Na Cypre III. Amathus a Kourion. Za starovekými mestami

Autor: Tomáš Kubuš | 3.4.2017 o 9:17 | Karma článku: 4,13 | Prečítané:  858x

Južné pobrežie Cypru je vzácne aj kvôli starovekým mestám, ktoré tu dodnes stoja. Dvojicu tých najkrajších a najdôležitejších predstavujú Amathus a Kourion. Obe spájajú nádherné, fotogenické ruiny zabudnutých miest...

Obe spomínané miesta, ako Amathus aj Kourion ležia na južnom pobreží Cypru a od seba ich oddeľuje nielen mesto Limassol, ale aj vzdialenosť tridsiatich kilometrov. Ak milujete históriu a radi sa túlate medzi ruinami stratených miest, toto sú tie miesta pre vás. Malé mestečko Amathus je k Limassolu bližšie, len pár kilometrov východne smerom na Larnaku. Od rána je akosi zamračené, ale netrvá to dlho a cez oblohu sa prederú slnečné lúče a konečne sa objavia aj príjemne odtiene modrej.

Ruiny starovekého mesta Amathus ležia neďaleko cesty a tak nie je vôbec problém trafiť sem, zaparkovať a ocitnúť sa medzi jeho stĺpmi. Okrem nás vidím v diaľke len dvojicu zatúlaných turistov. Je pravdou, že Kourion je známejším miestom a je dokonca v UNESCO a tak k sebe stiahne viac návštevníkov, než práve Amathus. Stredozemné more je odtiaľto tak blízko, že to bude odhadom len pár desiatok metrov. Ocitneme sa medzi ruinami a hoci väčšina z nich je limitovaná na základy domov a nízke kamenné múriky, sem tam z nich vystrelia krásne, staroveké stĺpy. Neďaleko odtiaľto dokonca už dnes vyrástla aj moderná dedinka Agios Tychonas a jej domy si každý všimne na susednom pahorku. Majú výhľad jednak na starovek, no aj na morské pobrežie. Prach starovekého mesta sa lepí na sandále a jeho príbehy sa pomaličky začínajú odkrývať. Legendy o ňom hovoria ako o dôležitom meste, no nevedia sa zhodnúť či ho založil Kyniras, otec legendárneho Adonisa alebo ho postavili na mieste, kde mal Théseus opustiť v hájiku milovanú Ariadné. Ten hájik sa mal volať Amalthus, mala tu stáť malá svätyňa pre Afroditu a tak sa napokon meno ujalo a pomenovali tak celé mesto. V helenizme sa dokonca hovorilo o zakladateľovi ako o synovi bájneho Herakla. Tak či onak, kult bohyne Afrodity tu pretrvával stáročia a bol veľmi silný. S jej osudmi je prepletený celý Cyprus a preto mnohé staroveké miesta túto bohyňu uctievali viac, než inde.

Dovolenka Cyprus

Last Minute Cyprus za konečné ceny nájdete na Dovolenka.sme.sk.

Ak chceme opustiť mytologickú rovinu a hľadať reálne dáta, tie hovoria, že Amathus ako mesto tu existuje už v priebehu 10-8.storočia pr.Kr. a jeho poloha ho hodila na obchodnú mapu sveta. V tomto bol Cyprus geniálny, pretože spájal východ so západom a tak mnohí obchodníci nevynechali zastávku na jeho pobreží. V Amathuse obchodovali Gréci, Feničania, no poznali ho aj Asýrčania s kráľom Asarhaddonom. V 5-4.storočí pr.Kr. mesto pozvoľna upadá, pretože sa Cyprus zmieta v problémoch. Mesto je neúspešne obliehané a v helenizme vyprchal jeho politický význam. Ľudia tu však stále zostali žiť a aj svätyne mesta sa tešia popularite, ktorá tu zostáva až do rímskej epochy. Ani po rímskej dobe Amathus nezmizol z máp, no z mysli ľudí sa postupne vytrácať začal. Kresťanstvo ho položilo na kolená, pretože už prestal byť záujem o pohanské kulty. Keď sa tu zastavili v 12.storočí Križiaci, Amathus už takmer neexistoval a tak kopec jeho kameňov vzali do Limassolu a primiešali ich do miestnej výstavby.

Ruiny dnešného mesta nezaberajú priveľa priestoru. Zvyšky domov a obchodov stúpajú do jemného pahorku, no srdce mesta, teda Agora leží na rovine. Tu sa tvorili dejiny mesta, sem prichádzali návštevníci a obchodníci z ďalekých kútov, vynášali sa rozsudky a ak sa niekto niečo chcel dozvedieť, toto bolo to miesto. Aj dnes ešte kráčame po vydláždenom priestore, hoci sa pomedzi kamene dostávajú na svetlo sveta zelené chumáče trávy. Niekoľko jednoduchých dórskych stĺpov stále vymedzuje priestor, kde Agora stála, ale je ťažké si ju predstaviť. Niektoré stĺpy nie sú klasickými stĺpmi z poskladaných bubnov a stratenými dórskymi hlavicami, ale nájdeme tu aj krásne stĺpy okolo ktorých sa obtáča jemná kanelúra ako had. Tieto stĺpy kedysi niesli zdobenejšie, iónske hlavice, ale aj z tých sa už väčšina stratila. Z kúpeľov pár krokov odtiaľto nezostalo takmer nič a lepšie na tom nie je ani kedysi slávna Afroditina svätyňa. Len hŕba kamenia splývajúce s prírodou. Medzi  ruinami sa objaví aj kúsok kanalizácie, niekdajšia fontána a zopár menších architektonických detailov. Vyjdeme hore nad ruiny, užijeme si panoramatický pohľad a Amathus je vybavený.

Kourion ležiaci západne od Limassolu je niekoľko násobne známejším a rozhodne aj zaujímavejším miestom, než Amathus. Jeho ruiny sú rozťahané na kilometri a pol, no srdce niekdajšieho mesta nájdeme na pahorku, kde leží väčšina stavieb. To, že je toto miesto v UNESCO cítiť už na parkovisku, kde odpočíva niekoľko turistických autobus a aj vo vnútri človek pochopí, že medzi ruinami už nebude sám ako v Amathuse. Kourion je o niekoľko tisícok rokov starší, než Amathus, ale na prvý pohľad to vôbec nie je cítiť. Pravdou je, že tie najstaršie časti splynuli s inými vykopávkami a dnes ich obdivujú len odborníci. Významným miestom bol už počas doby bronzovej, kedy tadiaľto prúdil obchod, no zlatý vek Kourion žil niekedy na prelome letopočtov. Z tohto obdobia pochádza aj najviac dnešných ruín, ktoré pred človekom odkryjú kúsok starovekej krásy.

Stačí chvíľka a návštevník na prvý pohľad uvidí, že Kourion je zaujímavým miestom. Niekoľko krokov za vstupom sa odkryje svah jemne rozlievajúci sa nadol a priamo pod ním sa objavia ruiny centra mesta. Príjemným premostením je staroveké divadlo z 2.storočia pr.Kr. Tí, ktorí v ňom vtedy sedávali by ho dnes možno nespoznali, pretože zemetrasenie z roku 15.pr.Kr ho poničilo a tak ho museli o pár desaťročí prestavať. Aby toho nebolo málo, aj počas vlády rímskeho cisára Trajána divadlo ešte raz zväčšili. Okrem hier sa v ňom v 3.storočí konali aj rôzne gladiátorské hry, aby sa plebs podľa vzoru „chlieb a hry“ tešil z maličkostí. Dnes je cítiť, že divadlo prešlo aj modernou rekonštrukciou, pretože je akési na môj vkus čisté, pravidelné a upravené. Aj tak je krásne posedieť si v ňom a hľadieť do diaľky, kde sa pomaličky a bez slova preháňajú morské vlny v zátoke z ktorej vystreľujú do výšky strmé, biele útesy. Hneď vedľa divadla sa ukrývajú ruiny kúpeľov a Eustoliovho domu. Človek v ňom preskočí niekoľko storočí, pretože dom postavili v 4.storočí a archeológovia v ňom objavili krásne mozaiky. Takéto niečo Amathus nemá. Ruiny domu dnes chráni moderná strecha a tak je v ňom prítmie. Mozaiky by sa krajšie vynímali na slnečnom svetle, ale počasie by ich časom ničilo, takže to nazvime kompromisom. Nádherné mozaiky. To je prvá myšlienka, ktorá mi prebleskne hlavou, keď sa dostanem dnu. Na zemi leží obrovský portrét Ktísis a neskutočná spleť geometrických motívov, ktoré napokon sprevádzajú motívy vtákov a rýb. Mozaík tu nie je tak veľa ako v sicílskej Piazza Armerine, ale sú nádherné a pred tým, než som na Cyprus išiel som netušil, že tu v Kourione sú.

Tristo metrov odtiaľto ležia rozvaliny niekdajšieho Fóra. Podobne ako Agora aj Fórum je centrom spoločenského života. Stáročia k nemu pridali Nymfeum, honosnú fontánu, ale aj ranne kresťanskú Baziliku. To je na ruinách pekné, že človek sa na ne pozrie a počas niekoľkých žmurknutí vidí stavby, ktoré od seba oddeľovali tri, či štyri stovky rokov ležiace vedľa seba. Z ruín sa dvíha len niekoľko stĺpov, no v čase najväčšej slávy, by sme sa ich nedorátali. Držali architrávy dlhých kolonád, vstupovalo sa pomedzi ne do obchodov a zdobili verejné priestory. Z Nymfea postaveného v dobe cisára Trajána ostalo len niekoľko kameňov, no kedysi v ňom zurčala voda ako v iných rímskych mestách. Aj na okraji Fóra stoja rozvaliny dvoch zaujímavých domov. Podobne ako Eustolios vyššie, aj tu zdobia podlahy unikátne mozaiky. Prvý z dvojice sa volá príznačne Dom gladiátorov zo začiatku 3.storočia. Dodnes sa úplne presne nevie či patril bohatej rodine alebo bol súčasťou palestry, starovekej telocvične. To čo očividné je, sú mozaiky bojujúcich gladiátorov, odkiaľ vzal dom svoje meno. Len na tomto jednom jedinom mieste celého Cypru nájdeme na mozaikách gladiátorov v boji. Pri postavách sa zachovali aj mená a tak vieme, že proti sebe bojuje Margareites a Ellenikos. Obaja v ťažkých prilbách, so štítmi a zbraňou v ruke. Na vedľajšej mozaike je gladiátor v brnení pripomínajúcom stredovekého rytiera stojac pri mladíkovi v tóge menom Dareios. Ani vedľajší, Achillov dom sa nenechá zahanbiť. Je o storočie mladší ako Dom gladiátorov a ležal len kúsok od brány Paphos z ktorej dnes nezostalo takmer nič. Dom s peristylom preslávili mozaiky s podobizňou legendárneho Achilla. Na jednej z nich ho jeho matka Thetis kúpe a na druhej už drží štít ako mladý muž s blonďavými, kučeravými vlasmi.

Fotogenickým miestom pri Fóre sú ruiny kúpeľov. Kým ostatné zvyšky starovekého mesta niekedy nepripomínajú nič konkrétne, tu v prípade kúpeľov sú stopy hmatateľné. Zaberajú pomerne veľkú plochu a pri pohľade z ulice sa pekne predostrú pred očami. Zo zeme sa stále dvíhajú niekoľko centimetrové stĺpiky tvoriace podlahové kúrenie, respektíve držia podlahu a vytvárajú pod ňou prázdny priestor, kam sa rozbehol horúci vzduch. Rimania si vedeli užívať život a podobné stavby by sme našli všade tam, kde sa rímska ríša objavila od Maroka cez Britániu až po Turecko a Blízky Východ. Kúpele, podobne ako veľkú časť Fóra zničilo zemetrasenie v polovici 4.storočia, ale používali sa aj potom. Ojedinelá palma rastúca medzi ruinami podčiarkuje exotiku celého miesta. Ďalej po prašnej ceste ruiny mesta pokračujú k starej bazilike a bývalému štadiónu. Je jediný svojho druhu na Cypre! Ten si dnes ešte stále drží svoj typický tvar elipsy, ale kamenné steny sa strácajú a namiesto divákov, ktorých tu mohlo byť až 6000, tu majú svoje miesto kríky a prach. Ten sa zvíri pri zafúkaní vetra, no zase padne nazad len o pár centimetrov vedľa. Čas tu už nehrá rolu.

Svätyňa, kde sa uctieval kult Apolóna Hylatesa leží od Fóra zhruba dva kilometre. Aj pri ňom je maličké parkovisko a tak nemusíme strácať čas šliapaním tam a nazad. Svojim vzhľadom patrí spoločne s mozaikami k ikonám celého Kouriona a tak ho nechceme vynechať ani my. Apolónov chrám má úctyhodné rozmery, no zachovali sa z neho len ruiny a dvojica stĺpov z nárožia spojených so stenou. Na prvý pohľad mi tento kúsok pripomína sicílske Agrigento a chrám Castora a Poluxa, ale ten je lepšie zachovaný a má viac stĺpov. O svätyni Apolóna Hylatesa sa hovorí ako o pan-cyperskej svätyni a tretej najvýznamnejšej svätyni celého ostrova. Prvý chrám tu mal stáť už v 8.storočí pr.Kr., no Apolónovi patrí chrám až od 3.storočia pr.Kr. Chrám ako ho vidíme dnes tu stojí od prvého storočia, teda má takmer 2000 rokov. Vystúpim niekoľko schodov, sadneme si a užijeme si pohľad na celé okolie. Tu už turistický ruch opadol a tak je tu opäť ticho posvätného miesta. 

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke Prach ciest a batoh plný snov

article_photo

 

 

 

foto: Tomáš Kubuš, Amathus, Kourion 7-8.jún 2013

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

BRATISLAVA

Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý. Čo chcú z Bratislavy urobiť kandidáti na župana

Ako vidia kandidáti Bratislavský samosprávny kraj dnes a kam by mal smerovať? Sledujte diskusiu SME Naživo.

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

SVET

Café Európa: Európa po nemeckých voľbách

Aký dopad budú mať voľby v Nemecku na Európu i Slovensko? Sledujte diskusiu naživo.


Už ste čítali?