reklama

Baalbek. Libanonský div sveta

Posledný libanonský deň trávime v príjemnom prostredí starovekých ruín. Baalbek alebo staroveký Heliopolis je najnavštevovanejšou pamiatkou krajiny cédrov. Pri pohľade na vysokánske stĺpy Jupiterovho chrámu sa ani niet čomu diviť...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Ráno opúšťame Bejrút, aby sme si dnes mohli naplno vychutnať „ôsmy div sveta“ ako sa Baalbek spolu s niekoľkými ďalšími pamiatkami zvykne označovať. Mikrobus odchádza zo stanice Cola, ktorú už za tých pár dní dôverne poznáme. Vraj nejde nič priamo, ale ako to už býva dobrým zvykom, postarajú sa o nás. Nastupujeme do plného mikrobusu do mestečka Chtoura. Cesta sa tiahne pomedzi pekné kopce Libanonských hôr. V Chtoure ešte za jazdy nás šofér mikrobusu kecá s ďalším šoférom cez otvorené okná a o chvíľu stojíme. Tak, náš odvoz do Baalbeku je zabezpečený. Netrvá dlho a víta nás žlto-zelená brána a oznamuje nám, že sme na mieste. Žltá a zelená ako farby Hizballáhu sú v Baalbeku ako doma. Práve toto miesto býva označované za centrum tejto politickej strany. Vystupujeme z mikrobusu na hlavnej ceste a v neďalekých horách nás víta streľba zo samopalov. Keď sa tak rozhliadam okolo seba, nikto nepohne ani brvou, takže to tu bude asi bežné. Ešte skôr ako si pôjdeme pozrieť ruiny starovekého mesta zavítame k nádhernej mešite. Je úplné iná ako všetky predošlé, ktoré sme na ceste stretávali, pretože táto mešita je šíítska. Tisíce farebných kachličiek ladených do modrej farby zdobia jej fasádu. Vyzerá ako vystrihnutá z iránskej rozprávky. Škoda, že sa vo vnútri niečo opravuje a nemôžeme ísť dnu. Chvíľu sa motáme uličkami mesta a snažíme sa zameniť ešte niekoľko tisíc libanonských lír. Nedarí sa nám nič nájsť, tak nám pomáhajú miestni a vedú nás do malého obchodíku. Zmenáreň to síce nieje, ale jeho majiteľ nám rád peniaze vymení.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


Bakchov chrám pri pohľade z ulice

Obrázok blogu


Šíítska mešita na kraji mesta

Blížime sa k bráne do starovekého mesta Heliopolis. Označenie ako „mesto slnka“ dostalo až po tom ako sem prišiel Alexander Veľký a dobyl ho. Po veľkých kamenných schodoch stúpame stále vyššie a vyššie až na akési nádvorie. Konečne si môžeme povedať, že sme v Baalbeku. Všade naokolo sú ruiny stavieb, chrámov, kúsky ciest či fontán. Pomaličky sa túlame pomedzi všetku tú krásu. Ani neviem koľko krát som si z tohto miesta pozeral obrázky a sníval, že „raz“ sa sem pozriem. Vždy je to skvelý pocit, keď sa človek zrazu prechádza na mieste, ktoré tak dokonale „pozná“ z obrázku. Akoby sa v ňom na malú chvíľu ocitol. Obrovské, až 20 metrov vysoké stĺpy Jupiterovho chrámu sa jednoducho nedajú prehliadnuť. Do dnes prežilo len 6 stĺpov, no pôsobia viac než impozantne. Človek stojaci v ich tieni je len väčšou bodkou oproti ich veľkoleposti. Za chrámom sedíme na kameňoch, nohy sa hojdajú v niekoľkometrovej prázdnote a pred nami stojí Bakchov chrám. Je o poznanie menší, ale keby sme brali do úvahy ako je ktorý zachovalý, tak zmetie zo stola asi všetky ostatné chrámy sveta. Nie nadarmo sa o ňom hovorí ako o jednom z najlepšie zachovalých chrámov vôbec. Za chrbtom sa nám dvíhajú šedivé hory Antilibanonského pohoria ozdobené snehovou čiapočkou. Je to zaujímavé vidieť na rozpálenom Blízkom Východe sneh. Je to však jeden z ťahákov Libanonu. Niektoré mesiace sa môže človek jeden deň opaľovať na plážach a vychutnávať si vlny Stredozemného mora a na druhý deň sa ide lyžovať do neďalekých hôr. Schádzame až pri chrám a cestou sme natrafili na niekoľko levích hláv vytesaných do kameňa. Kúsok od chrámu je aj malé múzeum s niekoľkými nálezmi, ktoré našli archeológovia na tomto jedinečnom mieste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Ruiny starovekého Baalbeku

Obrázok blogu


Ruiny starovekého Baalbeku

Obrázok blogu


Rímske nympheum

Obrázok blogu


Písané do kameňa

Obrázok blogu


Rímske nympheum

Obrázok blogu


Ruiny starovekého Baalbeku

Obrázok blogu


Jupiterov chrám

Obrázok blogu


Jupiterov chrám

Obrázok blogu


Kopce Antilibanonského pohoria majú aj v lete snehovú čiapočku

Obrázok blogu


Bakchov chrám

Obrázok blogu


Jedna z viacerých levích hláv

Obrázok blogu


Obrovský Jupiterov chrám

Obrázok blogu


Jupiterov chrám

Obrázok blogu


Vo vnútri Bakchovho chrámu

Obrázok blogu


Jupiterov chrám

Pri východe z areálu sme si všimli žlto-zelené vlajky, tak sa ideme pozrieť dovnútra. Rázom sme sa ocitli v akejsi „svätyni“ Hizballáhu. Pár miestností zdobia vlajky, makety vojakov, fotky mladých bojovníkov alebo fotky z pred dvoch rokov. Aktualitou je scénka kde dve ruky otvárajú mreže väznice odkiaľ vylietajú dve biele holubice a fotka nedávno prepustených väzňov. V malom podniku sa ideme osviežiť niečím na pitie. Všade naokolo sú stánky so suvenírami, ale turistov nikde. Domáci trpia na to, že pre väčšinu ľudí je Libanon akýmsi synonymom nebezpečenstva a tak ho radšej obchádzajú. Obchodníci tak často ponúkajú veci aj pod cenu, len aby niečo zarobili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Vlajky Hizballáhu

Obrázok blogu


Dekorácia svätyne

Obrázok blogu


Vo vnútri svätyne

Poobede sa vraciame do mesta a snažíme sa nájsť nejaký odvoz, ktorý smeruje do Sýrie. Kráčame rozpálenými ulicami a už druhý krát počujeme ako sa niekde strieľa. Najprv nás ňou privítali a nakoniec aj vyprevádzajú. Domáci nám ochotne radia a pomáhajú nájsť niečo čo má kolesá so smerom na sýrsky Homs. Priamo práve nejde nič, ale keďže odchádza mikrobus kúsok pri hranice nasadáme a ideme. V nejakom malom mestečku zapadnutom prachom prestupujeme do starého rozbitého Mercedesu s porozbíjanými oknami. Aspoň máme prísun čerstvého vzduchu. Odvezie nás až na hraničný prechod Qaa. Spolu s nami sa vezie aj Sýrčan z Aleppa a tak s ním po ceste v rámci možnosti kecáme. Po anglicky dobre nevie, no ani to mu neprekáža aby nám každú minútu povedal „Welcome“. Naučil to aj nášho šoféra a aj ten sa za jazdy k nám obracia dozadu, aby nás svojim „Welcome“ potešil. Ani sme sa nenazdali a stojíme na hraniciach. Náš nový kamarát nám chce pomáhať a tak pre nás špeciálne zavolal colníkov, len aby sme nemuseli čakať v rade. Ďakujeme, lúčime sa a s batohmi na chrbte kráčame cez sýrske hranice, ukazujeme pas, víza a sme opäť v Sýrii...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

foto: Tomáš Kubuš, Baalbek, 22.7.2008

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  439
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík:  MaďarskoStredná Ázia - Hodvábna cestaGrécko s batohom 2007Káhira - Istanbul 2008Čarovná Perzia 2008Central Asia, Iran 2009Južný Kaukaz 2010-2016Turecko, Irak 2010TureckoSeverná Európa - PobaltieMarokoMonakoTalianskoBlízky Východ - Stredný VýchodSicíliaFrancúzskoAnglicko - ŠkótskoBeneluxBlízkovýchodné dobrodružstvoŠpanielsko - PortugalskoGréckoUkrajinaRusko - BieloruskoIrakNemecko - RakúskoMaltaTuniskoČechy a MoravaCyprusIndia, Nepál, BhutánJuhovýchodná ÁziaArábiaBalkánEgyptMadagaskar 2015Transsibírska magistrála 2016

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu