Blízkovýchodne dobrodružstvo V. - Crac des Chevaliers

Autor: Tomáš Kubuš | 22.10.2007 o 11:37 | Karma článku: 8,68 | Prečítané:  3237x

Z Palmýri sa presúvame smerom na západ k svetoznámemu križiackemu hradu Crac des Chevaliers. Už aj T.E.Lawrence sa o ňom vyjadril: "Snáď je to najzachovalejší a najúchvatnejší hrad na svete". Môžem len potvrdiť, že atmosféra starobylého hradu na kopci s nádherným výhľadom na Sýriu a Libanon má niečo do seba...

Chalan, ktorý spravuje hotel nám vybavil, že nemusíme ísť na stanicu do mestečka, ale že nám autobus do Homsu zastaví priamo na našej ulici. Je to vlastne cestou, takže s tým nebol žiadny problém. Z okna sa ešte pozerám prebúdzajúce sa ruiny púštnej Palmýri a za 75 SYP na osobu vyrážame. Poslednú dve miesta sú voľné v úplne vzadu, tak sa s domácimi trochu tlačíme. Krajina vonku je stále rovnaká, vôbec nič sa na nej nemení. Aj v telke stále púšťajú tie isté hudobné klipy. Teda možno ani nie sú tie isté, ale všetky vyzerajú na jedno kopyto. Vysoký muž s dlhou bradou oblečený v bielom hábite stojí uprostred rozkvitnutej záhrady, rozhadzujem rukami a do toho spieva a spieva až do Homsu. Je poznať že sa blížime k mestu. Šedá farba okolia pozvoľna prechádza do zelene z umelého zavlažovania. Zastavujeme na jednej zo zastávok v meste. Pár ľudí vystupuje, no my nemáme ani tušenia či je toto tiež naša zastávka. Zrazu k nám pribieha šofér auta, ktoré na nás čaká aby nás odviezol na Crac. Mal to ľahké nás nájsť, pretože okrem nás bol autobus plný Arabov. Batohy hádžeme dozadu do auta, my sa traja natlačíme dopredu a už nám nič nebráni vyraziť.

Pri predieraní sa hustou dopravou sledujem život mesta. Všade kam sa pozriem sú len samé domy, ošarpané budovy a vytŕčajúce minarety. Na prvý pohľad ma Homs rozhodne neupútal. Šesťdesiat kilometrov ku Cracu ubieha celkom rýchlo. Zrazu sa na vrchu kopca zjavuje malá kamenná silueta. To je on! Pýcha križiackej architektúry stojaca bez pohnutia už niekoľko storočí. K hradu vedie strmá cesta nahor cez malú ospalú dedinku. Väčšina z jej obyvateľov posedáva vonku v tieni svojich domov, popíjajú kávu či čaj, kecajú a oddychujú. Deti sa bez prestávky naháňajú pomedzi domy a po cestách a vôbec im neprekážajú autá či autobusy. Ešte pred vstupom odbíjame prvú ponuku miestneho sprievodcu. Vstupné je ako na iné pamiatky – 10 SYP (s ISIC) a 150 SYP (dospelý). Predavač lístkov sa ma za necelú minútu už tretí krát pýta či som z Ruska a ja mu už tretí krát vysvetľujem, že „Slovakia“ nieje Rusko. Ocitáme sa v útrobách slávneho hradu Crac des Chevaliers. V minulosti odolal aj takým menám ako je Nur ad-Din alebo Saladín, aby napokon dňa 8.apríla 1271 padol do rúk sultána Baibara. Na výber je viacero ciest a chodieb, tak sa púšťame do jeho objavovania. Tmavými uličkami bez kúsku svetla prichádzame k hradnej priekope plnej zelenej vody. Naokolo sú mohutné kamenné múry a vysoká veža. Vnútrajškom opevnenia popod veže sa dostávame na malé nádvorie. Sú tu zbytky kostola s gotickým chorálom. Je už síce vidno, že už toho prežil viac než dosť, ale pohľad na neho je zaujímavý. Hneď naproti je miestnosť, ktorá slúžila ako modlitebňa. Strmé schody vedú na vyššie položené nádvorie odkiaľ je nádherný výhľad po okolí. Priamo pod nami leží malá dedinka. Nikde žiadna púšť ako v Palmýre, ale zvlnené kopce tiahnúce sa po celom horizonte. Na druhej strane sa rozprestierajú široké pláne len pár kilometrov vzdialeného Libanonu. Ani nie 50km juhozápadne stále zúri vojenský konflikt medzi libanonskou armádou a ozbrojenými skupinami Fatah al-Islam pri mestečku Nahr el-Bared. Na druhej strane je vojna v Iraku a my sme tu v bezpečnom strede. Na nádvorí kupujem v malej reštaurácii niečo na pitie. Dnes sme ešte nič nepili, lebo ho ani nebolo kde kúpiť. Túlame sa bludiskom uličiek. Domáci v nich majú rozložený provizórny trh s remeselníckymi výrobkami – sklenené nádoby, hudobné nástroje, železné predmety a rôzne šaty či šatky. Pomaly sa blížime k východu. Na fotkách vyzerá hrad neuveriteľne obrovský, ale tu mi to tak nepríde. Za hodinku a pol si ho človek v pokoji obehne. Vonku sa zastavujeme pri aute naloženom sušeným ovocím, orechmi a čerstvými pistáciami. Čerstvé pistácie som ešte nikdy nemal, tak neváhame a berieme si za 200g sáčok. Sadáme do tieňa a lúskame. Majú jemnú šupu a po jej odstránení ostane v ruke pistácia ako ju poznáme z domu. Táto však chutí ako mladý orech. Prichádza náš šofér a odchádzame ďalej, do mesta Hama...ale o tej už nabudúce.

DSCF0576.JPG
Hradná priekopa s mohutným opevnením

DSCF0578.JPG
Jedna z veži hradu

DSCF0579.JPG
Dedinka pôsobiaca ospalým dojmom priamo pod hradom

DSCF0582.JPG
Pri hradbách

DSCF0589.JPG
Blížime sa na nádvorie

DSCF0590.JPG
Nádvorie

DSCF0591.JPG
Detail zo steny

DSCF0592.JPG
...a vo vnútri

DSCF0595.JPG
Pohľad z najvyššieho miesta na hrad

DSCF0598.JPG
Spodné nádovorie

DSCF0599.JPG
Krajina zvaná Libanon

DSCF0600.JPG
Pohľad priamo dole z veže

DSCF0603.JPG
Okno do neba

DSCF0604.JPG
A okno z hradu

DSCF0608.JPG
Jedna z mnohých miestností

DSCF0613.JPG
Výber remeselníckych výrobkov priamo v hrade

DSCF0616.JPG
Crac des Chevaliers

DSCF0620.JPG
Čerstvé pistácie

foto: Tomáš Kubuš, Crac des Chevalier, 22.8.2007

Súvisiace články:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Lipšic: Zatýkanie ľudí nie je divadlo, nemožno čakať, že polícia zasiahne každý týždeň

Spochybňovanie spolupracujúcich obvinených považuje za cielené.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Koalícia nám povie, či chce spravodlivosť, alebo pomstu

Lipšic ako prokurátor stále nie je dobrý nápad.


Už ste čítali?