Tallinn. Stredoveká rozprávka Estónska

Autor: Tomáš Kubuš | 6.10.2016 o 9:15 | Karma článku: 11,20 | Prečítané:  6483x

Na rohu stojí lekáreň, ktorú poznal Peter Veľký, z námestia sa dvíha štíhla veža radnice a do toho hrajú tóny stredovekej hudby. Nie, neocitli ste sa mimo realitu, ale v estónskom hlavnom meste Tallinn. V stredovekej rozprávke...

Estónsky Tallinn sa pre svoju dušu a atmosféru radí medzi najobľúbenejšie mestá celého pobaltského trojlístku. „Máme najkrajšie stredoveké centrum mesta z celej Európy“ hrdo vravia a že majú pravdu, to zistíte aj sami ako náhle sa vydáte na potulky za mohutné, kamenné hradby. Prvý krát som estónsky Tallinn objavil pred niekoľkými rokmi, paradoxne opäť cez zimu a v pochmúrnom počasí. Teraz som si ho vychutnal cez leto a neuveriteľne sa mi dostal pod kožu. Pre mnohých návštevníkov je vstupnou bránou do Tallinnu prístav. Kotvia tu obrovské plávajúce kolosy, ktoré prišli zo švédskeho Štokholmu, z Nemecka, ale aj z fínskych Helsínk ležiacich cez záliv Baltského mora len necelých 80 kilometrov. Od rána tu panuje ruch a ten vrcholí vždy, keď sa k pevnine doplaví ďalšia z lodí.  Už z prístavu vidno, že Tallinn bude skutočným pokladom. Kamenné múry vyrastajú z trávnikov a vysoko nad nimi sa v diaľke rysujú kostolné veže a zašpicatené vrcholky domov. Prvým miestom kde som sa kedysi nadýchol stredovekého opojenia je najväčšia zo všetkých tallinnských brán. Obrovský bastión patril k dôležitým oporným bodom, pretože strážil prístup k prístavu a dnes mu nik nepovie inak než Tučná Margaréta. Nie je to žiaden hanlivý názov, ale keďže jeho múry sú miestami hrubé až štyri metre, bráne prezývka jednoducho prischla. Hlbšie do mesta sa zarezáva tepna Pikk skrášlená starými kupeckými domami. Mnohé zrekonštruovali, no stále tu nájdeme tie, ktoré si pamätajú Tallinn minulých storočí. Medzi najkrajšie patria tri vedľa seba stojace domy „Tri Sestry“. Sú viac poschodové a pod strechou majú hák, ktorým sa v minulosti vyťahoval tovar na vrchné poschodie do skladu. V stredovekom Tallinne, kedy bol na mapách ešte označovaný ako Reval sa miešali stovky nemeckých, škandinávskych či ruských obchodníkov. Medzinárodný ráz mesta sa nezmenil ani dnes, len obchodníkov vystriedali svetové jazyky turistov. O kúsoček ďalej pre zmenu stojí dom, ktorý podliehal utajeniu, hoci každý vedel, čo sa za jeho tajomnými dvermi odohráva. Svoje sídlo tu mala pobočka KGB a žiaden z obyvateľov Tallinnu nemal záujem prejsť sa jej interiérom.

Dominantou Tallinnu sa stala vysokánska veža kostola sv.Olafa, ktorej špička sa dnes ustálila na 123 metroch. Leží len pár metrov od tallinnských hradieb a dvíha sa z malého, vydláždeného, takmer nenápadného námestia. Pobaltie je plné legiend a príbehov a preto ani sv.Olaf nesmie byť výnimkou. Tá miestna hovorí, že bol kostol prekliaty a kto ho dokončí, toho postihne veľké nešťastie. Ľudia sa báli dokončiť ho až kým sa objavil v meste tajomný muž neznámeho mena o ktorom si domáci šuškali, či nejde o samotného diabla. Ak uhádnu jeho meno, nemusia mu zaplatiť, ak nie, bude ich to stáť celý poklad. Svoje meno však prezradil bez toho, aby vedel, že ho niekto sleduje a keď ďalšie ráno stál na zvonici a pripínal kríž, ľudia na neho volali „Olaf, daj si pozor!“ Olaf zmeravel, zapotácal sa a spadol mŕtvy na zem. Tak či onak, kostol sv.Olafa patrí k najväčším pobaltským svätostánkom a dopĺňa panorámu Tallinnu už od 13.storočia. Zástup ľudí sa ponáhľa dnu na  omšu, no turistov viac zaujíma vysoká veža. Vedie do nej viac než 250 schodov v úzkej veži, kde majú ľudia problém sa navzájom vyhnúť. Hoci chvíľku trvá, kým človek vyjde hore, ale odmenou mu bude tak nádherný výhľad na starý Tallinn, že sa nebude chcieť vrátiť nazad. Červené strechy domov sa rozbiehajú do okolia, no narážajú na zašpicatené veže hradieb. Za nimi už pulzuje mesto moderné a dokonca vidno aj prístav s veľkými trajektami. Nad mestom sa dvíha pahorok Toompea s parlamentom, katedrálou a nádherným ortodoxným kostolom Alexandra Nevského. Srdce mesta označuje štíhla veža Radnice a hlavné ulice zlievajúce sa pod ňou. Skutočná nádhera. Ulice obsadili letné terasy a tie zaplnili ľudia. Domáci, turisti, mladší, starší, skupinky, jednotlivci tu odrazu splynuli do jednej duše a každý si vychutnáva slnečné lúče medzi starými domami. Niektoré domy majú stále svoje gotické fasády a takmer každý druhý považujú za historickú pamiatku. Raz sa ľudia zastavia pri Dome Bratstva čiernych hláv, ktorý združoval slobodných obchodníkov, vedľa zase pri Veľkej Gilde, kde sa uzatvárali najdôležitejšie obchody a hneď naproti sa na tallinnské ulice pozerajú obrovské drevené hodiny. Posadili ich do múru vysokého kostola a sú najstaršími hodinami celého Estónska. Hotová prechádzka múzeom pod šírym nebom. V úzkej uličke zaplnenej stolmi sa začne rysovať silueta Radnice. Na jej námestí začína ďalšia rozprávka.

Radničné námestie je miestom, kam sa zlievajú ulice, kam prichádzajú návštevníci, odkiaľ sa šíri tradične dobrá nálada a kde sa neustále niečo deje. Bolo stredobodom Tallinnu už od dávneho stredoveku, kedy sa tu schádzali obchodníci a konal sa tu slávny trh. Dnes ho obkolesujú staré domy s upravenými fasádami, kde si našli svoje domovy štýlové reštaurácie. Na námestie vrhá tieň úzka zvonia Radnice, ktorá pripomína minaret. Jeden z miestnych obyvateľov sa totiž v stredoveku vydal na dobrodružnú cestu po krajinách Orientu a doniesol si domov skice mešít s minaretmi. Tie sa miestnym natoľko zapáčili, že sa rozhodili postaviť si Radnicu v zaujímavom štýle. Na vrchu sa zaleskne postavička Starého Tomasa, ktorý stráži Tallinn a jeho obyvateľov. Kým bude stáť na veži, nič zlé sa mestu nestane. Niektorí vylezú hore do veže, no ostatní si užívajú návštevu staručkej lekárne Raeapteek odkiaľ si nechal nosiť lieky aj samotný Peter Veľký. Jej interiér dýcha atmosférou starobylej lekárne, kde stoja na pultoch vystavené poháre plné byliniek, práškov, liečiv až má človek pocit, že sa neocitol v lekárni, ale v dome čarodejníka. Žiadna iná lekáreň v Európe nemá tak dlhú tradíciu ako tallinnská Raeapteek. Tallinn doteraz neprestáva prekvapovať svojimi prvenstvami. Postavy odeté do stredovekých šiat kráčajú námestím a z tácok ponúkajú okoloidúcich chutnými slanými koláčmi. Stredoveký odkaz tu žije a azda najkrajším príkladom je malé námestie schované za Radnicou. Stojí tu stredoveká reštaurácia Olde Hansa. Jej steny sú pomaľované nápismi, výjavmi zo stredovekého života a vonku pred terasou hrá kapela. Zvuk píšťale sa mieša s gitarou a do toho sa námestím ozýva prenikavý spev. Pred nimi sa motá niekoľko žonglérov, kat a schyľuje sa k ohňovej šou. V reštaurácii sa podáva ako špecialita dňa polievka z lesných húb v hlinenej miske s vysokým podstavcom, grilovaný losos v hríbovej omáčke s pohánkou, šošovicou a fazuľovou kašou zapečenou v chlebe. Netradičné splynutie chutí. „Ponúkame aj pivo, ktoré podľa tradície dopĺňame buď o bylinky, škoricu alebo med“ povie čašník v dobovom oblečení. Kto si ho objedná, tomu pristane na mohutnom drevenom stole hlinený pohár s uchom. Ozve sa hudba a človek zabúda na to v akom je storočí.

Najkrajšia ulička celého Tallinnu je Pasáž svätej Kataríny. Označuje ju starý gildový erb visiaci nad ňou, no veľmi ľahko sa dá prehliadnuť. Tu za bránou sa odrazu otvorí nádvorie starého kláštora, ktorý dnes upúta svojim tichom a kamennými náhrobkami. Umelci predávajú v uličke svoje maľby starého aj moderného mesta, keramiku, pletené výrobky, ale aj suveníry. Ľudia sedia v kamenných exteriéroch pod klenbami, popíjajú miestne pivo Saku alebo sladučký likér Vana Tallinn či kávu. Hlavná trieda vybiehajúca od brány Viru pred ktorou sa udomácnili kvetinárstva pulzuje ruchom veľkomesta. Stoja tu múzea, hotely, reštaurácie, podniky a počas obedu je tu taký ruch, že nie je počuť mesto, ale len ľudí. Miešajú sa tu Severania s Rusmi, domáci Estónci s Nemcami a snáď každý národ, ktorý sa kedysi objavil v histórii Tallinnu tu má svoje zastúpenie. Po ugrofínskej estónčine ulicami najčastejšie znie ruština a dokonca tu žijú dodnes početné komunity zo susedného Ruska, ktoré tu našli lepšie uplatnenie. Kostol sv.Mikuláša na križovatke ciest dnes slúži ako múzeum a prúdia do neho zástupy turistov, aby na vlastné oči zhliadli slávny obraz Bernta Notkeho s názvom Danse Macabre. Úzka ulička v ktorej miznú turistické skupinky sa premení na schody a tie sa pre zmenu stratia za starou bránou. Stačí pár schodov, pár krokov a ocitneme sa na pahorku Toompea, ktorý je od nepamäti miestom, odkiaľ sa vládlo. Svojim spôsobom to platí aj dodnes, pretože tu stojí estónsky parlament. Z pôvodného kráľovského paláca sa zachovali len tri kamenné veže z nich najvyššou je Herman Pikk, ktorý svieti do celého okolia. Práve Herman hrdo nesie estónsku trikolóru a park pod ním je útočiskom pre hľadačov pokoja. Pahorku dominuje ortodoxná katedrála Alexandra Nevského. Pred ním stojí niekoľko ruských žobráčok s natiahnutými dlaňami a vo vnútri stráži kňaz s dlhou bradou v čiernej sutane. Ortodoxná katedrála je iným svetom, pretože tu cítiť vôňu medových sviečok a pohľad upúta nádherný ikonostás, ktorý by mohol byť v nejednom múzeu. Aj napriek tomu však katedrála Alexandra Nevského nehrá na pahorku prvé husle. Táto úloha prischla katedrála sv.Márie z 13.storočia. Dýchala spoločne s Tallinnom a dnes ju považujú za najvýznamnejší svätostánok mesta. Hoci je pahorok nabitý historickými zaujímavosťami, mnohí sem prichádzajú za relaxom.

Uličky vydláždené mačacími hlavami sa lenivo tiahnu pahorkom a končia v útulných podnikoch s vareným vínom, pivom, ľahkou kuchyňou, no najmä pri výhľadoch. Ten najkrajší leží pár desiatok metrov od Katedrály. Vždy je plný ľudí, no vždy si tu každý nájde svoje miesto. Večer sa mesto rozsvieti a keď ho prikryjú hviezdy, niet romantickejšieho miesta. Pod nohami leží 400 tisícový Tallinn a hlavou sa preháňa tisíc myšlienok, pretože Tallinn má tu silu, aby ich rozvíril. Nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že patrí k najkrajším európskym hlavným mestám.

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke:

article_photo

 

 

 

foto: Tomáš Kubuš, Tallinn, 17.august 2013

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?