reklama

Spomienky na sýrsky Damask

Každý kto sa ocitol aspoň raz v Sýrii si na ňu za posledný rok či dva spomenul. Milujem Damask, milujem jeho uličky starého mesta a nesmierne mi chýba. Bolo to krásne mesto. Ten minulý čas vháňa pod kožu zimomriavky a jediné čo človeku ostáva je vracať sa k fotografiám a spomienkam, ktoré mu mesto pretkané bazármi vtlačilo do pamäti...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

Už nezrátam koľko krát som si spomenul na Damask ako veľmi mi chýba. Desať, sto, možno tisíc krát. Zamiloval som si ho už keď sme sa stretli prvý krát v 2007 a odvtedy som sa za posledných päť rokov do jeho čajovní a ulíc vrátil ešte šesť krát. Ak Vám nejaké miesto prirástlo k srdcu a Vy o ňom v posledných mesiacoch čítate len v tých najhorších súvislostiach je Vám z toho smutno. Z tej bezmocnosti, ktorá naokolo vládne a pri ktorej sa dá len čakať ako to celé dopadne. Jedno je isté, Damask nikdy nebude taký ako si ho človek pamätal. Aj keď sa zotaví, stále bude v sebe niesť stigmu oných smutných čias, ktoré ho teraz sužujú. I tak by som sa do neho chcel vrátiť, prejsť sa známymi miestami, chcel by som vidieť tie tváre s ktorými sme sa vždy navzájom zdravili keď som kráčal okolo ich obchodíkov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


V uličkách starého Damasku

Obrázok blogu


Straight Street kopíruje rímsku ulicu Via Recta

Obrázok blogu


Na zmrzline

Obrázok blogu


Jeden z davu

Obrázok blogu


Nevestin minaret bol prvým nad Umajjovskou mešitou

Obrázok blogu


Výroba skla

Obrázok blogu


Pred vstupom do súku al-Hammidiyeh

Damask má krásnu, starobylú dušu akú by sme na Blízkom Východe našli snáď len v uličkách starého Jeruzalemu či libanonského Tripolisu. Človek ju cíti a vníma každým krokom, ktorý spraví za hradbami, kde sa odrazu rozleje obrovský arabský súk. Nezaplní len hlavnú ulicu, no pohltí aj bočné uličky a dosiaľ som sa ho nikdy neprejedol. Niekedy som ho preletel a uhýbal sa hradbe ľudských tiel, inokedy som tu trávil hodiny. Prechádzal sa hore dole, zastavil sa na zmrzline, nechal si naliať chutnú malinovku od chlapíka, ktorý na chrbte nosí veľkú kanvicu a sníval svoj sen o Oriente v ktorom som sa ocitol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Pohľad z okna

Obrázok blogu


Sýrsky úsmev

Obrázok blogu


Drevené spomienky

Obrázok blogu


V šiítskej svätyni Sajdá Rukája

Obrázok blogu


V šiítskej svätyni Sajdá Rukája

Obrázok blogu


Predajňa plná sladkostí

Obrázok blogu


Nový hidžáb? Stačí zbehnúť na trh

Obrázok blogu


Svet z korenín

Naposledy som ním kráčal v apríli 2011. To už niektoré televízie zaplavovali obrázky protestov po ktorých tu nebolo ani chýru ani slychu. Dnes mi ostávajú jedine spomienky, ktoré z času na čas vyberám v hlave a nechám sa nimi unášať. Raz to je chuť a vôňa černicového džúsu pod ruinami Jupiterovho chrámu na samom konci súku al-Hammidiyeh. Inokedy sú to rozpálené dlaždice priestranného nádvoria Umajjovskej mešity, fontány paláca Azem, ticho v kostolíku sv.Ananiáša, mäkký koberec v hrobke udatného kurdského bojovníka Salah-ad-Dína, ktorý nemal strach ani pred križiakmi, alebo to je vôňa vodných fajok z útulnej kaviarničky Núfara, kde som si niekoľko krát prišiel vypočuť staré, arabské rozprávky z úst Abu Shadiho, majstra svojho remesla, vďaka ktorému žili príbehy dávno minulé. Niekedy sa mi vynorí tvár Ahmada, ktorý ma vždy pozdravil a pozval na cukríky plnené pistáciami a ja som si u neho vždy nejaké kúpil aj na domov, aby som mal po ruke maličký kúsok Sýrie vždy keď mi príde za ňou smutno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Pohľad z hory Kasijún na obrovský Damask s Umajjovskou mešitou

Obrázok blogu


Pokladnica Umajjovskej mešity

Obrázok blogu


Nevestin minaret Umajjovskej mešity

Obrázok blogu

)
Nádvorie Umajjovskej mešity

Obrázok blogu


Minbar vo vnútri Umajjovskej mešity

Obrázok blogu


Svätyňa vo vnútri Umajjovskej mešity, kde je podľa legendy hlava Jána Krstiteľa

Obrázok blogu


Nádherné priečelie Umajjovskej mešity vyplnené mozaikou

Obrázok blogu


Pri vstupe do mešity

Obrázok blogu


Citadela na prahu starého mesta

Obrázok blogu


Domy Damasku

Často krát sa spomienky zatúlajú do postranných uličiek s náboženskými suvenírami a cukrovinkami, ktoré ma doviedli k malej šiítskej svätyni Sajda Rukája. Hodiny som v nej sedával, čítal si, prehodil zopár perzských slovíčok s iránskymi pútnikmi a tešil som sa z toho, že všetko naokolo mi pripomína Irán. Miloval som čajovne starého mesta, najmä jednu ktorej meno som zabudol, no trafil by som k nej aj poslepiačky, pretože stojí neďaleko Núfary na rohu Umajjovskej mešity. Tam som zapĺňal zošity riadkami, keď som chcel aby to čo vidím pretrvalo aj po rokoch, keď budem sedieť doma a vďaka nim sa mi podarí cestovať v čase a vrátiť sa sem. Funguje to, naozaj to dokážu. Bavilo ma kráčať uličkami a ochutnávať šawarmu, hľadať ten najlepší faláfel, malé pizzové koláčiky, tie najlepšie džúsy, pistácie či iné oriešky. Bola to hra a Damask v nej pôsobil ako obrovská hracia plocha plná známych aj neznámych vecí, ktoré však priťahovali ako magnet.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Orientálny bazár

Obrázok blogu


Koreniny, čaje, bylinky, susšené ovocie, oriešky...

Obrázok blogu


Pod múrmi Citadely

Obrázok blogu


Skvelý džús z granátových jabĺk

Obrázok blogu


Predavač malinovky

Obrázok blogu


Obchodíky so sladkosťami

Obrázok blogu


Palác Azem

Obrázok blogu


Najlepšia pistáciová zmrzlina sveta (obchodík Bakdash)

Obrázok blogu


Jupiterov chrám

Obrázok blogu


Slávny súk al-Hammidiyeh

Sem tam si otvorím fotky, preklikávam a pristihnem sa s úsmevom, pretože hoci ich je pomerne veľa, vždy si pri nich človek spomenie na niečo iné. Môj Damask bol spočiatku taký ako u ostatných. O pamiatkach, ktoré som chcel vidieť a za ktorými som išiel. Neskôr sa to zmenilo, pamiatky som poznal a priťahoval ma pre svoje ulice, kamene, staré domy, vytŕčajúce balkóny, obchodíky s orieškami, cukríkmi, korením, priťahoval ma aj pre ľudí, ktorí tu žili ako v starodávnom mravenisku. Dokázal som prísť do starého mesta ráno, kedy ešte niektorí predavači odťahovali rolety na svojich obchodoch a vracal som sa hlboko v noci po tom ako v Damasku život oddychoval. Ani raz som nemal zlý pocit, pocit ohrozenia, preto o to viac človeka mrzia správy, ktoré sa začínajú množiť. Jednou z posledných bol raketový útok na štadión a neďaleko stojaci hotel Tišrín. Raketa dopadla pár metrov od jeho múrov, no aj tak jej črepiny zabili sýrskeho futbalistu. Človek to berie akosi osobnejšie, keď v tom hoteli strávil niekoľko nocí a spozná vybité okná na fotkách. Odrazu sa vybaví pohľad z okna, recepcia, ulica, obchodík na rohu, kde predával zavalitý arabský chalan, ktorý mi vždy chladil môj obľúbený džús, predstaví si milých ľudí, ktorí pomohli keď som nevedel trafiť odtiaľ do mesta. Kde sú dnes? Zostali vo svojich domoch? Človek sa tým myšlienkam neubráni. Len ho to zožiera a želá si, aby nad Damaskom opäť vládol kľud a pokoj, ktorý si zaslúži.

Obrázok blogu


Rušnou ulicou

Obrázok blogu


Súk al-Hammidiyeh

Obrázok blogu


Socha bojovníka Salah-ad-Dína

Obrázok blogu


Salah-ad-Dín je v Damasku aj pochovaný

Obrázok blogu


Poloprázdna kaviareň Núfara

Obrázok blogu


Rozprávač Abu Shadí v akcii

Obrázok blogu


Zlatá ulička

Obrázok blogu


Farby arabského trhu

Obrázok blogu


Obchodík

Obrázok blogu


Kúsok osmanskej architektúry - Tákija al-Sulajmanija

Obrázok blogu


Ľudské mravenisko

Obrázok blogu


Vojak

Obrázok blogu


Trh s ovocím a zeleninou

Obrázok blogu


I believe in Syria

foto: Tomáš Kubuš, Damask, Sýria, 2007-2011

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  439
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík:  MaďarskoStredná Ázia - Hodvábna cestaGrécko s batohom 2007Káhira - Istanbul 2008Čarovná Perzia 2008Central Asia, Iran 2009Južný Kaukaz 2010-2016Turecko, Irak 2010TureckoSeverná Európa - PobaltieMarokoMonakoTalianskoBlízky Východ - Stredný VýchodSicíliaFrancúzskoAnglicko - ŠkótskoBeneluxBlízkovýchodné dobrodružstvoŠpanielsko - PortugalskoGréckoUkrajinaRusko - BieloruskoIrakNemecko - RakúskoMaltaTuniskoČechy a MoravaCyprusIndia, Nepál, BhutánJuhovýchodná ÁziaArábiaBalkánEgyptMadagaskar 2015Transsibírska magistrála 2016

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu