reklama

Krajinou faraónov VI. - Kom Ombo, Edfu. Chrámy na brehu Nílu

Hoci sme drevenú feluku poletujúcu po Níle opustili, neodpútame sa od životodarnej rieky, pretože na jej brehu stoja dva výnimočné chrámy v Kom Ombo a Edfu. Má to len jednu chybu. Ktorý z nich je krajší?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Aj napriek tomu, že drevenú feluku sme opustili, Níl máme stále na dosah ruky. Po jeho hladine sa premávajú nílske parníky križujúce priestor medzi Luxorom a Asuánom a zdá sa, akoby tu každý z nich mal svoju povinnú zastávku. Aj teraz vidno ako sa skupinka turistov dostáva von z lode a stúpajúc do mierneho pahorku sa približujú k starovekému kolosu. Obrovský chrám zabral celú rovinku a jeho stĺpy aj zborené steny sa dvíhajú do výšky niekoľkých metrov. Krásne dominujú priestoru a hnedá až pieskovcová farba chrámu ešte viac zvýrazňuje kontrast so sýtomodrým nebom. V starovekom svete tu pulzovalo mesto menom Ombos, no dnes by sme jeho stopy hľadali márne. To čo tu z neho zostalo je monumentálny staroveký chrám. Na prvý pohľad sa javí starší, než v skutočnosti je a človek by mu pokojne hádal o tisíc rokov viac. Postavili ho však až za vlády slávnej dynastie Ptolemajovcov v 2.storočí pr.Kr. a za otca chrámu sa dodnes považuje panovník Ptolemaios VI. Filométor, ktorý na egyptský trón nastúpil už ako šesť ročný. Svojej konečnej podoby sa však dočkal až o storočie neskôr, kedy sa mu venoval kráľ Ptolemaios XIII. Toho si história zapamätala ako jedného z posledných panovníkov celej Ptolemajovskej dynastie, ktorá vládla v Egypte dlhých 275 rokov. Vstup do chrámu zabezpečuje brána s dvomi prechodmi a tri stĺpy držiace kamenný architráv ozdobený hieroglyfmi a posvätnými kobrami. Pred vstupom stojí aj niekoľko neúplných stĺpov vysokých len dva či tri metre, no reliéfy, ktorými sú potiahnuté patria k najkrajším v celom Kom Ombe. Za chrámovými stenami sa ukrývajú nevypovedané tajomstvá.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Prvý pohľad na monumentalitu Kom Omba
Prvý pohľad na monumentalitu Kom Omba (zdroj: TK)
Vstupný portál ozdobený stĺpmi
Vstupný portál ozdobený stĺpmi (zdroj: TK)
Symbol kobry sa ukrýva nad stĺpmi
Symbol kobry sa ukrýva nad stĺpmi (zdroj: TK)
Chrám Kom Ombo je veľmi fotogenický
Chrám Kom Ombo je veľmi fotogenický (zdroj: TK)
Reliéfy sa rozliali snáď všetkými stenami
Reliéfy sa rozliali snáď všetkými stenami (zdroj: TK)
Symetria chrámu
Symetria chrámu (zdroj: TK)
Ani stĺpy neobišla výzdoba
Ani stĺpy neobišla výzdoba (zdroj: TK)
Steny sú ako otvorená kniha
Steny sú ako otvorená kniha (zdroj: TK)

Chrám v Kom Ombo nebol obyčajným, pretože má dvojité, zrkadlovité usporiadanie. V tomto prípade ani tak nejde o vzácnu symetriu o ktorú sa usilovali mnohé staroveké stavby ako skôr o to, že chrám zasvätili dvom božstvám a tak každé z nich potrebovalo vlastnú polovicu. Južná polovica chrámu patrila Sobekovi, krokodíliemu bohovi a sever obýval Horus s hlavou jastraba. Najmä Sobeka si držali ľudia z Ombosu v obrovskej úcte a dokonca sa v katakombách našlo aj niekoľko mumifikovaných plazov či podobizeň krokodíla na rímskych minciach. Steny chrámu vypĺňajú hieroglyfy a je ich tu toľko, že egyptológovi by sa pod toľkým textom zakrútila hlava. Slnko sa opiera do stĺpov a sem tam sa niektorá z chodieb zaplaví jemným svetlom. Čarovná hra s tieňmi dodáva miestu magický nádych. Vo vnútri oči behajú ako splašené divoké kone po stenách, stĺpoch a nevedia kde zastaviť. Z jedného stĺpu sa dokonca pozerá pred seba aj samotný Sobek s hlavou krokodíla. Ani útrobami chrám ešte nekončí. Pokračuje ďalej a jeho zadné časti ležia už stovky rokov v ruinách. Chodby či rovno ulice sa navzájom križujú, prepletajú až vytvárajú staroveký labyrint. Sem tam sa tu objaví domáci turista v dlhej galábijí a z fotogenického hľadiska sa mi neskutočne hodia do tohto prostredia. Pohľad na nich s hieroglyfmi v pozadí je najlepšie prepojenie starovekého a dnešného Egypta. Z hora, kde leží chrám vidno ako sa pod nami vlní Níl. Aj tento fakt nahráva Kom Ombu a robí z neho príťažlivé miesto, hoci nie až tak veľmi známe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
V útrobách chrámu
V útrobách chrámu (zdroj: TK)
Kom Ombo tvoria pôsobivé ruiny
Kom Ombo tvoria pôsobivé ruiny (zdroj: TK)
Potulky chrámom sa zdajú byť nekonečné
Potulky chrámom sa zdajú byť nekonečné (zdroj: TK)
Krása starovekého reliéfu
Krása starovekého reliéfu (zdroj: TK)
Svet pokračuje za zdobenou bránou
Svet pokračuje za zdobenou bránou (zdroj: TK)
Aj miestni si prídu pozrieť kus svojej histórie
Aj miestni si prídu pozrieť kus svojej histórie (zdroj: TK)
Najkrajší stĺp celého chrámu
Najkrajší stĺp celého chrámu (zdroj: TK)
Posledný pohľad na Kom Ombo
Posledný pohľad na Kom Ombo (zdroj: TK)

Cestou do 65-kilometrov vzdialeného Edfu prejdeme niekoľko malých egyptských mestečiek. Sú krásne. Zapadnuté, chaotické, zaprášené a tak exoticky arabské ako milujem. Ľudia posedávajú vonku, trhoviská sú ešte stále plné, autá a motorky dopĺňajú zvieratá na krajnici a tam kde je voda sa dvíhajú štíhle palmy a dýchajú zelené poľnohospodárske políčka.

Edfu patrí k väčším centrám oblasti, ktorou prechádzame. Už to nie je jedna či dve ulice, ale skutočné mesto. V tieni vysokých domov to poriadne žije a mám pocit, že autá s motorkami sa vyhýbajú chodcom len o niekoľko milimetrov. Žiadna nehoda, len perfektne zvládnutý chaos, ktorý by Európana zomlel ako mlynček na mäso. Špinavá tržnica hrá mnohými pestrými farbami a keby sa dalo vzadu v mikrobuse otvoriť okno, určite by bolo cítiť ako sa tu miešajú vône s pachmi vytvárajúc neopísateľnú zmes typickú pre tieto končiny. Malé dievča sedí na farbenom múriku a predáva ovocie a priamo pred ňou cez ulicu sa stretlo niekoľko mužov čakajúcich na čerstvý faláfel. Trojica zahalených žien kráča s taškami a z nich im vykúka zelenina. Stretnú sa s babičkou, ktorá má cez tvár prevesenú aj priesvitnú látku a lieta okolo nej snáď stovka múch. Vôbec jej to neprekáža a bez problémov pokračuje v rozhovore. Edfu sa mi na prvý pohľad zapáčilo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neprišli sme sem však za trhoviskom či zaprášenými uličkami, ale kvôli starovekému chrámu egyptského boha Hóra. Podobne ako chrám v Kom Ombo aj tento postavila dynastia Ptolemajovcov. Tí majú na svedomí niekoľko krásnych chrámov a Philae či Kom Ombo sme už mali šťastie vidieť. Chrám ležiaci tu v Edfu začal stavať panovník Ptolemaios II. v roku 237 pr.Kr., no dokončili ho až o 180 rokov neskôr, kedy na tróne sedel Ptolemaios s poradovým číslom 12. Chrám boha Hóra patril svojho času k najväčším v Egypte a hneď na prvý pohľad je to skutočne cítiť. Kto sa chce dostať dnu, musí sa prebiť cez hradbu neskutočne otravných predavačov suvenírov. Až tesne pri chráme dajú každému pokoj. Chvíľu trvá, kým sa človek dostane až k vstupu do chrámu. Cestu k nemu lemujú múriky, zvyšky domov či dokonca maličká svätyňa, ktorú si na svoj domov pretvoril kŕdeľ holubov. Kamennú fasádu chrámu tvorí dlhá, takmer rovná stena s reliéfmi bohov, podobne ako tomu bolo v Philae. Nikto sa nechce na monumentálny pylon len dívať, no túži vojsť dnu a nechať sa unášať starovekým interiérom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Cesta k monumentálnemu chrámu
Cesta k monumentálnemu chrámu (zdroj: TK)
Ptolemajovské stĺpy
Ptolemajovské stĺpy (zdroj: TK)
Malú svätyňu obsadili holuby
Malú svätyňu obsadili holuby (zdroj: TK)
Jedna z mnohých brán
Jedna z mnohých brán (zdroj: TK)
Chrám je už na dosah
Chrám je už na dosah (zdroj: TK)
Chrám v Edfu je pod ochranou boha Hóra
Chrám v Edfu je pod ochranou boha Hóra (zdroj: TK)

Stĺpy vysoké niekoľko metrov návštevníka sprevádzajú až na vnútorné nádvorie, kde na jeho konci stojí kamenný sokol s kráľovskou korunou. Práve on symbolizuje boha Hóra a svojim nehybným pohľadom dodnes stráži tajomstvá chrámu. Z nádvoria vybieha niekoľko chodieb strácajúcich sa v prítmí. Zo všetkých chrámov majú práve tieto chodbičky najtajomnejšiu atmosféru. Je tu ticho, nie je tu nikoho, ani živej duše a naokolo sú len chladné kamene posiate vyrytými hieroglyfmi, ktoré nás obklopili. Niektoré časti sú zaujímavo podsvietené, no ako sa hýbu oblaky, odrazu sa svetlo stratí a v chodbe opäť prevezme žezlo temnota. Stúpame schodmi, prejdeme niekoľko zákrut a cesta sa odrazu končí. Chrám pôsobí aj ako bludisko bez označenia a tak sa mi tu páči ešte viac. Má to aspoň maličkú príchuť objavovania a hľadania zabudnutých krás. Medzi dosiaľ nepoznané zaujímavosti patrí aj Nílometer. Dnu sa vchádza kamennými schodmi a človek ani len nevidí čo sa ukrýva vo vnútri. Priestor je bez akéhokoľvek osvetlenia tak si pomáham fotoaparátom, aby sme videli či ešte môžeme ísť o krok nižšie, alebo by sme už vkročili priamo do vody. Niekoľko schodov je pod hladinou Nílu a presne takýmto pozorovaním kedysi merali hĺbku tejto životodarnej rieky, aby im pomáhala pri tak dôležitom zavlažovaní. Ešte raz sa pred odchodom prejdeme ruinami a odchádzam v úžase, pretože som netušil, že chrám v Edfu môže byť tak krásny a obrovský.

Nádvorie chrámu
Nádvorie chrámu (zdroj: TK)
Na nádvorí chrámu
Na nádvorí chrámu (zdroj: TK)
Stĺpy, steny, všetko je potiahnuté reliéfmi
Stĺpy, steny, všetko je potiahnuté reliéfmi (zdroj: TK)
Hórus prezlečený za kamenného sokola
Hórus prezlečený za kamenného sokola (zdroj: TK)
Hórov pohľad do diaľky
Hórov pohľad do diaľky (zdroj: TK)
Ani vo vnútri chrámu nechýbajú reliéfy
Ani vo vnútri chrámu nechýbajú reliéfy (zdroj: TK)
Tajomnými chodbami
Tajomnými chodbami (zdroj: TK)
Najkrajšie miesta celého Edfu
Najkrajšie miesta celého Edfu (zdroj: TK)
Steny krášlia milióny hieroglyfov
Steny krášlia milióny hieroglyfov (zdroj: TK)
Sfinga na tácke
Sfinga na tácke (zdroj: TK)
Hra tieňov a svetla v starovekom chráme
Hra tieňov a svetla v starovekom chráme (zdroj: TK)

Je čas pohnúť sa o čosi severnejšie, presnejšie do svetoznámeho mesta Luxor, kde strávime najbližšie dni. Po ceste to máme len nejakých 85 kilometrov, ale náš mikrobus sa akosi fláka a tak ideme o hodinu a pol dlhšie, než by sme mali ísť. Svojim spôsobom na tom vôbec nezáleží, pretože sa už neviem dočkať ako sa pred nami Luxor predvedie.

foto: Tomáš Kubuš, Kom Ombo, Edfu, 26.1.2011


Krajinou faraónov:
Krajinou faraónov I. - Pyramídy na dosah Káhiry
Krajinou faraónov II. - Asuán. Na hranici svetov
Krajinou faraónov III. - Philae. Chrám v náručí Nílu
Krajinou faraónov IV. - Abu Simbel. Egyptský zázrak
Krajinou faraónov V. - Dva dni s tradičnou felukou po Níle

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  439
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík:  MaďarskoStredná Ázia - Hodvábna cestaGrécko s batohom 2007Káhira - Istanbul 2008Čarovná Perzia 2008Central Asia, Iran 2009Južný Kaukaz 2010-2016Turecko, Irak 2010TureckoSeverná Európa - PobaltieMarokoMonakoTalianskoBlízky Východ - Stredný VýchodSicíliaFrancúzskoAnglicko - ŠkótskoBeneluxBlízkovýchodné dobrodružstvoŠpanielsko - PortugalskoGréckoUkrajinaRusko - BieloruskoIrakNemecko - RakúskoMaltaTuniskoČechy a MoravaCyprusIndia, Nepál, BhutánJuhovýchodná ÁziaArábiaBalkánEgyptMadagaskar 2015Transsibírska magistrála 2016

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu