Keď som začiatkom leta roku 2002 prvý krát preplával trajektom z malého talianskeho mestečka Villa San Giovanni trajektom do sicílskej Messiny, netušil som ako veľmi si tento ostrov zamilujem. Zvlnená krajina, krásne mestá či malé zapadnuté mestečká, Etna so svojim pásikom dymu, malé ostrovčeky vhodené do priezračného mora, skvelá kuchyňa a príjemná atmosféra. Začala mi chýbať. Raz začnú chýbať miesta, ktoré človeka natoľko nadchli. Svet je obrovský a človek si povie, že chce toho toľko vidieť, toľko zažiť a nie stále sa vracať na miesta, kde to už pozná, ale aj to má svoje čaro. Aj keď som sa siedmy krát prechádzal týmto ostrovom, viem že ani po desiaty či dvadsiaty nebudem mať dosť a vždy sa sem rád vrátim. Len tak si posedieť pri mori a počúvať vlny, vypiť ranné capuccino na námestí s nádychom histórie, túlať sa rybími trhmi kde práve porcujú obrovské tuniaky, stratiť sa v úzkych uličkách, kde ticho pretne zvuk mopeda, sledovať starých Sicílčanov ako v tieni stromu hrajú karty či kocky a večer si sadnúť na pizzu alebo spaghetti...
Zbalili sme si pár kusov oblečenia a odleteli na Sicíliu. Síce len na týždeň, ale aj to je lepšie ako nič. Za ten čas sme sa túlali starými známymi uličkami Palerma . Ani sa mi nechcelo veriť, že som tu bol naposledy pred šiestimi rokmi. Veľa vecí mi v pamäti prišlo tak živých, akoby som tu bol nedávno. Fontána Pretoria, kostolík Martonara s mozaikovou výzdobou, ranná tržnica Vucciria, vôňa rýb, divadlo Teatro Massimo a nezabudnuteľná Katedrála. Pohľad na ňu vždy pohladí dušu.
Pohľad zo zvonice Campanile di S.Giuseppe Cafasso
Pohľad zo zvonice
Jeden z mnohých trhov v uličkách Palerma
Malý kostolík San Cataldo s typickými kupolami
Katedrála v Palerme sa v noci krásne rozsvieti
Honosný vstup do palermskej Katedrály
Rybí trh
Trh La Vucciria
Divadlo Teatro Massimo
Malé námestie medzi spleťou palermských uličiek
Fontana Pretoria
Autobusom sme skočili do Monreale . Malé mestečko leží len necelých desať kilometrov od Palerma. Vysoko na kopci odkiaľ je výhľad na zátoku Conca d´Oro s veľkým mestom na pobreží. Katedrála v Monreale pôsobí zvonku nádherne, ale to je ešte nič oproti tomu čo skrýva vo svojom vnútri. Na mozaikách stavia Noe svoju archu, ožívajú biblické príbehy a nad hlavným oltárom sa na všetko pozerá Ježiš Kristus Pantokrator. Podobná maľba je na Sicílii ešte v Cefalu a v Normanskom paláci v Palerme. Všetci turisti sú v okolí Katedrály a keď sa vydáme do uličiek je tu len obyčajný sicílsky život bez náhlenia. Naspäť do Palerma sa vezieme busom bez lístka, lebo sme mysleli že ho kúpime u vodiča. „ Lístky nepredávam, ale ani revízor často nechodí “ nerobí si vodič ťažkú hlavu. Keď sa k rozhovoru priplietlo mladé dievča tak nám dáva radu, aby keď náhodou príde máme bežať preč. Sicílčania si so zákonmi hlavu nelámu :)
Dve vysoké palmy pred Katedrálou
Mozaiky vo vnútri Katedrály
Pohľad na záhradu Katedrály
Maľba Ježiša nad oltárom
Socha s maketou Katedrály
Zadná strana Katedrály
Balkóny
V Palerme nastupujeme na vlak a krajinou sa presunieme až k miestu starovekej Segesty. Zaujímavé miesto, často v tieni Syrakúz, Agrigenta či Selinunte je však ozdobené krásnym dórskym chrámom. Ten stojí na kopci a okolo neho sa rozbiehajú zvlnené pahorky sicílskej krajiny. Vysoko na kopci stojí zachované divadlo odkiaľ je na chrám aj celé okolie nádherný výhľad. Cestovať individuálne po Sicílii je niekedy namáhavé. Najmä ak človek vychytí sviatok v podobe Dňa Republiky. Posledný autobus zo Segesty do Trapani odchádza 13:10, čiže robíme čo môžeme aby sme ho stihli a neostali odstrihnutý necelých 30km od mesta kam smerujeme.
Dórsky chrám v Segeste
Pohľad do vnútra chrámu
Dórske hlavice, metopy, triglyfy...
Chrám je zasadený do prírody
Dórsky chrám v Segeste
Trapani je zaujímavé mesto na brehu mora. Z neho sa v diaľke dvíhajú tri siluety Egadských ostrovov a dokresľujú prímorskú atmosféru. Nové mesto pretína hlavná ulica plná rôznych obchodov, ale uličky mesta starého majú už inú príchuť. Úzke uličky kde panuje tieň sú ozdobené starými honosnými palácmi a kostolmi. Človek si ich niekedy na prvý krát ani nevšimne a zrazu stojí pod vysokou zvonicou či vežou. Malé podniky sú plné ľudí a ostatní sa korzujú hore a dole v sviatočných šatách. Stačí prísť pri more, sadnúť si a sledovať zlatý západ slnka, ktoré sa stratí v jeho vlnách.
Posedieť si na promenáde
Malá pevnosť neďaleko prístavu
Vyhliadka na mesto
V uličkách Trapani
Neprehliadnuteľné sako v dave ľudí
Okno do Trapani
Ráno ideme na stanicu a pozeráme, kedy nám odchádzajú autobusy do malého mestečka Erice na kopci nad Trapani. S autobusmi to je bieda a keď ide najbližší o pár hodín, volíme alternatívu a tou je mesto Marsala. Mars-al Alláh, alebo Boží prístav odkazuje na doby, kedy Sicíliu ovládali Arabi. Dnes je hlavným mestom presladeného vína marsala, ktoré ponúkajú na ochutnávku každému kto sa objaví v obchodíku. Sladkasté vína s vôňou a chuťou mandlí ešte dlho ostávajú v spomienkach. Pozreli sme si starú fenickú loď potopenú pri veľkej bitke v zátoke Cala Rossa pri Egadských ostrovov a môžeme sa opäť ponoriť do starého mesta. Marsala bola pre mňa najväčším tohtoročným sicílskym prekvapením. Centrum mesta ozdobené kvetmi, starým kostolom a uličkami končiacimi bránami či oblúkmi si ma naprosto získali.
V uličkách Marsaly
Malý kostolík skrytý v uličke
Námestie v Marsale
Kostol Chiesa Madre v centre mesta
Čo je lepšie ako prísť na námestie vylúštiť si krížovku?
Na prechádzke
V centre mesta sú odkryté aj staroveké ruiny
Posledným miestom kam sa pozrieme je Erice . Krásne mestečko plné stredovekých kamenných uličiek stojí vysoko na kopci nad Trapani. Za pekného počasia má návštevník celé Trapani ako na dlani. Potom mu ostáva len jediné. Zabudnúť na čas a nechať sa unášať uličkami, ochutnať sladké cukrovinky „cassata“, ktorými je mesto preslávené a sadnúť si niekde na námestí a len tak sa kochať okolím.
Hrad postavený na skalnatom výbežku
Vchod do hradu
Sicílska krajina kam oko dovidí
Staré uličky Erice
Symbol mesta, Katedrála so zvonicou
foto: Tomáš Kubuš, Palermo, Monreale, Segesta, Trapani, Marsala, Erice, 31.5-4.6.2010
