Dlhšie som v hlave nosil myšlienku navštíviť moravské perly v podobe dvoch krásnych miest neďaleko hraníc, no akosi tento nápad vždy prebili iné, silnejšie. V jeden pekný júnový deň sme si povedali, že nadišiel ten správny čas. Vlak do Břeclavi, autobus do Valtíc a rozprávkový deň sa môže začať.
Malé mestečko Valtice ležiace len pár kilometrov od hraníc s Rakúskom má meno svetového kalibru. S neďalekými Lednicami ich totiž vďaka ich nádherným zámkom zaradili na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Juhomoravský kraj je príjemne zvlnený, pahorky obsadili rozťahané vinohrady a sem tam sa objaví rybník či menšie jazero. Vinohrady tu nie sú len tak pre nič za nič. Víno z oblastí Valtíc či neďalekého Mikulova patrí k vyhľadávaným a preto sem mnohí merajú cestu nielen kvôli barokovému zámku, ale aj kvôli návšteve početných vínnych pivníc. Zopár uličiek sa zbieha k námestiu ozdobenému barokovým kostolom, stĺpom so sochami svätcov a celé okolie dotvárajú reštaurácie, penzióny a upravený trávnik so stromami. Za bránou sa odrazu odkryje reprezentatívne nádvorie. Málokoho napadne, že kedysi v 12.storočí tu stál namiesto neho hrad, neskôr prešla stavba renesančnou prestavbou a dnes na svojom tele nesie najviac z baroka. Vstup stráži dvojica sôch a z fontány umiestnenej medzi zastrihnutými kríkmi sa ozýva voda. Na lavičkách s výhľadom na fasádu zámku je radosť si posedieť. Z mohutného tela budovy vyrastá veža s hodinami a pod ňou ozdobuje priestor erb rodiny Lichtenštajnovcov, ktorým zámok patril od roku 1387 až po 1945, kedy museli oblasť Moravy opustiť. Počas sezóny sa tu určite ozývajú hlasy návštevníkov a človek započuje hneď niekoľko jazykov z celého sveta.
Kamenný mostík vedie priamo do zámku a za tmavou chodbou sa odkryje vnútorné nádvorie. Nie je tu takmer ani živej duše a len naše kroky sa ozývajú v ozvene priestoru. Slnečné hodiny čakajú na prvé lúče, aby mohli začať fungovať a pohľad cez druhú bránu láka do zeleného sveta zámockého parku. Ten je tak rozsiahly, že nemá konca kraja. Dokonca tu pahorok využili na to, aby na ňom vybudovali prírodné divadlo a len tak medzi stromami tu stoja kópie antických sôch. Nádherne sa vedeli pohrať s prírodou, pretože nič z toho čo tu je, tu neprekáža. Sadneme si na opustenú lavičku, nasávame atmosféru miesta a čítame si o histórii Valtíc a okolitého kraja. Počuť tu spievať vtákov a cestičky, ktorými je les popretkávaný zvedú každého. Aj keby si človek povedal, že sa nepozrie do interiéru, oplatí sa prísť objavovať Valtice, pretože ich krása je podmanivá. Nádvoriami sa opäť vrátime pred zámok. Vínna pivnica láka na ochutnávku, tieň zase na úkryt pred ostrým slnkom a podniky na hlavnom námestí sa začínajú pripravovať na ponuku z chutnej moravskej kuchyne. Kto ochutná Valtice, bude vedieť, že sa raz vráti. My sa však vrátime na autobusovú zastávku a necelú pol hodinku počkáme na autobus do neďalekých Ledníc.
Pár kilometrov za Valticami ležia Lednice, druhá zo spomínaných moravských perál. Autobus zastavuje priamo na nepatrnej stanici vtlačenej pri Obecný úrad, ktorý sám o sebe pripomína menší palác s vežičkou pred ktorým stojí kamenná fontána. Za živým plotom sedia vonku ľudia v podnikoch a obedujú alebo si len kúpili zmrzlinu a našli svoje miesto v parku. Stačí pár krokov, aby Lednice odhalili svoju nádhernú tvár. Odrazu sa pred očami objaví pozoruhodný zámok, ktorý na prvý pohľad pôsobí akoby ho poskladali z niekoľkých budov či dokonca architektonických štýlov, hoci aj tak na ňom dnes prevláda gotika, alebo lepšie povedané neogotický štýl. Panstvo Ledníc získali už v roku 1249 Lichtenštajnovci a starali sa o neho dlhých 700 rokov. Všade naokolo sa rozbieha obrovský park plný upravenej zelene. Lístky na prehliadky sa kupujú na stanovený čas, takže si každý môže ešte v kľude vychutnať prechádzku parkom. Zastrihnuté stromy, kvety, vône to všetko sa tu mieša s letným dňom a zaujmú tiež aj vysokánske živé ploty, ktoré by mohli pokojne byť bludiskom. Takmer z každej strany záhrad sa odkryje iný uhol, iný pohľad na zámok, ktorý si pýta fotografiu. Človeka by ani nenapadlo, že sa nachádza na južnej Morave, pretože pohľad na gotické okná, klenby, arkády či detaily zámku navodzujú atmosféru zasnívaného Francúzska. Na rohu záhrady stojí obrovský skleník z 18.storočia, kde sa návštevník ocitne v kráľovstve kvetov. Brány zámku sa konečne otvoria a bohatý interiér miestami vyráža dych. Mladá sprievodkyňa prepája miestnosti s príbehmi, legendami, aby si každý zo skupinky odniesol niečo aj domov a vedel o tomto významnom mieste viac. Lovecký salónik s poľovníckymi ozdobami vystrieda o pár krokov Modrá izba a ani sa nenazdáme a ocitneme sa v izbe s čínskymi motívmi. Najmä v 18.storočí bolo veľmi populárne mať vo svojom paláci čínsky pavilón či orientálne ladené motívy a podobné námety nájdeme aj v ruskom Cárskom Sele. Medzi najväčšie miestnosti patrí Rytiersky sál, kde sa udatní bojovníci stretávali a zladená farebnosť sa rozplynie v Tyrkysovom sále či Modrej tančiarni. Ako z rozprávky. Niet divu, že sa tu mnohé natáčali, pretože kulisy dýchajú starými časmi, ktoré akoby tu dosiaľ neskončili.
Lednice to nie je nádherný gotický zámok, ale aj celý obrovský areál plný ďalších prekvapení. Priamo za zámkom začínajú vyšliapané turistické chodníčky rozbiehajúce sa okolo jazera. Plaví sa po ňom aj niekoľko výletných lodiek, no nemenej príjemná je aj prechádzka popod stromami. V diaľke na konci jazera sa dvíha vysoká veža pripomínajúca komín. Omyl, ide o minaret, ktorý Lednice preslávil. Podľa starej legendy chcel Alois Jozef I. z rodu Lichtenštajnovcov postaviť na tomto mieste kostol, ale jeho poddaným sa tento nápad nepáčil, tak sa rozhodol, že im spraví napriek a vybuduje tu mešitu. Zem v tesnej blízkosti rieky Dyje však nebola najvhodnejšou a preto namiesto mešity postavil len minaret. Stojí tu od 18.storočia a dodnes patrí k symbolom Ledníc. V tej dobe bolo v móde znovu objavovanie Orientu, preto sa aj stavba minaretu mohla brať ako nádherná dekorácia areálu. Príjemnou prechádzkou uprostred zelene trvá cesta k minaretu pol hodiny, no po ceste človek míňa aj zaujímavé turecké kúpele. Minaret je z blízka ešte krajší. Hrdo sa vypína k nebu a na svojom tele dokonca nesie aj arabské nápisy, aby sa jeho výzor z rozprávok Tisíc a jednej noci ešte viac vyšperkoval. Na tráve tu vylihujú ľudia a užívajú si slnečného dňa. O kúsok ďalej skupinka nastupuje na loď a ide skúmať Lednický areál z paluby lode. Tu vedia ako narábať s turizmom, ktorý pritiahne návštevníkov z celého sveta.
Chvíľku si posedíme v príjemnom tieni a pomaličky sa tou istou cestou vrátime k zámku. Pred odchodom sa ešte zastavíme na skvelých mäsových guľkách v rajčinovej omáčke s knedľou neďaleko obecného úradu a spokojne si môžeme počkať na autobus smer Břeclav. Nasýtení krásou moravských perál sa spokojne vrátime domov a ja sa teším, že som mohol obe tieto miesta spoznať nielen z obrázkov.
foto: Tomáš Kubuš, Valtice, Lednice, 20.6.2012
