reklama

V uličkách Mardinu

Po tom ako sme si vychutnali čaj priamo na rieke Tigris pod zrúcaninami mesta Hasankeyf sme sa pohli zase o kus ďalej. V meste Midyat nás policajti po pár minútach v meste vykázali preč a tak sme skončili v Mardine, nádhernom mestečku vystavanom do svahu odkiaľ sa odkrýva pohľad na široké pláne Mezopotámie...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Plným mikrobusom uháňame kurdskou krajinou k mestu Midyat. Má byť len krátkou zastávkou na našej ceste do Mardinu. Len miestom, ktorým sa chceme prejsť a pokračovať ďalej. To sme však ešte netušili, že naša zastávka bude kratšia než sme si mysleli. Necháme sa vyhodiť v centre mesta na kruhovom objazde a námestí s Hodinovou vežou. Vonku je zamračené, že neustále myslím na to kedy začne pršať a kam sa v tom prípade ukryjeme. V starých uličkách Midyatu vytŕča niekoľko kostolných veží a tak sme si povedali, že sa nimi prejdeme. Kráčame ulicou a od miesta, kde sme vystúpili sme prešli 200, možno 300 metrov, keď sa pri nás objavuje policajt. Priamo na námestí je turistická kancelária, ktorá zdieľa priestor s policajtmi a hneď nasleduje výsluch prečo sme sa ocitli v Midyate. Nepríjemné pohľady, nepríjemné otázky a ja stále nerozumiem o čo ide. „Chceme sa tu len prejsť a ísť do Mardinu“ hovoríme. Policajt dvíha slúchadlo a volá nám dolmuş priamo k stanici. Nepáči sa mi, že tu nemôžeme byť a už vonkoncom sa mi nepáči, že musíme odísť, ale čo narobíme?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


Malé námestie s Hodinovou vežou

Obrázok blogu


Ani v Midyate nesmie chýbať Atatürk

Obrázok blogu


Minaret mešity bol našou poslednou zastávkou

Nasadneme do dolmuşu a vezieme sa zvyšných 60 kilometrov do príjemného mesta Mardin. Prichádzame podvečer a keďže mikrobus nezachádzal priamo do mesta, domáci nás navigujú na mestský bus, ktorý ide priamo do horného, starého mesta. „Üçretsiz“ hovoria po tom ako sa spýtame na cenu a my sa potešíme, že im tu kyvadlová doprava funguje zadarmo. Spomínané slovíčko vždy poteší tuláka v Turecku, ktorý nemá peniaze nazvyš a má pred sebou ešte dve týždne cesty. Hľadáme lacný hotel v meste a konečne sa nám to podarilo. Majiteľovi sa zjednávať príliš nechce, ale keď to skúšam v turečtine, prelomilo to ľady a niekoľko lír sa zázračne stratilo. Mesto podvečer ešte stále žije, ale obchodíky lemujúce hlavnú ulicu sa začínajú pomaly zatvárať. Pamiatky sú zatvorené, ale to nevadí, pretože si ich prezrieme ráno a dnes sa necháme len unášať atmosférou miesta. Celé mesto je vystavané na kopci tak, že domy stoja tesne vedľa seba. Určite by sa dalo behať po ich strechách a skákať z domu na dom ako v nejakej počítačovej hre. Sadneme si do čajovne priamo pod minaretom Şehidie a pri pohárikoch horúceho čaju si vychutnávame pohľad na mezopotámsku rovinu, ktorá sa pozvoľna stráca v tme. Mestá v diaľke sa začínajú svetlo po svetle rozsvecovať a napokon sa rozžiari aj minaret nad našimi hlavami. Padne noc a Mardin utíchne. Obchody sú zatvorené a svetlo do ulice sa dostáva len cez zaplnenú čajovňu na hlavnej ulici. Navečeriame sa a napokon skončíme v druhej čajovni. Sem sa všetci utiahli pred nočným mestom. Sedíme spoločne s dvomi tuctami chlapov a sledujeme futbal. Dnes hrá Fenerbahçe s Antalyou a väčšina čajovne fandí istanbulskému tímu. Pri každej strele, každej akcii čajovňa ožije, vstáva zo sedačiek a po jednom jedinom istanbulskom góle vypukne malá, no intenzívna oslava. Po nej opäť každý priložil pohár s horúcim nápojom k perám a sledoval ako sa bude zápas vyvíjať. Hotelová sprcha predstavuje malú vykachličkovanú miestnosť so starým kýblom naplneným studenou vodou. Človek ho na seba pomaličky vylieva a pritom sa snaží nemyslieť na tú zimu, ktorá mu cez telo klope až na kosti. Život v Kurdistane nikdy nebol ľahký. Možno však tá studená sprcha bola zámerom, pretože ak z nej príde človek do chladnej izby, už mu taká zima nie je. Zaspávame v spacákoch, mikinách a prikrytí ťažkými dekami. O zážitok naviac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Podvečer v Mardine

Obrázok blogu


Medresa Zinceriye

Obrázok blogu


Svetlá v niekdajšom karavanseraji sa začínajú rozsvecovať

Obrázok blogu


Minaret mešity Şehidie v noci

Ráno sa budím na zvuk pípajúcej smsky z domu, že východ Turecka zasiahlo zemetrasenie, ale nás na juhu sa to nijak nedotklo. Až neskôr sme zistili, že epicentrum bolo v dedinke Başyurt v provincii Elazig nejakých 200 kilometrov severnejšie. Na hlavnej ulici si dávame raňajky aj a prvý krát ochutnávam gözleme, palacinky plnené syrom a sucukom. Je to pochúťka. Zrána je Mardin akýsi spomalený, bez života. Kovové rolety sa len pomaly začínajú otvárať, no kým sa mesto preberie trvá to pridlho. Potraviny roznášajú zásobovacie autá a mäsiarstvo dostalo práve čerstvý tovar. Vonku je taká zima, že akonáhle sa otvoria dvere dodávky, vonku sa tvorí oblak pary, ktorý sa po chvíli rozplynie. Túlame sa mestom a niektoré miesta sú nám známe už z večera, hoci teraz za denného svetla vyznievajú úplne inak. Nad mestom stojí vysoký kopec s pevnosťou, typické minarety stúpajú zo zástavby a dotvárajú kolorit Mardinu. Hoci stojí Mardin v Turecku, blízkosť k Sýrii ho poznačila a v uliciach mesta sa mieša zaujímavá paleta tureckého, kurdského a arabského života. Budova starej pošty dnes slúži aj ako múzeum, tak nahliadneme dnu. Starý karavanseraj kam dnes prichádzajú obálky a balíky z celého sveta smerujúce do Mardinu je asi najkrajšou poštou na svete. Z malej terasy je priamy pohľad na minaret mešity Şehidie a čajovňu pod ňou, kde sme včera sedeli. Konečne sa v nej začínajú stretávať ľudia na ranné poháriky čaju. Medzičasom sa na ulici otvárajú zlatníctva a výlohy zapĺňajú masívne ozdoby pripomínajúce muzeálne exponáty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Minaret mešity Şehidie nad čajovňou

Obrázok blogu


V budove starej pošty

Obrázok blogu


Čerstvé pečivo v uliciach mesta

Obrázok blogu


Parkovisko

Obrázok blogu


Pohľad na Mardin

Obrázok blogu


Starý Mardin

Obrázok blogu


Kurdská žena

Schodmi stúpame k mederse Zinceriye. Hlavný vstup je nádherne zdobený, ale jej poloha na vysokej platforme, ktorá stúpa z úzkej ulice jej bráni vyniknúť. V tmavej chodbe je odbočka do mešity vyloženej kobercami. V strede nádvoria stojí jazierko v ktorom sa utopilo zopár mincí pre šťastie, no ešte krajší je odraz na hladine vody, kde sa zrkadlí kupola. Pod ňou je do steny vysekaný mihráb a celý priestor korunuje vynikajúca akustika. Ďalšou miestnosťou je malá izba, takmer bez výzdoby, len s hrobkou na ktorej spočíva turban. Z hlavnej ulice sa otvára vstup do miestneho bazára popretkávaného spleťou uličiek. Na začiatku sa predávajú domáce syry, zelenina, ovocie, oriešky, no čím hlbšie sa ponárame, tým väčšmi sa sortiment mení na hrnce, nádoby, kuchynské potreby, domáce potreby, ale aj čajové kanvice, oblečenie či topánky. Aj tu v spleti uličiek sa ukrýva malá mešita Ulu Cami z 12.storočia s pekným minaretom. Pred odchodom z Mardinu sa zastavíme ešte na čaj v našej čajovni, kde sme včera pozerali futbal a ideme si pre batohy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Hlavná ulica mesta

Obrázok blogu


Miestny bazár

Obrázok blogu


Chutný syr otlu peynir

Obrázok blogu


Minaret nad bazárovými uličkami

Obrázok blogu


Stretnutie v uliciach

Obrázok blogu


Stará časť mesta

Obrázok blogu


Dole pod Mardinom sa rozprestiera rovina Mezopotámie

Obrázok blogu


Na nádvorí medresy

Obrázok blogu


Pevnosť na kopci nad Mardinom

Obrázok blogu


Medresa Zinceriye

Obrázok blogu


Zvolávanie na modlitbu?

Obrázok blogu


Vstupný portál do miestnej školy

Obrázok blogu


Mardin ponúka niekoľko krásnych stavieb

Obrázok blogu


Mešita pred začiatkom starého mesta

Obrázok blogu


Kopec nad Mardinom

Obrázok blogu


Farebné domy nových štvrtí

Pýtame sa na cestu do Cizre a tak šliapeme mestom až k bodu odkiaľ by mali odchádzať autobusy či mikrobusy. Ľahko sme našli kanceláriu spoločnosti Cizre Nuh a za 15 TL kupujeme lístky. Až keď sme zhodili batohy som si všimol nápisu „Silopi“, kam sme sa chceli z Cizre dostať. Vraciam sa s lístkami, pýtam sa či idú až do Silopi a po kladnej odpovedi im podávam naspäť lístky a dostávam nové, už s upraveným cieľom. Dokonca sme za predĺženie cesty nemuseli doplácať ani líru. Čakanie na autobus trávime v okolí, zdravíme sa s desiatkami školákov, ktorým skončilo vyučovanie a napokon nás majiteľ obchodíku, kde si kupujeme vodu pozýva na kávu. Autobus do Silopi má hodinové meškanie, ale čo znamená hodina tu na východe?

foto: Tomáš Kubuš, Mardin, 7-8.3.2010

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  439
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík:  MaďarskoStredná Ázia - Hodvábna cestaGrécko s batohom 2007Káhira - Istanbul 2008Čarovná Perzia 2008Central Asia, Iran 2009Južný Kaukaz 2010-2016Turecko, Irak 2010TureckoSeverná Európa - PobaltieMarokoMonakoTalianskoBlízky Východ - Stredný VýchodSicíliaFrancúzskoAnglicko - ŠkótskoBeneluxBlízkovýchodné dobrodružstvoŠpanielsko - PortugalskoGréckoUkrajinaRusko - BieloruskoIrakNemecko - RakúskoMaltaTuniskoČechy a MoravaCyprusIndia, Nepál, BhutánJuhovýchodná ÁziaArábiaBalkánEgyptMadagaskar 2015Transsibírska magistrála 2016

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu