reklama

Transmongolská magistrála. Za obrovským Džingischánom

Vybrali sme sa do mongolského národného parku Terelj, ale ešte pred tým, než sa tam ocitneme objavíme tajomné turkické nápisy na stélach v Tonyukuku a stretneme sa s najväčšou sochou mongolského dobyvateľa Džingischána na svete...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Prvá mongolská noc v posteli padla celkom vhod. Ráno si nahádžeme veci do batohov, naraňajkujeme sa, necháme si batohy na recepcii, pretože sa sem zajtra ráno vrátime a nemusíme tak do národného parku brať celú našu batožinu. Dnes máme namierené do NP Terelj, no ešte predtým nás čaká niekoľko zaujímavých miest.

Ranný Ulanbátar je už na nohách, ľudia sa prepravujú do práce, cesty sú trochu zapchaté, ale človek aspoň nikde nemusí stáť bez pohnutia v zápche. Národný park Terelj odtiaľto vôbec nie je ďaleko. Možno hodinka, hodinka a pol cesty ak by sme do neho išli priamo. Mesto sa stratí a za oknom mikrobusu sa odvíja krásna, zelená krajina. Keď som si včera v Národnom múzeu všimol, že neďaleko od Ulanbátaru stoja spomienky na staré turkické národy, vedel som, že sa na tom mieste musím ocitnúť. Slovo dalo slovo a hoci je park stále rovno po hlavnej ceste, šofér odbočí na vedľajšiu a posledné kilometre sa jemne natriasame po poľnej ceste vedúcej k veľkej, kamennej stéle.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Cesta vedie mongolskou stepou
Cesta vedie mongolskou stepou (zdroj: TK)

Krajinu prikryl zelený koberec, ktorý je úplne všade. Vyplnil roviny, rozutekal sa na pahorky a všetko dostalo tak nesmierne pokojný nádych, že človek musí takéto miesta milovať. V diaľke vidno niekoľko bielych bodiek predstavujúcich jurty, chlapca na koni a stádo kôz. Na nekonečnej stepi sa pasie niekoľko desiatok kráv, kôz aj oviec a mne v tomto momente Mongolsko neskutočne pripomína Kirgizstan. To ticho si bude človek pamätať ešte dlho. Tonyukuk je miesto, kde sa z tejto rozprávkovej krajiny dvíha vysoká, kamenná stéla ozdobená staroturkickým písmom orchon, niekedy nazývaného aj göktürk. Vedci sa domnievajú, že nápisy na stéle pochádzajú z obdobia okolo rokov 720-725 a hovoria o jednote turkického národa, bitkách s čínskou dynastiou Tang či iných výpadoch. Predpokladá sa, že tento nápis tu po sebe zanechal samotný Tonyukuk, ktorý bol vodcom kaganátu (resp. chanátu) Göktürk. Fascinujú ma turkické národy a tak som nesmierne šťastný, že stojím na tomto mieste. Pre mnohých by mohlo byť sklamaním, pretože tu v stepi stoja zapichnuté len kamenné stély, ale ja som nadšený. Dnes tu robia výskum tureckí archeológovia a snažia sa nájsť ďalšie indície o spomínanom chanáte či dokonca ďalšie nápisy. Tajomne vyzerá aj jedna línia malých, nízkych kameňov pichnutých v jednej rovine. Sú to balbaly, staré, turkické náhrobky, no fascinuje ich pravidelnosť. Spravíme niekoľko fotiek, pokocháme sa pohľadom na blížiace sa stádo a je čas pomaličky sa pohnúť o niekoľko kilometrov ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Krajinu pokryl prenikavo zelený koberec
Krajinu pokryl prenikavo zelený koberec (zdroj: TK)
Pastier so svojim stádom
Pastier so svojim stádom (zdroj: TK)
Vzácna turkická stéla v Tonyukuk
Vzácna turkická stéla v Tonyukuk (zdroj: TK)
Staré turkické písmo göktürk z 8.storočia
Staré turkické písmo göktürk z 8.storočia (zdroj: TK)
Stéla Tonyukuk
Stéla Tonyukuk (zdroj: TK)
Balbaly, náhrobky či pamätné kamene stoja v jednej rovine
Balbaly, náhrobky či pamätné kamene stoja v jednej rovine (zdroj: TK)
Z krajiny srší pohoda a pokoj
Z krajiny srší pohoda a pokoj (zdroj: TK)

Neďaleko odtiaľto a zhruba 50 kilometrov od Ulanbátaru leží miesto zvané Tsonjin Boldog. Jeho názov nepovie takmer nikomu vôbec nič. Ak však prezradím, že práve tu stojí najväčšia socha Džingischána na svete, už začína miesto získavať vlastné kontúry. To, že je dnešné Mongolsko posadnuté Džingischánom, to sme videli už v Ulanbátare, ale tu je táto posadnutosť pretavená do megalomanského projektu. Tu pochopí každý, že Mongolsko rovná sa Džingischán. Tsonjin Boldog je krásnym miestom. Ticho leží v zelenej, zvlnenej krajine posiatej jurtami, stádami a neďaleko odtiaľto sa kľukatí rieka Tuul. Za prírodou sem však príde málokto, všetkých totiž stiahne aura obrovskej Džingischánovej sochy. Prvý pohľad na ňu je tak úžasný, že si treba pretrieť oči, aby sa každý uistil, že je skutočná. Socha je veľká 40 metrov a je vyrobená z ocele, tak sa celá na slnku leskne. Džingischán sedí na svojom koni a v ruke zviera svoj bič. Verí sa, že ho našiel práve tu na tomto mieste a preto aj dnes socha stojí priamo tu. Na svete by sme nenašli väčšiu sochu, ktorej súčasťou je kôň. Tu v Mongolsku to bez koňa jednoducho nejde. Džingischánova socha nestojí na zemi, ale na streche múzea, ktoré obohnalo 36 stĺpov, teda presne toľko, koľko chánov nasledovalo v Džingischánovej línii až po Ligdana Chána s ktorého menom sa napokon v polovici 17.storočia spája prevzatie moci čínskou dynastiou Qing. Socha absolútne dominuje celému okoliu. Zaslúžene. Najprv sa motáme po vonku a obchádzame sochu, aby sme našli ten najlepší uhol na fotografiu a až po dlhej dobe sa odhodláme nazrieť dnu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Socha Džingischána na pahorku
Socha Džingischána na pahorku (zdroj: TK)
Na svete niet väčšej sochy Džingischána
Na svete niet väčšej sochy Džingischána (zdroj: TK)
Džingischán stojí na podstavci kde sa ukrýva múzeum
Džingischán stojí na podstavci kde sa ukrýva múzeum (zdroj: TK)

Dnu v múzeu je niekoľko vzácnych artefaktov, portréty chánov, skúšobňa tradičných mongolských odevov, jurta, dvojica predajní so suvenírmi a výťah na samotný vrchol sochy. Dá sa tu totiž dostať až na koňa a hľadieť tak Džingischánovi priamo do jeho obrovských oceľových očí. Na celú sochu spotrebovali 250 ton ocele! Na výťah sa nám čakať nechce, tak vyšliapeme niekoľko poschodí a sme hore. Socha je obrovská z diaľky, no monumentalita jej nechýba ani, keď stojíme priamo na nej. Z hora vidno aj to ako sa všade na horizonte rozliali nevysoké pahorky. Pod Džingischánom stojí niekoľko snehobielych júrt, ale plán do budúcnosti má byť taký, že tu postavia viac než 200 tradičných, mongolských príbytkov. Okrem toho chystajú postaviť aj mongolskú armádu, stovky bojovníkov a človek si vraj môže kúpiť sochu a tá bude mať napokon jeho črty tváre. Bizarné, ale uveriteľné. Vrátime sa dole do vnútorných priestorov sochy a keď konečne nájdeme pohľadnice a dokonca aj známky s poštovou schránkou neváhame a rovno tu vypíšeme malé pozdravy domov. Po hodinke, ktorú tu s Džingischánom strávime sa pohneme smer Národný park Terelj.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nikto nevie ako Džingischán vyzeral
Nikto nevie ako Džingischán vyzeral (zdroj: TK)
Vo vnútri sochy je výťah aj schody a môžete tak vyjsť až hore
Vo vnútri sochy je výťah aj schody a môžete tak vyjsť až hore (zdroj: TK)
Samotná ruka má monumentálne rozmery
Samotná ruka má monumentálne rozmery (zdroj: TK)
Krajina ozdobená jurtami pod sochou
Krajina ozdobená jurtami pod sochou (zdroj: TK)
Zoči voči Džingischánovi
Zoči voči Džingischánovi (zdroj: TK)
Tradičná jurta v múzeu
Tradičná jurta v múzeu (zdroj: TK)
V múzeu pod Džingischánom
V múzeu pod Džingischánom (zdroj: TK)
Múzeum pod Džingischánom
Múzeum pod Džingischánom (zdroj: TK)

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke:

Obrázok blogu

foto: Tomáš Kubuš, Tonyukuk, Tsonjin Boldog, 20.júl 2016

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  439
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík:  MaďarskoStredná Ázia - Hodvábna cestaGrécko s batohom 2007Káhira - Istanbul 2008Čarovná Perzia 2008Central Asia, Iran 2009Južný Kaukaz 2010-2016Turecko, Irak 2010TureckoSeverná Európa - PobaltieMarokoMonakoTalianskoBlízky Východ - Stredný VýchodSicíliaFrancúzskoAnglicko - ŠkótskoBeneluxBlízkovýchodné dobrodružstvoŠpanielsko - PortugalskoGréckoUkrajinaRusko - BieloruskoIrakNemecko - RakúskoMaltaTuniskoČechy a MoravaCyprusIndia, Nepál, BhutánJuhovýchodná ÁziaArábiaBalkánEgyptMadagaskar 2015Transsibírska magistrála 2016

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu