reklama

Poykent. Boli Amazonky z Uzbekistanu?

Ruiny starovekého mesta Poykent ležiace 60km južne od uzbeckej Buchary skrývajú veľa tajomstiev. Podľa niektorých dokonca možno práve odtiaľto pochádzali bájne Amazonky, alebo sa nimi ženy žijúce v Poykente inšpirovali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Aj napriek tomu, že som sa v Uzbekistane ocitol niekoľko krát, nepočul som veľa krát o mieste zvanom Poykent. Stalo sa to až pred niekoľkými dňami, kedy som hľadal čo všetko v sebe ukrýva okolie historickej Buchary a vtedy mi do oka padla jedna veta o tom, že cca 60 kilometrov južne od mesta sa dvíha pahorok posiaty ruinami starovekého mesta. Niekoľko rokov už jeho meno spočíva na čakacom liste do UNESCA. Viac mi nebolo treba a vedel som, že ako náhle viem o jeho existencii, nebudem ho vedieť obísť. Veci sa pohli celkom rýchlo a tak odrazu sedím v autobuse, ktorý uháňa hlavnou cestou medzi uzbeckou Bucharou a turkménskym Turkmenabadom. Takmer na pol ceste sa objaví nepatrná značka „Poykent“ a rozbitá cesta sa trmáca zvyšných päť kilometrov k pahorku. Spočiatku ho nie je vidieť, ale domáci kráčajúci zaprášenými cestičkami ochotne ukážu smer, ktorým sa vydať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Pod starovekým mestom
Pod starovekým mestom (zdroj: TK)
Zvyšky hradieb starého Poykentu
Zvyšky hradieb starého Poykentu (zdroj: TK)
Niekdajšia strážna veža
Niekdajšia strážna veža (zdroj: TK)

Konečne vidieť pahorok a niekoľko hlinených veží. Tie kedysi plnili funkciu bastiónov a chránili údolie rieky Zerafšán pred prichádzajúcim nebezpečenstvom. Nie je tu ani nohy a len aprílové stredoázijské slnko spaľuje krajinu. Ako to už v týchto končinách býva zvykom z ničoho nič sa vynorí chlapík mávajúci rukami, aby som podišiel bližšie k nemu. Vykľul sa z neho riaditeľ múzea v Poykente a šéf miestnych vykopávok. Normamat Sabirov sa venuje výskumu Poykentu už od roku 1985 a ak na svete existuje niekto kto o ňom vie všetko, je to práve on. Potrasieme si rukou a ideme sa spoločne prejsť. Pôvodne som si myslel, že sa tu ocitnem úplne sám. Budem sa v tichosti prechádzať pustou krajinou posiatou ruinami a fantazírovať na čo všetko sa mohli beztvaré kusy hliny používať. Takto však Poykent dosiahne iný rozmer a ja sa tomu poteším.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Konečne hore na hradbách
Konečne hore na hradbách (zdroj: TK)

Vylezieme na hlinený kopec, niekdajšie hradby mesta a pred očami sa rozleje prázdna rovina. Priznám, že človek musí takéto miesta milovať, inak by ho prvotný pohľad mohol sklamať a myseľ rozvíri myšlienky, že na čo sa sem trepal. Po chvíli sa samozrejme ukáže, čím je Poykent zaujímavý. Podľa výskumov ho založili niekedy v 4.storočí pr.Kr. v oblasti kde na seba narážal vplyv Perzie a Turánu. Práve tadiaľto neskôr viedla aj slávna Hodvábna cesta, ktorá za sebou nechala piesky púšte Karakum, prekročila bájny Oxus, teda dnešnú Amu Daryu a vydala sa do Buchary. Z Poykentu to karavane trvalo do Buchary ešte takmer dva, dva a pol dňa. Už počas staroveku tu vyrástlo dôležité mesto so svojou citadelou, no skutočne dôležitým mestom sa stalo až v stredoveku v priebehu 6-9.storočia. Na živobytie si Poykent zarábal obchodovaním. Každé mesto obchodovalo, ale Poykent bol výnimočný tým, že aj prví arabskí historici ho opisovali ako „mesto obchodníkov“. „Každý chlap, ktorý dovŕšil 20 rokov, odchádzal za obchodom do všetkých svetových strán“ začne rozprávanie Normamat. „Poykent neležal v najúrodnejšej oblasti a tak tu mali problém s poľnohospodárstvom, hoci neďaleko odtiaľto pretekala rieka Zerafšán. Tým, že muži mesto opúšťali, miestne ženy boli široko ďaleko známe ako vynikajúce bojovníčky, ktoré vynikajúco ovládali kone aj zbrane. Tím ruských archeológov a historikov sa týmto veciam venoval a napísal aj článok o tom, kde sa objavili otázky o tom, či mýtické Amazonky nepochádzali práve odtiaľto z Transoxiany“ zaskočí ma. Samozrejme, sto ľudí, sto názorov a určite na tom niečo byť môže. Hoci na reliéfoch z tureckého Halikarnassu máme zachytené súboje s Amazonkami už v 4.storočí pr.Kr, teda približne v čase kedy Poykent vznikal. Je to však zaujímavá teória a možno len čas ukáže, ako sa ďalej rozvinie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Objavovanie starého Poykentu
Objavovanie starého Poykentu (zdroj: TK)
Na mieste sa povaľujú črepy na každom kroku
Na mieste sa povaľujú črepy na každom kroku (zdroj: TK)
Zvyšky starého karavanserája
Zvyšky starého karavanserája (zdroj: TK)
Kamkoľvek človek šliapne, tam ležia črepy
Kamkoľvek človek šliapne, tam ležia črepy (zdroj: TK)
Črep z arabského obdobia
Črep z arabského obdobia (zdroj: TK)
Bývalá veža chrániaca mesto
Bývalá veža chrániaca mesto (zdroj: TK)

Najväčšiu slávu zažíva Poykent v období kedy sa strednou Áziou prehnali arabskí jazdci v 8.storočí. Stalo sa z neho jedno z najvýznamnejších obchodných miest po arabskom vpáde a hovorilo sa, že ho neobišla žiadna z karaván. Spravím niekoľko krokov ruinami mesta a cítim ako ma Poykent začína fascinovať pretože kamkoľvek sa pozriem na zem, vidím tam roztrúsené úlomky črepov, kúsky civilizácie, sklo, alebo maličké úlomky bronzu či železa. Nikdy som toho tak veľa na jednej kope nevidel a to som navštívil určite viac, než stovku archeologických lokalít. Doteraz som si myslel, že najviac histórie sa takto povaľuje v turkménskom Merve, ale Poykent mi ukázal, že som sa mýlil. Normamat vyberie z vrecka malú špachtľu aj so štetcom a hľadáme, čo nám Poykent dnes predvedie. Sem tam sa zohneme a opatrne vyberieme zo zeme kúsok džbánu, niekde len hrubé či tenké steny keramiky, inokedy nájdeme celé dno nádoby a najväčšiu radosť mám z keramiky, ktorá na sebe nesie zvyšky glazúry či dokonca písmenká arabskej kaligrafie. Kopec týchto črepov je absolútne bezcenných, ale ten pocit, ktorý pri tom človek má je krásny. Objavíme dokonca aj kúsky kovov, ktoré čas premenil len na prenikavo zelené zoxidované hrudky, no pritrafí sa nám aj polovica zlomenej mince. Keď som sa do Poykentu chystal, myslel som si, že tu bude niekoľko múrov, hlina, prach, ticho, ale z tohto som fascinovaný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Poykent sa premenil na ruiny
Poykent sa premenil na ruiny (zdroj: TK)
Archeológ si tu príde na svoje
Archeológ si tu príde na svoje (zdroj: TK)
Riaditeľ múzea pri zvyškoch starej cesty
Riaditeľ múzea pri zvyškoch starej cesty (zdroj: TK)
Nikde som nevidel povaľovať sa toľko črepov
Nikde som nevidel povaľovať sa toľko črepov (zdroj: TK)

Z hradieb dnes nezostalo nič len niekoľko hlinených veží. Tie lepšie zachovalé ešte stále majú strieľne cez ktoré bojovníčky „vítali“ nepozvaných hostí. Medzi prvé miesta, ktoré nepripomínajú len navrstvenú hlinu patria vykopávky starého karavanserája z 9-10.storočia. „Pracovali sme na ňom šesť rokov, kým sme ho celý vykopali, zdokumentovali a prehľadali aj okolie“ pochváli si Normamat. Z karavanseráju toho veľa nezostalo, len príbehy čo sa na týchto miestach odohrávali a spomienky na to koľko exotického tovaru a tvári sa pomestilo dnu. Neďaleko odtiaľto sú štvrte hrnčiarov. Aj preto je možno všade porozhadzovaných toľko črepov, pretože tým bol kedysi Poykent známy. Na niektorých miestach je odkrytá aj pôvodná cesta a riaditeľ napokon zastaví pri obrovskej jame, kam zbierali vodu. Ešte aj dnes k nej vedie niekoľko krytých hlinených trubiek. Len voda a ľudia sa stratili. V prachu natrafíme na kus kameňa, ktorý sa farbou ani ničím iným nepodobá na zem z ktorej sme ho zdvihli. „To je kanónová guľa“ bez zaváhania zo seba vystrelí Normamat. Len tak si držať v ruke kúsok dejín, ktorý sa tu odohrával. Obytné štvrte pretkávajú zvyšky domov, ulíc a človek tu na prvý pohľad rozozná, že tu stálo niečo zaujímavé. Ešte zaujímavejšie však pôsobí starý hammam. Na stene dodnes badať klenbu z tehál a miestnosti vykladané tehlami či kúsky veľkých nádob na vodu. Neďaleký pahorok mal na sebe od prvého storočia niesť zoroastriánsky chrám ohňa. Výskumy aj potvrdili významnú stavbu, no dnes z nej nestojí nič. „Poykent sa spomína aj v perzskej Šahnáme od Ferdúsiho, kde mal hrdina Fardiún ozdobiť chrámové steny písmom zo zlata“ vysvetľuje riaditeľ.

Zachovalé časti obytných štvrtí Poykentu
Zachovalé časti obytných štvrtí Poykentu (zdroj: TK)
Vzadu na pahorku mal stáť zoroastriánsky chrám ohňa
Vzadu na pahorku mal stáť zoroastriánsky chrám ohňa (zdroj: TK)
Zvyšok kanónovej gule
Zvyšok kanónovej gule (zdroj: TK)
Na niektorých miestach sú vykopávky pekne zachované
Na niektorých miestach sú vykopávky pekne zachované (zdroj: TK)
Studne tu boli hlboké až 30 metrov
Studne tu boli hlboké až 30 metrov (zdroj: TK)

Krásne miesto. Toto jediné mi v Poykente behá po rozume. Miestne malé múzeum leží necelý kilometer odtiaľto. Ono bude finálnou bodkou za celým miestom. Nie je veľké, má pár sál a ležia v ňom niektoré nálezy od keramiky cez mince až po zdobené obkladačky. Pred tým, než si ho vôbec môžem pozrieť si musíme dať čaj. Modrobiela miska zvaná piala sa zaplní voňavým zeleným čajom a až keď sa vypije, smie sa pokračovať. Pohostinnosť v týchto končinách nie je hraná, ale je súčasťou bežného života. Aj na ňu si spomeniem, keď v mysli zablúdim do Poykentu.

Bývalý hammam
Bývalý hammam (zdroj: TK)
Hammam
Hammam (zdroj: TK)

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke:
Prach ciest a batoh plný snov

foto: Tomáš Kubuš, Poykent, 26.4.2016
 

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  439
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík:  MaďarskoStredná Ázia - Hodvábna cestaGrécko s batohom 2007Káhira - Istanbul 2008Čarovná Perzia 2008Central Asia, Iran 2009Južný Kaukaz 2010-2016Turecko, Irak 2010TureckoSeverná Európa - PobaltieMarokoMonakoTalianskoBlízky Východ - Stredný VýchodSicíliaFrancúzskoAnglicko - ŠkótskoBeneluxBlízkovýchodné dobrodružstvoŠpanielsko - PortugalskoGréckoUkrajinaRusko - BieloruskoIrakNemecko - RakúskoMaltaTuniskoČechy a MoravaCyprusIndia, Nepál, BhutánJuhovýchodná ÁziaArábiaBalkánEgyptMadagaskar 2015Transsibírska magistrála 2016

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu