Chiang Mai. Oáza severného Thajska

Autor: Tomáš Kubuš | 15.2.2017 o 9:37 | Karma článku: 5,04 | Prečítané:  1351x

Thajsko je nádherná a rôznorodá krajina, kde sever pôsobí úplne inak ako juh. Ak milujete prírodu, chrámy, pohodu či skvelé jedlo, sever si zamilujete. Skôr či neskôr skončíte v jeho centre menom Chiang Mai...

Autobus z Chiang Rai ukrajuje hodiny a každým ďalším kilometrom je bližšie k nášmu cieľu, ktorým je hlavné mesto severného Thajska menom Chiang Mai. Ak by Thajsko nemalo svoje „anjelské mesto“ Bangkok, tipol by som si, že práve Chiang Mai by mohlo pokojne prebrať žezlo hlavného mesta celej krajiny. S Bangkokom sa však nedá porovnať. Kým ten je nabitý energiou, poznačený dopravnými zápchami, posiaty vysokými budovami a ľuďmi, Chiang Mai má len niečo cez 150 000 obyvateľov a oproti nemu pôsobí ako dokonalá oáza oddychu obklopená kopcami a pretkaná úžasnou chrámovou architektúrou. Na autobusovej stanici vystupujeme, prehodíme batohy do tuktuku a vezieme sa do jednej z útulných uličiek do nášho hostela. Neviem sa dočkať, kedy sa prejdeme mestom.

To, že človek vstúpil do starého mesta si všimne hneď ako do neho vkročí. Staré fasády domov sa predbiehajú v zaujímavosti a takmer na konci každej ulice vyrastie zašpicatená strieška chrámu. Z rozľahlého námestia Anuswari Sam Kasat sa na jeho konci vynára monumentálny pomník ozdobený troma postavami. Práve na tomto mieste sa mala zrodiť myšlienka z ktorej vzniklo založenie mesta Chiang Mai a tromi postavami sú thajsko-laoskí králi. Sochár ich zachytil v rozhovore a hoci sa môže zdať, že ide len o chladný monument, nie je to celkom tak, pretože za stáročia sa premenil na dôležitú svätyňu, kam chodia miestni s rôznymi obetnými darmi. Pod sochami kľačí dvojica mladých žien s lotosovými kvetmi v ruke. Chvíľku ich držia pred sebou a napokon ich položia na kamenný oltár medzi ostatné. Vzduch vonia po ťažkej vôni vonných tyčiniek, no stačí sa vzdialiť a ich aróma sa rozplynie. Neďaleko badať zvýšenú pozornosť domácich, ale aj zahraničných turistov. Tí si Chiang Mai pre jeho krásy zamilovali a dokonca sa o meste lichotivo hovorí ako o thajskom drahokame. Z ulice začne vyrastať zašpicatená strecha chrámu Wat Pan Thao. Slovíčko „wat“ označuje v thajčine „chrám“ a tak patrí medzi prvé slová, ktoré sa návštevníci naučia. Hoci by sa mohlo zdať, že každý chrám bude rovnaký, nie je tomu tak. Wat Pan Thao má svoje telo vykladané tíkovým drevom. Patrí k najstarším v meste a kedysi dokonca nosil označenie „kráľovský“. Dnu sedí zlatý Budha a pod ním sa niekoľko domácich potichu zhovára.

Najkrajšie pláže v Thajsku

Prečítajte si tiež článok o najkrajších plážach v Thajsku.

Ulice mesta Chiang Mai pozvoľna ožívajú. Nie je žiadnym prekvapením, že thajské mestá sú najrušnejšie večer a po zotmení. Do západu slnka zostávajú dve, možno tri hodiny, no už nie je cítiť horúčavu a tak sa zvýši počet motoriek, hlučných tuk tukov a sem tam sa cestou preženie aj červený songthaew slúžiaci ako hromadný taxík. Pod stromami v tieni stojí niekoľko predavačov. Jedni predávajú nakrájané prúžky manga, ananásu, papáje či melóna a ostatní zase na grile otáčajú malé kúsky bravčového mäsa v sladkej a pikantnej marináde. Chrámový komplex Wat Chedi Luang je práve poobede najkrajší. Moderne vyzerajúci chrám ohromí svojou fasádou. Je tak jemne a precízne zdobená, že pripomína tkaný koberec plný najmenších detailov. Vchod strážia dvaja nágovia, obrovské hady objavujúci sa v thajskom hrdinskom epose Rámakien, ktorý sa nechal inšpirovať indickou Rámajanou. Výjavy z eposu zdobia napríklad aj Kráľovský palác v Bangkoku, no aj tu sa sem tam objavia. Interiér ohromí svojou farebnosťou, pretože zo stropu visia snáď tisíce papierov s obrázkami zvierat. Predstavujú čínsky horoskop a Thajčania tu do mištičiek pri svoje znamenia hádžu mince, aby sa šťastena naklonila na ich stranu. Je krásne byť tu a pozorovať ľudí okolo seba. Ako prichádzajú, sadnú si na koberec, hľadajú po stenách fresky a napokon sa poklonia Budhovi, ktorý všetko z diaľky sleduje. Každý kto sa tu ocitne, kráča s pootvorenými ústami a nevie sa vynadívať na všetky tie splývajúce a trblietajúce sa farby. Pod vysokým stromom sa nachádza Mestská svätyňa, ktorá svojimi stenami chráni kamenný pilier okolo ktorého malo vyrásť mesto. Svätyňa má rozprávkové črty a je plná špicatých striešok. Aj keby sa mohlo zdať, že tieto dve miesta naplnili zaujímavý komplex, nie je tomu tak, pretože tou najdôležitejšou stavbou je starobylo vyzerajúca kamenná stúpa. Patrí jej celé námestie a pohľad na ňu rozpúta fantáziu starých časov, kedy Thajsko nosilo meno Siam a voňalo nepoznanými diaľkami. Stúpu postavili v roku 1441 a mala byť najväčšou stavbou celého severného kráľovstva Lanna. Stavba vo svojej pôvodnej podobe neprežila, pretože sa tadiaľto prehnalo nielen zemetrasenie, ale aj armády barmských bojovníkov. Stúpa stojí na kamennom podstavci a na prvý pohľad vyzerá ako by niekto vzal obrovský meč a odťal jej kus strechy. Vysoké schodiská vedú až hore, no dnes sa po nich už nekráča. Terasy zdobia slony a vo výklenkoch sa občas zalesknú sochy sediacich Budhov. Kedysi tu bola ukrytá nesmierne vzácna soška Smaragdového Budhu, no dnes jej patrí areál Kráľovského paláca v Bangkoku. Stala sa symbolom celého kráľovstva a hovorí sa, že v Thajsku by sme nenašli vzácnejšieho Budhu.

Ulicami Chiang Maiu sa neustále premávajú tuk tukári, šoféri malých strojov pripomínajúce splynutie auta a motorky a ponúkajú sa chodcom. Ak zavetria turistu, tak samozrejme majú v talóne niekoľko výletných cieľov. Aj napriek tomu, že človek už v meste videl viacero chrámov, oplatí sa odviezť sa tuktukom k chrámu zvanému Wat Suan Dok. Leží pár kilometrov za mestom, no človek sa ocitne v krásnom svete ticha a pokoja. Predtým sa však musí predrať chaotickou dopravou, kde sa klaksón používa rovnako intenzívne ako brzda a plyn. Chrámový komplex je najkrajší pri západe slnka, pretože vtedy najlepšie vyniknú jeho snehobiele steny a zlatá stúpa. Založil ho kráľ Kue Na ešte v 14.storočí, no zjavne prešiel nedávnou rekonštrukciou. Nie je tu takmer nikto len zopár budhistov sedí na koberci v modernej svätyni. Zopár mužov sa natiahlo v parku do tieňa na trávu a dvaja mladí mnísi v oranžových rúchach miznú za dverami domu v ktorom sídli významná budhistická univerzita. Nedolieha sem ani ruch ulice a tak človek počuje hlas vtákov stratených v korunách stromov. Dominantou komplexu je pozlátená 48 metrov vysoká stúpa, ktorá v sebe ukrýva Budhovu relikviu. Z každej svetovej strany k nej vedie schodisko ozdobené sedemhlavými nágmi a jej zlatá kupola odráža slnko priamo do očí. V tesnej blízkosti vyrástli aj menšie stúpy, no tie sú bez zlatého pozlátka. Krásu miesta dotvára aj chrám posiaty zlatými reliéfmi znázorňujúcimi rastlinné motívy. Človek cíti energiu celého miesta a pokoj sa mu dostane do celého tela. Tuk tuk sa opäť vrhne do víru dopravy a za necelú pol hodinku je nazad v rušnom centre.

Jedno z hlavných námestí Chiang Mai ovládla hudba, tanec a spev. Koná sa tu festival ázijských krajín ASEANu a každý juhoázijský štát obsadil jeden stánok, aby v ňom pripravil svoje tradičné jedlá. Vonia to tu ako v najlepšej reštaurácii sveta a každý krok predstavuje iný kulinársky zážitok. Chiang Mai jednoducho vie ako prilákať turistov a často sa stane, že človek si tu naplánoval jeden deň, no nakoniec podľahne mestu a strávi tu tri či štyri krát viac času. Za starým mestom sa dvíha tradičná brána Čínskeho mesta a ulicu pokryje stará patina premiešaná so špinou a nahádzanými škatuľami. Dvojposchodové domy už vystriedali nejednu generáciu a za výkladmi sa skrýva všetko od kuchynských spotrebičov cez údené kačice až po hriešne drahé zlaté šperky. Ulica sa náhle skončí pri jednom z mestských kanálov a celý priestor pohltil nočný trh. Thajské mestá sú známe svojimi trhoviskami, ktoré žijú prakticky bez prestávky svoj vlastný život. Niektoré ožívajú v nedeľu, iné len večer po zotmení, niektoré skoro ráno a tak má každý možnosť vybrať si kam zavíta. Obchodníci sedia na svojich stoličkách pred pultmi obloženými kvetmi a ovocím. Kvety tu nepredávajú ako u nás, ale natrhané na lupene a ponapichované na šnúrkach, ktoré budhisti radi a často nosia do chrámov k Budhovi. Mladé dievčatá sa usmievajú, štebotajú medzi sebou a rozosmiatymi očami si premeriavajú turistov. Na celej ulici je snáď milión kvetov. Nepredávajú sa však len tie, ale medzi obľúbené miesta patria predajne zeleniny, ovocia či grilovaných dobrôt či dokonalého thajského streetfoodu. Pohľad padne na ručné robené výrobky od praktických tašiek, cez kabelky až po vyšívané kapsičky. Mnohé veci na sebe nosia tradičné vzory kmeňov, ktoré žijú v národných parkoch v okolí mesta. Zo všetkých strán bzučia motorky a kde tu treba uskočiť pred rozbehnutým tuk tukom, ale všetko to dodáva scénke pocit exotiky. V noci je veľa chrámov vysvietených a tak ich kontúry krásne kontrastujú s okolím. Život však neutícha, práve naopak. Bary sa zaplnia turistami, ktorí sa tu premiešajú s domácimi a z mnohých sa ozýva živá hudba. Reagge sa mieša s thajskými piesňami a napokon sa odniekiaľ ozvú tóny starých piesní, ktoré každý pozná. To je presne tá pohoda, ktorá dokáže do mesta priťahovať ľudí a pripútať si ich k sebe. Najlepšiu bodku za dňom môže návštevník spraviť v jednej z nespočetných thajských reštaurácii. Dať si výbornú polievku tom yam s veľkými kúskami kreviet, papájový šalát som tam, zelené kari s ryžou, z ktorého budú z úst šľahať plamene a zakončiť to dezertom z manga a sladkej ryže. Thajsko je krajina, ktorú bude človek milovať všetkými zmyslami.

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke Prach ciest a batoh plný snov

article_photo

 

 

 

foto: Tomáš Kubuš, Chiang Mai, 22.február 2014

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Plavčan nedal Kiskovi na výber. Oznámil mu, kedy končí

Minister školstva za SNS chce skončiť vo funkcii až k 31. augustu. Premiér Fico naťahovanie času nekomentoval.

KOMENTÁRE

Macron chystá veľký trik

Koniec východoeurópskych zamestnancov je Macronov cukrík voličom.

KOMENTÁRE

Pavol sa oženil s Vladimírom. Obrúčku nosia s trémou

Jemma si brala svoju priateľku a Pavol priateľa.


Už ste čítali?