reklama

Na Cypre IV. Paphos a Afroditina skala

Paphos na západe ostrova ma priťahoval svojou históriou, krásnymi mozaikami, ale aj atmosférou miesta, kde stojí križiacka pevnosť. Cesta k nemu vedie okolo legendárnej skaly, kde sa podľa legendy mala zrodiť bohyňa Afrodita...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Cesta južným pobrežím ubieha ako po masle a kilometre sa strácajú pod kolesami auta. Našim dnešným cieľom je mesto Paphos, akýsi protipól k východnej Larnake. Cesta lemuje miestami divoké pobrežie a tak o krásne pohľady na krajinu vôbec nie je núdza. To by nebol Cyprus, aby nevydal ani tu nejakú príťažlivú zaujímavosť. Približne 25 kilometrov pred Paphosom sa objaví snehobiela skala ostro padajúca nadol k pláži a za ňou s otvorí panoráma takmer dokonalej, tyrkysovej zátoky. V skutočnosti sú tu zátoky dve a tie virtuálne od seba oddeľuje skala, ktorej tu nikto nepovie inak, než Afroditina skala. Miestni toto miesto volajú Petra tou Romiou, teda Grécka skala a podľa legendy sa práve tu zrodila krásna bohyňa Afrodita. Pri „zrodení Venuše“ si dnes takmer každý pred očami predstaví slávny obraz Sandra Botticeliho, kde stojí krásna žena s dlhými ryšavými vlasmi na veľkej mušli postavenej na vodnej hladine. Zastavíme na vyhliadke a užívame si tu krásu. Nikto by bez kontextu nepovedal, že práve tá, na prvý pohľad malá a obyčajná skala je tak známa, že ju pozná celý ostrov. Zídeme posledné kilometre nižšie, aby sme sa mohli prejsť aj po kamennej pláži. Je začiatok júna, voda ešte nie je vyhriata od slnka a tak sem prišlo za oddychom a kúpaním len hŕstka ľudí. Jedna miestna legenda hovorí, že kto sa okúpe v okolí a obopláva Afroditinu skalu, toho bohyňa požehná večnou krásou. Ako tak sledujem hladinu, nikto sa o to dnes nepokúša, ale verím, že o mesiac či dva to tu bude vyzerať inak. Chvíľku si posedíme na okrúhlych kamienkoch, namočíme nohy a o polhodinku sa ocitneme na prahu Paphosu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dovolenka na Cypre

Ponuka zájazazdov od slovenských aj rakúskych cestoviek nájdete za konečné ceny nájdete na Dovolenka.sme.sk/last-minute/cyprus

Nádherná zátoka s Afroditinou skalou
Nádherná zátoka s Afroditinou skalou (zdroj: TK)
Legendárna skala, kde sa zrodila Afrodita
Legendárna skala, kde sa zrodila Afrodita (zdroj: TK)
Cyprus má nádherné pobrežie
Cyprus má nádherné pobrežie (zdroj: TK)
Na pobreží
Na pobreží (zdroj: TK)
V slávnej zátoke
V slávnej zátoke (zdroj: TK)
Na dosah slávnej skaly
Na dosah slávnej skaly (zdroj: TK)
Najslávnejšia zátoka Cypru
Najslávnejšia zátoka Cypru (zdroj: TK)

Paphos nás privítal horúčavou, no nechceme strácať čas, tak len zaparkujeme auto, hodíme tých pár vecí čo nám treba na izbu a ideme preskúmať čo si pre nás mesto pripravilo. História Paphosu je stará viac než dve tisícročia a to je to, čo nás do mesta pritiahlo. Má dve tváre. Novú, modernú s promenádou, barmi či reštauráciami a starú, naplnenú tichu, posunutú ďalej od ruchu. Z prístavu je to k starobylej časti príjemná prechádzka dlhá takmer dva kilometre. Najväčším lákadlom dnešného archeologického parku, ktorý je mimochodom zapísaný v dedičstve UNESCO, sú takzvané „Hrobky kráľov“. Pred očami sa otvorí planina posiata kamennými ruinami, krajina prešpikovaná dierami v podobe hrobiek a neďaleko odtiaľto vidno aj to ako sa vietor pohráva s vlnami Stredozemného mora. Niektoré pahorky pripomínajú tumulové hrobky starobylých Mykén, inde len sem tam stojí kus kameňa na ktorom sa objaví reliéf starý viac než dve tisíc rokov. Človek nevie, kam sa skôr pozrieť. Je príjemné sa tu len tak túlať a náhodne nachádzať miesta, ktoré sa premiešali s históriou celého miesta. Páčia sa mi reliéfy vytesané do kameňa, ukryté za hustou, vysokou a suchou trávou, ktorá nepríjemne pichá. Vždy keď sa dnešný terén začne prepadať, objavíme hrobku. Tých je tu niekoľko. Tie najstaršie sú ešte zo storočia, kedy dobýjal Alexander Veľký východný svet a tie najmladšie si zase pamätajú úpadok rímskej ríše. Zídeme do najkrajšej a najznámejšej hrobky. Aj napriek tomu, že im prischol názov „Kráľovské hrobky“ v skutočnosti tu neleží žiaden z kráľov, ale len miestna aristokracia. Na prvý pohľad pripomína hrobka kamenný dom. To bol koniec koncov aj účel, pretože hrobka predstavovala dom večnosti. Naokolo sa objavili jednoduché dórske stĺpy a nad nimi dokonca aj metopy a triglyfy ako na gréckom chráme. Niet tu ani živej duše a celé miesto patrí len nám. Vnútro hrobky je však v porovnaní s prepychovým obalom veľmi jednoduché. Len holé, kamenné platne, popraskané steny a ticho. Neďaleko odtiaľto stojí aj ďalšia okázalá hrobka, ale na tomto mieste bude vždy len číslom dva. Jej stĺpy v sebe nespĺňajú kanón starovekého sveta a tú akosi ťarbavé, hrubé a vysekané do mäkkého tufu. Iným hrobkám sa pôsobením času preborili strechy a tak pripomínajú len hŕbu na seba nahádzaného kamenia. Som nadšený z tohto miesta, pretože je väčšie a monumentálnejšie ako som si ho predstavoval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Krajina posiata hrobkami
Krajina posiata hrobkami (zdroj: TK)
Hrobky sprevádzajú aj vytesané reliéfy
Hrobky sprevádzajú aj vytesané reliéfy (zdroj: TK)
Nekropola
Nekropola (zdroj: TK)
Vo vnútri jednej z hrobiek
Vo vnútri jednej z hrobiek (zdroj: TK)
Najslávnejšia spomedzi kráľovských hrobiek
Najslávnejšia spomedzi kráľovských hrobiek (zdroj: TK)
V kráľovskej hrobke
V kráľovskej hrobke (zdroj: TK)
Kráľovské hrobky sú dnes v UNESCO
Kráľovské hrobky sú dnes v UNESCO (zdroj: TK)
Každá hrobka je unikátom
Každá hrobka je unikátom (zdroj: TK)
Hrobky sú krásne zasadené v pobrežnej krajine
Hrobky sú krásne zasadené v pobrežnej krajine (zdroj: TK)
Areál kráľovských hrobiek
Areál kráľovských hrobiek (zdroj: TK)

Ďalším historickým ťahákom mesta je časť archeologického parku Kato Pafos, kde ležia ruiny štyroch rímskych víl s prekrásnymi mozaikami. Tie nás prekvapili už aj v Kourione, ale tieto v Paphose sú ešte známejšie. Teším sa na ne, pretože ich poznám z obrázkov. Prvou vilou, kde sa ocitneme je Aionov dom zo 4.storočia. Niekoľko mozaík leží pod šírym nebom a svieti na nich neúprosné slnko, no väčšina z vzácneho umenia sa skrýva pod modernými strieškami postavenými na starovekých múroch. Oči si pár sekúnd zvykajú na prítmie a odrazu sa z priestoru vynoria farebné mozaiky. Len tu ich je niekoľko. Vďaka gréckym nápisom sa z alfabety vynárajú mená Dia, Apolóna, Hermesa, Thetis či Lédy. Každá jedna scéna vyskladaná z tisícok miniatúrnych kamienkov predstavuje príbeh z mytológie, ktorý prežil stáročia až do dnešných dní. Medzi najkrajšie mozaiky v dome patrí scéna s Marsyasom a Apolónom. Marsyas uveril, že tvorí hudbu krajšiu, než božský Apolón a scéna ich súboja sa stáva v staroveku častým námetom. Postavy odeté do dlhých tóg, niektoré napoly nahé s odhalenými prsiami, s grimasou na tvári či so vztýčenými rukami akoby ich zamrazil čas a umelci ich mohli kamienok za kamienkom poskladať. Vedľa stojaci dom dostal meno podľa hrdinu Thésea a jeho mozaika je aj ústredným motívom aj samotný Théseus. Ruiny sú o čosi staršie, než Aiónov dom a archeológovia ho datujú do 2.storočia. Mozaiky sa rozliali priestorom a hoci sú mnohé poničené, stále tu vidno ako Théseus zabíja v labyrinte Minotaura a na všetko sa z rohu scény prizerá Ariadné. Dionýzova vila stará 1800 rokov zaujme svojim Dionýzom a o pár desiatok domov hrá v Orfeovom dome Orfeus na svojej preslávenej lýre a niekoľko zvierat ho počúva. Je to nádherný pohľad. Kráčať tu prachom, pomedzi ruiny múrikov a občasných stĺpov a hľadať príbehy, ktoré človek pozná z kníh o antickej mytológii. Mozaiky sú doslova otvorenou knihou. Len nájsť, pozrieť, prečítať a znovu ho prežiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Paphos preslávili nádherné mozaiky
Paphos preslávili nádherné mozaiky (zdroj: TK)
Marsyas s Apolónom
Marsyas s Apolónom (zdroj: TK)
Léda so ženami
Léda so ženami (zdroj: TK)
Mozaika s Thetis
Mozaika s Thetis (zdroj: TK)
Ruiny niekdajších rímskych víl
Ruiny niekdajších rímskych víl (zdroj: TK)
Théseus bojujúci s Minotaurom
Théseus bojujúci s Minotaurom (zdroj: TK)
Paphos má najkrajšie mozaiky celého Cypru
Paphos má najkrajšie mozaiky celého Cypru (zdroj: TK)
Ruiny rímskej vily
Ruiny rímskej vily (zdroj: TK)
V dome Dionýza
V dome Dionýza (zdroj: TK)
Viaceré mozaiky ležia pod šírym nebom v ruinách
Viaceré mozaiky ležia pod šírym nebom v ruinách (zdroj: TK)

Pár stoviek metrov odtiaľto sa starovek stratí a uličky sa rozbehnú okolo starého prístavu ozdobeného malými, rybárskymi loďkami aj väčšími jachtami. Mnohé tu len tak bez slova kotvia, no niektoré z nich sú vytiahnuté na pevninu a rybári im dávajú nový, čerstvý náter pod ktorým omladli o niekoľko desaťročí. Na promenáde tu stojí zopár reštaurácii a už z nich cítiť vôňu pripravovaných rýb a morských plodov. Tu s výhľadom na more sa k večeri bude podávať aj atmosféra celého miesta. Kráčame ďalej, na koniec prístavu, ktorý svojim telom akoby uzatvárala kamenná pevnosť. Je drobná a hoci vznikala ešte v byzantských časoch a neskôr v križiackom období, vôbec nenaháňa strach ako pevnosti Crac des Chevaliers či jordánsky Kerak. V roku 1570 ju rozobrali Benátčania a neskôr, keď prišli Osmani, tak pevnosť opäť pozdvihli. Aj napriek tomu, že je na prvý pohľad pomerne malá, mieša sa v nej stredoveká história ostrova. Na jednej strane akoby sa už jemne rozpadala, ale zvyšok odoláva času. Posedíme si na kamennom múriku. Z jednej strany loďky, z druhej pevnosť a do toho promenáda. Príjemne tu uteká čas.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
V miestnom prístave
V miestnom prístave (zdroj: TK)
Prístav v Paphose
Prístav v Paphose (zdroj: TK)
Niektoré loďky kotvia aj na brehu
Niektoré loďky kotvia aj na brehu (zdroj: TK)
Kamenná pevnosť na konci prístavu
Kamenná pevnosť na konci prístavu (zdroj: TK)

Promenáda na brehu Stredozemného mora je ako dlhočizná, vlniaca sa niť ozdobená štíhlymi palmami, ktorá na sebe navlieka uzlíky v podobe taverien, reštaurácii, podnikov či malých obchodíkov. Po sieste, keď sa život opäť vleje do ulíc to tu pôsobivo žije a mieša sa tu babylon jazykov spomedzi ktorých vyniká angličtina. Práve Briti si celkom Paphos obľúbili a dnes sem mnoho najmä mladších ročníkov lieta za zábavou počas horúcich letných nocí. Niekoľko párov si posadalo na lavičku s výhľadom do nekonečnej morskej diaľky a ešte viac ľudí sa len tak prechádza. Neďaleko odtiaľto sú aj pláže a cítiť, že toto mesto sa preberá k životu. Popularitu mu pridáva aj to, že práve tento rok sa Paphos môže popýšiť titulom „Hlavné mesto európskej kultúry“. Pred tým, než si sadneme do niektorej z taverien sme si ešte zaumienili, že si pozrieme staručký kresťanský kostol Panagia Chrysopolitissa z 13.storočia. Stačí prejsť spleť niekoľkých ulíc a medzi zástavbou sa otvorí priestor vyplnený stavbou, starými stĺpmi a stáročiami. Presne na tomto mieste pred tým stála najväčšia kresťanská bazilika celého ostrova, no spája sa aj s postavou svätého Pavla, ktorý mal kráčať tými istými miestami ako dnes turisti. O tom, že sa tu svätý Pavol zastavil vieme aj zo Skutkov Apoštolov, kedy mal konvertovať na kresťanstvo prokonzula Cypru Lucia Sergia Paullusa. Dodnes tu medzi chladnými kameňmi stojí neveľký „Pavlov stĺp“ s tabuľkou, ktorá má pripomínať to, že sa tu Pavol zastavil a za trest ho tu zbičovali. Vedľa leží na zemi niekoľko popadaných stĺpov a dokonca aj fragmenty vedľa rozsypanej mozaiky.

Smerom k promenáde
Smerom k promenáde (zdroj: TK)
Promenádu lemujú palmy
Promenádu lemujú palmy (zdroj: TK)
Obľúbená promenáda
Obľúbená promenáda (zdroj: TK)
Panagia Chrysopolitissa
Panagia Chrysopolitissa (zdroj: TK)
Pavlov stĺp
Pavlov stĺp (zdroj: TK)
Kresťanský kostol Panagia Chrysopolitissa z 13.storočia
Kresťanský kostol Panagia Chrysopolitissa z 13.storočia (zdroj: TK)

Večer sa len prechádzame mestom a hľadáme miesto, ktoré by nás zlákalo na večeru. Podnikov je tu skutočne viac, než dosť, no víťazom je rodinná reštaurácia, odkiaľ cítiť vôňu grilovaného souvlaki. Tu sa človek nikdy nepopáli. Lahodná vôňa dreveného uhlia, na grile položené špajdle s napichnutými kúskami mäsa, zmes korenín, byliniek a do toho vôňa čerstvého citróna. Aj s týmto sa mi bude spájať Cyprus nie len s tými krásnymi miestami, ktorými tu kráčame. 

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke Prach ciest a batoh plný snov

Obrázok blogu

foto: Tomáš Kubuš, Paphos 8-9.jún 2013

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  439
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík:  MaďarskoStredná Ázia - Hodvábna cestaGrécko s batohom 2007Káhira - Istanbul 2008Čarovná Perzia 2008Central Asia, Iran 2009Južný Kaukaz 2010-2016Turecko, Irak 2010TureckoSeverná Európa - PobaltieMarokoMonakoTalianskoBlízky Východ - Stredný VýchodSicíliaFrancúzskoAnglicko - ŠkótskoBeneluxBlízkovýchodné dobrodružstvoŠpanielsko - PortugalskoGréckoUkrajinaRusko - BieloruskoIrakNemecko - RakúskoMaltaTuniskoČechy a MoravaCyprusIndia, Nepál, BhutánJuhovýchodná ÁziaArábiaBalkánEgyptMadagaskar 2015Transsibírska magistrála 2016

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu