Sukhotai. Za históriou Thajska

Autor: Tomáš Kubuš | 15.3.2017 o 9:06 | Karma článku: 4,04 | Prečítané:  574x

Aj napriek tomu, že sa nám s Thajskom spájajú predovšetkým nádherné pláže, tyrkysové more, oddych či skvelá kuchyňa, táto krajina v sebe ukrýva aj niekoľko historických perál. Jednou z najdôležitejších a málo známych je Sukhotai.

Veľká väčšina ľudí cestujúcich po Thajsku prejde niekoľkohodinovú vzdialenosť medzi Bangkokom a Chiang Maiom na severe v noci jedným z desiatok nočných, spacích autobusov. Ušetria čas a ráno vystúpia v Bangkoku či Chiang Mai. Často krát sa stane, že ani netušia aký poklad chtiac či nechtiac obídu. Ak máte čas a chcete vidieť z Thajska viac než len najbežnejšie veci, porozmýšľajte nad tým, že sa zastavíte na „polceste“ a prejdete sa historickým miestom zvaným Sukhotai (alebo Suchotaj ak chceme). Nie je obyčajným miestom, veď koniec koncov, zapísalo ho na svoj list svetového dedičstva aj UNESCO a ruiny, ktoré tu dnes stoja, tvorili kostru rovnomenného kráľovstva z 13.-15.storočia.

Pláže v Thajsku

Pozrite si najkrajšie pláže v Thajsku podľa Dovolenka.sme.sk.

Autobus z Chiang Mai odchádza ráno, kým ešte mesto nie je zapchaté, no pomaly, ale isto sa prebúdza. Tuk tuk uháňa takmer prázdnymi ulicami a tak stačí len pár minút na autobusovú stanicu. Cesta do historického Sukhotaiu bude trvať zhruba 5 hodín a tak keď vyrazíme po malých raňajkách, na obed budeme na mieste. Dnešné moderné mesto leží približne 10-12 kilometrov od starobylých ruín, ale nie je žiaden problém dostať sa k nim. Buď si vezmete tuktuk priamo zo stanice, alebo sa niekedy dokonca dá poprosiť šofér, aby vás vyhodil pri hlavnej ceste odkiaľ je to k ruinám len pár minút chôdze. Pred tým, než sa ponoríme do sveta zabudnutého kráľovstva, sadneme si do malého podniku a vychutnáme si na obed zelené kari. Nezáleží na tom či som v Thajsku deň, mesiac či tri, zelené kari bude vždy jedlom, ktorého sa proste nikdy neprejem. U milej rodiny, ktorá prevádzkuje podnik si odložíme batohy a môžeme vyraziť za históriou.

Je zaujímavé sledovať mapu historického Thajska a vidieť kde a ako vznikali v dejinách rôzne kráľovstvá. Tým prvým, dôležitým bolo kráľovstvo Lanna na severe v miestach ako je Chiang Mai či Chiang Rai, no neskôr sa jeho sila vytratila a vietor do plachiet získalo práve kráľovstvo Sukhotai o niekoľko stoviek kilometrov južnejšie. Ani jemu to však netrvalo večnosť a tak po necelých dvoch storočiach sa váhy kráľovstva preklopili do historického mesta Ayutthaya len hodinku cesty severne od Bangkoku. Lanna, Sukhotai a Ayutthaya tak vstúpili do histórie krajiny ako najdôležitejšie centrá, ktoré kedysi pulzovali na území známom ako Siam. Dnes je kráľovským mestom Bangkok, no tento prívlastok môže stále bez problémov používať aj Sukhotai.

Historický park je odrazu všade okolo nás. V diaľke rastú stĺpy, steny chrámov, vežičky, stúpy či dokonca sochy Budhov. Dodnes by tu malo podľa archeológov stáť takmer dve sto rôznych chrámov, no samozrejme nie každý je ťahákom pre návštevníkov. Dokazuje to však veľkosť niekdajšieho mesta. Tú podčiarkne aj jeho rozloha 70 kilometrov štvorcových. Najzaujímavejším miestom Sukhotai je však tzv. Centrálna zóna s najkrajšími ruinami chrámov. Len v nej viete blúdiť niekoľko hodín v tieni starobylých ruín. Mnohí pred vstupom ponúkajú prenájom bicykla, ale ja mám radšej, keď môžem podobné miesta objavovať po vlastných. Pomaly či rýchlo, vlastným tempom bez toho, aby ma rušilo šliapanie do pedálov. Páči sa mi, že chrámy sú roztrúsené v krajine a nie ako v Ayutthayi, kde sú prešpikované mestom a modernými ulicami. Priestorom kráča len hŕstka ľudí a tak tu cítiť pokoj.

Väčšina sukhotaiských ruín pochádza z 13. a 14.storočia, teda z doby, kedy Sukhotai ako kráľovstvo stálo na výslní. Chrám Wat Mai dnes pripomína už len široký, tehlový podstavec oranžovo-čiernej farby z ktorého vytŕča niekoľko kamenných pilierov. Tie kedysi siahali podstatne vyššie a podopierali steny a drevené strechy. Podobne ako Wat Mai aj mnohé iné chrámy sú dnes ťažko poničené, pretože koniec miestneho kráľovstva sprevádzal chaos a vojny jednak medzi okolitými oblasťami a jednak aj s obyvateľmi vtedajšej Barmy. Páči sa mi ako je historický park naplnený stromami. Koruny listnatých stromov tak príjemne kontrastujú s vysokými, štíhlymi palmami s trsmi kokosových orechov a sem tam sa objavia aj krásne farebné zákutia plné kvetov. Kde tu sa dokonca objaví aj vodná nádrž oddeľujúca od seba rôzne chrámové areály. Na hladine plávajú lotosové kvety a vánok ju len občas rozvlní, inak pripomína zrkadlo položené na zem. Na opačnom brehu sa medzi stromami ukrýva nádherná zvoncovitá stúpa s ostro zašpicateným vrcholkom. Z diaľky pár metrov skutočne pôsobí ako oáza. Jej telo je podobne ako väčšina Sukhotaiu tehlovej farby s tmavým, oranžovým až hnedkastým nádychom. Predstavuje chrámový komplex Wat Sra Si a voda, ktorá ho obkolesuje je jazierkom Traphang-Trakuan. Stúpa sa nápadne podobá na viaceré svätyne aké stoja po celej Srí Lanke. Z kláštora zostali len stĺpy, no symbolom celého miesta je aj krásna sediaca socha Budhu. Neďaleko jeho nôh položili veriaci vence farebných kvetov, horí tu vonná tyčinka, ktorej popol len veľmi pomaličky padá na zem, odkiaľ ho vietor rozfúka na neďaleký trávnik a nájdeme aj lotosový kvet položený na múriku. Často sa hovorí, že práve Wat Sra Si patrí k najkrajším pamiatkam celého Sukhotai, ale je to veľmi ťažké hodnotiť, keď je krása subjektívnym vnemom. Dôležitá je atmosféra a tú ruiny majú.

Pár desiatok metrov odtiaľto, no tento krát na brehu „Strieborného jazera“ Traphang Ngoen leží chrám Wat Traphang Ngoen. Jeho koncepcia je podobná ako pri tom predošlom, ale tu má stúpa odlišné zakončenie a nie je tak zašpicatená. Socha sediaceho Budhu však medzi zničenými stĺpmi nesmie chýbať ani tu. Na brehu jazierka si sadlo niekoľko domácich a len tak sa medzi sebou bavia a bláznia sa s malými deťmi. Pekný rodinný výlet. Najznámejším miestom celého Sukhotai je neďaleko stojaci komplex chrámu Wat Mahathat. Práve tento chrám pred stáročiami označovali ako duchovné centrum ríše, stál tu kráľovský chrám, symbol jeho moci a tak je komplex dodnes akýmsi symbolom mesta. Leží v ruinách, no tie sú roztrúsené tesne pri sebe akoby vytvárali malé bludisko pozliepané zo stĺpov, kamenných základov a menších čí väčších stúp. Človek začne mať pocit, že sa prepletajú a vytvárajú akýsi starobylý organizmus. Podstatou celého komplexu bolo postaviť 9 stúp, jednu veľkú centrálnu a osem menších po stranách, ktoré by spoločne vytvárali ilúziu posvätnej hory Meru. V najväčšej stúpe sa svojho času mala nachádzať aj relikvia z Budhovho tela, čo len dokazuje výnimočnosť miesta. Dušu mu vdýchol panovník Sri Indraditiya ešte v 13.storočí, no o tri storočia neskôr už miesto ležalo v ruinách a bez života. Ten tu zdanlivo nie je ani dnes, pretože aj napriek svojej povesti sa sem zatúlalo len niekoľko ľudí, väčšinou domáci pútnici. Prídeme bližšie a hneď človek na vlastné oči vidí, že tento chrám je iný ako ostatné v Sukhotai. Jeho kamennú bázu skrášľujú reliéfy, pod menšími stúpami sedia sochy Budhov a podobní dokonca vypĺňali kedysi dnes už prázdne výklenky. Dlho stojíme pri chráme a hľadíme čím nás jeho steny, vežičky či sochy ešte prekvapia. Pár krokov od najvyššej stúpy je ďalšia, tento krát monumentálna socha sediaceho Budhu a na opačnej strane Budhu stojaceho s dlhým kamenným plášťom a zvláštnym úsmevom na perách. Tento akoby sa ukryl medzi úzke steny a zdá sa, že sa tam len tak tak pomestil. Z celého tohto miesta vyžaruje zvláštny pokoj aký majú aj niektoré chrámy v Ayutthayi či v barmský Bagan.

Na južnom okraji centrálnej časti parku leží chrám Wat Si Sawai. Aj tento leží na brehu malého jazierka s polmesiacovitým pôdorysom a niekoľkými lotosovými kvetmi. Už pri prvom pohľade viem, že práve tento chrám sa mi bude páčiť najviac. Je jedným z najstarších v Sukhotai, pretože ho začali stavať už na prelome 12. a 13.storočia, teda ešte predtým, než sa tu kráľovstvo Sukhotai skutočne etablovalo. Pôvodne ho postavili ako hinduistickú svätyňu pre boha Višnua. Kým ostatné sukhotaiské svätyne majú stúpy pripomínajúce zvončeky či lotosové kvety, Wat Si Sawai sa zo zeme dvíha cez svoje hrubé veže zvané prang aké by sme našli v kmérskom prostredí Angkoru alebo na svetoznámom chráme Wat Arun v Bangkoku. Trojica veží stojí tesne vedľa seba a majú predstavovať hinduistickú svätú trojicu, teda Brahmu, Šivu a spomínaného boha Višnu. Chrám tu stojí opustený a sám, ukrytý za neveľkým múrom, ktorý skôr ako na ochranu postavili, aby vymedzili hranice celého komplexu. Vojdeme dnu a múry sú tak blízko k sebe, že má človek pocit akejsi stiesnenosti. Pod centrálnym prangom je na múriku miska zlatej aj striebornej farby a hlinený džbán s pieskom kam sa dajú zapichnúť vonné tyčinky. Aj teraz tu ťažká vôňa santalového dreva nasycuje vzduch. Tesne pod vežou sa ukrýva Šivov lingam, posvätný kúsok celého komplexu. Páči sa mi, že tu niet žiadneho človeka. Je to balzam na dušu po všetkých tých preplnených miestach v Thajsku, ktorým sa niekedy nikto nevyhne. V okolí rastie niekoľko starých stromov, figovníkov planých alebo teda banyánov s hustými, rozutekanými koreňmi. Presne ako v Angkore a keď si k tomu domyslíme tri staré veže, na chvíľku sa myšlienky ocitnú v neďalekej Kambodži.

Zatúlame sa k ďalším ruinám, hoci nie tak významným, ale na tom tu vo svojej podstate vôbec nezáleží. Malé, zvoncovité stúpy sú rozhádzané v krajine akoby ich niekto len nabral do dlaní a z výšky hodil sem do tejto rovinatej krajiny. Vyjdeme z centrálnej časti, zastavíme sa pri chráme Wat Pa Mamuang, no k chrámom vzdialeným niekoľko kilometrov odtiaľto už žiaľ kvôli času nejdeme. Aj tak som rád, že som sa tu konečne ocitol a mohol sa prechádzať prachom tohto takmer zabudnutého miesta. 

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke Prach ciest a batoh plný snov

article_photo

 

 

 

foto: Tomáš Kubuš, Sukhotai, 23.február 2014

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zbrane zo Slovenska znovu zabíjali v zahraničí

Hoci sa medzinárodná operácia začala už v marci, slovenského predajcu zbraní doteraz nikto nekontaktoval.

DOMOV

Rok 1994: Keď sa valec Mečiar naplno rozbehol krajinou

Vladimíra Mečiara z postup premiéra dvakrát odvolali a vždy sa vrátil.

DOMOV

Dobré ráno: Slovensko sa stalo zbraňovým rajom pre teroristov

Zbrane zo Slovenska zásobujú mafiánov.


Už ste čítali?