Bielorusko 2017 (foto)

Autor: Tomáš Kubuš | 4.10.2017 o 9:01 | Karma článku: 8,42 | Prečítané:  3189x

Bielorusko bolo spoločne s Moldavskom pre mňa najväčšou európskou neznámou. Nadišiel čas prísť, pozrieť sa a nadýchnuť sa tejto zaujímavej krajiny. Hoci len na krátko, no o to intenzívnejšie. Päť dní a štyridsať fotografií. 

Nie je to tak dávno, čo sa Bielorusko rozhodlo o malý kúsok uvoľniť svoj vízový režim a ponúklo možnosť pricestovať na medzinárodne letisko bez toho, aby ste museli žiadať o víza. Má to však len jeden háčik. Musíte pristáť v Minsku, odletieť z Minsku a nesmiete zostať dlhšie, než päť dní. Málo? Je to presne o päť dní viac ako keby sem človek nikdy nešiel. A na ochutnávku to môže byť, no nie? Nepatrím k tým, ktorí sa za 5 dní tvária, že spoznali svet či krajinu. Za tak krátky čas to nie je šanca, ale za tých pár dní zostanem nesmierne milo prekvapený. A to často ide. Prísť, vidieť na vlastné oči, ochutnať a utvoriť si vlastný názor. A tak sme si povedali, že koniec augusta sa pozrieme do Bieloruska.

Bielorusko sa ukáže ako krásna mozaika. Nostalgia za minulým režimom v podobe socialistických budov, Leninových sôch či kosákov s kladivom sa strieda a krásnymi kostolmi či hradmi. Najväčším prekvapením je bez pochýb Minsk. Singapur ako najčistejšie mesto sveta? Dlho som si to myslel, no až do momentu, kedy som sa neprechádzal Minskom. Dávno som nevidel tak upravené, čisté a príjemné mesto. Akoby sa v ňom spájala elegancia Paríža a mohutnosť Moskvy prekladaná s architektúrou Petrohradu. Obrovské námestie ozdobené Leninom a chladnými budovami sa vystiera do hlavnej triedy plnej života. Očarila ma miestna kuchyňa. Draniki, zemiaky, bliny, sirniki či najlepšia ovsená kaša akú som kedy jedol. Starý Minsk na brehu rieky je opakom toho moderného. Tento je tichý, vyplnený kostolmi, príjemnými zákutiami i uličkami až sa napokon zastaví na nábreží. Podvčer ho zaleje slnko, ľudia si na ňom nájdu svoje miesto a hľadia ako zapadá slnko za vysoké, moderné budovy. Takto som si Bielorusko nepredstavoval. Ale to zrejme nikto kto ho na živo nikdy nevidel. Jemné praskanie tenučkých sviečok v chráme, sídliská ozdobené mozaikami, futuristická knižnica, cintorín posiaty krížmi, pamätníky staré desaťročia, ale aj honosné fasády pripomínajúce paláce, preplnené obchodné centrá či ošumelé autobusy. To všetko a o mnoho viac tvorí Minsk aký som videl ja.

Aj napriek tomu, že sme nemali veľa času, odpútali sme sa z hlavného mesta smer západ. Neďaleko Minsku stoja dve unikátne pamiatky, obe zapísané v zoznamoch UNESCO. Zámok v Mire si pamätá 16.storočie a ráno pri ňom nie je nikto, len partička tichých rybárov. Krásny zámok, pusté nádvorie, prázdne miestnosti, no stále má čosi do seba. Tri desiatky kilometrov od zámku stojí Nesvizh. Aj on je zámkom pod patronátom UNESCO, no narozdiel od Miru je preplnený unikátnym interiérom, ktorý si svojho času užívala rodina Radzwill. Dobový nábytok, okázalé krby, staré obrazy, príbory, riady a minimum ľudí. Bielorusko v tomto nesklame a ak človek hľadá miesta bez turistov, toto je dokonalá krajina. Pôvodným plánom bolo vidieť Brest, ale na cestovaní je krásne to, že nie všetko sa dá naplánovať. Malá autobusová stanica v Nesvizhi rozhodla o tom, že do Brestu už nič poobede nejde, no alternatívou je mesto Grodno. Aj to sme chceli vidieť, no vedeli sme, že Brest aj Grodno kvôli času nedáme. Niekedy sa veci rozhodnú sami od seba bez toho, aby o nich musel človek rozmýšľať. Bielorusko je miestami dokonalá rovina. Žiaden kopec, len prázdnota občas rozrytá mestečkom či dedinkou, hájmi alebo lesmi. Grodno je na dosah hraníc s Poľskom a tiež s Litvou a tak je iné ako ostatné bieloruské mestá. Cítiť tu to, akoby sa tu miešali všetky tri krajiny. Zdobia ho kostoly, moderné aj socialistické domy, na námestí stojí tank na kamennom podstavci a na rieke kotvia drevené loďky chytajúce ryby. Hlavná trieda mesta žije čulým ruchom do noci a nechýbajú tu ani spomienky na Lenina. Grodno sa ukáže ako jedno z najpríjemnejších miest, ktoré sme videli. Už len návrat do Minska, skanzen Dudutki so svojimi tradičnými výrobkami či budovami a posledné prechádzky Minskom. Posledná večera plná geniálneho jedla a odrazu čas odchodu klope na dvere. Bolo krásne otvoriť ich, vojsť a na chvíľku byť hosťom. Ak váhate či sa oplatí ísť, hoci len na 5 dní, tak vedzte, že áno. Zasnívajte sa pri nasledujúcich 40 fotografiách...

.:  MINSK :.

.: MIR :.

.: NESVIZH :.

.: GRODNO :.

.: DUDUTKI :.

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme skvelé jedlo. 

article_photoarticle_photo

 

 

 


foto: Tomáš Kubuš, Bielorusko, aug-sep 2017

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Zimný alebo letný, aký čas bude mať Slovensko

Na čo je vlastne dobrá zmena času.

Komentár Petra Schutza

Len či nebola konečnou zadávateľkou veštica

Tóthovo svedectvo o sledovaní je na úrovni nepriameho dôkazu proti Kočnerovi.


Už ste čítali?