kráľovský palác. Okolie Mandalay však má čo povedať. Mingun so svojou zborenou stupou, Inwa s konskými drožkami predierajúc sa cez banánovníkové plantáže k chrámom a šikmej veži, Sagaing so svojimi chrámami či v neposlednom rade Amarapura a slávny tíkový most. Posledný šalát z čajových lístkov, posledné kari, dúšok zeleného čaju a Barma sa zo súčasnosti mení na spomienky. Teším sa keď o nej budem písať viac. Kto však stále váha či je Barma tou pravou destináciou, možno mu pomôže nasledujúcich 60 fotiek z tejto krajiny. Krajiny miznúcej exotiky Ázie...

.: RANGÚN :.

.: JAZERO INLE :.

.: PINDAYA :.

.: BAGAN :.

.: MT.POPA :.

.: MINGUN :.

.: AMARAPURA :.

.: INWA :.

.: MANDALAY :.

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke:

article_photo

 

 

 

foto: Tomáš Kubuš, Barma, 21.2, - 5.3.2015

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?