Bulharsko 2017 (foto)

Autor: Tomáš Kubuš | 23.10.2017 o 12:31 | Karma článku: 10,33 | Prečítané:  14684x

V Bulharsku som bol niekoľko krát, no nikdy som ho nespoznal. A tak sme si povedali, že ho necháme, aby nám predviedlo svoje krásne miesta. Týždeň v krajine, 1500 kilometrov a kopec unikátnych miest o ktorých sa mi ani nesnívalo.

Spočiatku bolo pre mňa Bulharsko len tranzitnou krajinou. Vždy keď som išiel do môjho milovaného Istanbulu, či už autobusom alebo vlakom, vždy moja cesta viedla Bulharskom. Najprv som poznal len železničnú či autobusovú stanicu v Sofii, neskôr keď som mal na prestup viac času, spoznával som bulharské hlavné mesto, no vždy to bolo len niekoľko hodín. Neskôr som ochutnal na chvíľku Burgas, namočil sa na hodinku do Čierneho mora a zjedol prvé kebabče. Až teraz však prišiel ten zlom, kedy sme si konečne povedali, že sa do tejto krajiny vyberieme, nie k moru, nie na dovolenku, ale s malým batohom na chrbte. Pozrieť si krásne miesta, kláštory či historické pamiatky o ktorých sme posledné mesiace čítali. Nič nie je jednoduchšie ako vydať sa na cestu.

Dovolenka v Bulharsku 2018

Široká ponuka zájazdov za konečné ceny vrátane všetkých poplatkov - last minute Bulharsko 2018.

Bulharsko ma potešilo. Prekvapilo. Predviedlo sa, aké je krásne a na celej ceste snáď ani nespočítam koľko krát sme sa sami seba pýtali „prečo sem nechodia turisti“? Samozrejme nie je to o tom, že tu budete úplne sami, ale ak si vezmeme preplnené turistické centrá ako Londýn či Paríž, kde človek bojuje o svoj kúsok mesta, tak príde napokon sem a tu mu mesto leží pri nohách. Krásny pocit. Našou vstupnou bránou sa stala Sofia a koniec sme naplánovali v Burgase. Sofia je miesto o ktorom budeme počúvať častejšie. Nielen vďaka tomu, že sa sem dá zaletieť za celkom dobré peniaze na víkend, ale jednoducho preto, že má čo ponúknuť. Mieša sa v nej vznešenosť pravoslávnych chrámov s antickými ruinami starovekej Serdiky, trhoviská so štýlovými kaviarňami a múzeá s tradičnými reštauráciami. Tu stojí osmanská mešita, neďaleko od nej synagóga a na konci ulice kresťanský chrám. Všetko tu má svoje miesto a zapadá do seba dokonale. Okolie Sofie zdobia kláštory. Bojana aj Rila. Oba zapísané v UNESCO a oba sa dajú navštíviť v rámci jedného dňa. Kým Bojanský kláštor je nenápadný, ukrytý na prahu Sofie, Rilský monastir zaujme svojou monumentalitou. Ukrytý za hradbami sa dvíha z kamenného nádvoria, zdobia ho fresky, prevoňali ho sviečky a z okolitých zelených hôr sem dolieha jemný vánok osviežujúci vzduch. Autobus smer Plovdiv. Pár krát som cez neho prechádzal a vždy som obdivoval ten zlomok starovekej antiky roztrúsenej pri ceste. Plovdiv ma dostal. To je tak, keď človek nečaká veľa a dostane maximum. To sú tie krásne cestovateľské bonbóniky. Staroveké divadlo, zvyšky starovekých ciest, budov, popadané stĺpy, odeon. Akumulovaná krása a tá sa znásobila, keď sa naokolo rozlejú uličky starého mesta. Osmanské domy, závan Turecka, čaj v typických tureckých pohárikoch, sladkosti, ozdobené fasády a napokon panoramatický výhľad na mesto. Ako to, že som tu nebol skôr?

Po rušnom meste sa ocitneme na malej železničnej stanici menom Koprivshitsa. Zachcelo sa nám malej dedinky a táto, obklopená prírodou, plná tradičných domov sa pred nami pri plánovaní odrazu objavila. Bola taká ako si ju človek predstavuje. Maličká, minimum ľudí, naokolo lesy, v noci čierna tma a ráno jemná hmla vznášajúca sa nad strechami domov. Prázdne kamenné uličky, drevené domy, staručké mosty a ticho. Každý z času na čas zatúži po takomto mieste. Cestou do Velikeho Tarnova sa dá zastaviť v Kazanlaku. Prečo to nevyužiť? Staroveká trácka hrobka zapísaná v UNESCU je pomerne slušným ťahákom. Mestečko je akési bežné, obyčajné, no hrobka má auru, ktorá priťahuje. Originál je väčšinou zatvorený, no neďaleko neho leží jeho presná kópia. Škoda, no maľby v nej vyniknú tiež. Originál je však len jeden. Na Veliko Tarnovo som sa pred cestou tešil azda najviac. Mesto cárov na rieke Jantra v sebe ukrýva viacero historických príbehov. Vedeli ste, že kedysi bolo hlavným mestom? Unikátna poloha, minimum turistov a nad mestom tróni obrovská pevnosť spájajúca sa dokonca s menom kráľa Balduina I. Konštantínopolského, ktorý viedol 4.križiacku výpravu, no namiesto Jeruzalemu vyplienil Konštantínopol. Pred tým, než som sem prišiel, netušil som ako sa tu prelínajú vzácne príbehy. Veliko Tarnovo je mesto plné perfektného jedla. Sediac pod drevenými fasádami starých domov ochutnávame miestne špeciality a hodiny utekajú okolo nás. Spoločne s Plovdivom sa u mňa Veliko Tarnovo zapísalo najvýraznejšie.

Cestou do severného Bulharska, do Ruse ležiacom na Dunaji zastavíme na mieste zvanom Ivanovo. Neznáme miesto v sebe ukrýva skalné kostolíky stratené v krajine Rusenskiho Lomu. Kedysi ich tu bolo niekoľko desiatok a dnes ten najznámejší v sebe nosí vzácne fresky z 13. a 14.storočia. Aj tieto sa ocitli na zozname UNESCO. Centrum Ruse je plné zaujímavých budov. Akoby sa v nich miešala aristrokracia Rakúska s Maďarskom. Možno to súvisí s Dunajom, ktorý sem prináša život už od nepamäti a tak aj kultúrne sú tieto miesta bližšie. Paláce, široké ulice, príjemná atmosféra, ruiny rímskeho tábora, ale aj nevyužitý potenciál dunajského nábrežia. Po Ruse cesta pokračuje do Madary. Opustená vlaková zastávka a na konci mestečka skalnaté bralo na ktorom už roky spočíva reliéf slávneho „madarského jazdca“. Prechádzka tichou krajinou, okolo ovocných stromov, plné dlane moruší a nikde nikoho. Prímorská Varna mi vždy rezonovala v hlave, no nikdy som ju nevidel na vlastné oči. To mesto krásne žilo. Staré budovy pripomínali slávnejšie časy, niektoré jemne chátrajú, iné žiaria novotou, rímske kúpele lákajú svojim tichom a pobrežie svojim ruchom. Na kúpanie je Čierne more ešte chladné, no neprišli sme za ním. Za to posedieť si na pláži so skvelou ľadovou kávou s výhľadom na nekonečný horizont má niečo do seba. Ranné trhoviská, voňavé pekárničky, pofidérni taxikári a vôňa mora premiešaná s promenádou. Takmer sme na konci cesty, už sa len spustiť na juh smer Sozopol. Nesebar a Sozopol. Tieto dve miesta som chcel vždy vidieť. Sozopol so svojimi staručkými drevenými domami. Tak veľmi mi pripomínajú osmanské domy Anatólie, že ich mám rád ešte pred tým než stojím v ich tieni. Krásne zátoky, výhľady, uličky a napokon posedenie pri mori pri tanieriku plnom rybiek caca. Posledné momenty v Burgase. Posledná prechádzka známymi miestami a posledné skvelé jedlá miestnej kuchyne.

 

Ak vás článok zaujal, pozrite sa aj na náš článok ohľadom BULHARSKEJ KUCHYNE:

article_photo

 

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme skvelé jedlo. 

article_photoarticle_photo

 

 

 


foto: Tomáš Kubuš, Bulharsko, jún 2017

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE LUBOŠ PALATA

Česko sa stalo základňou vietnamskej rozviedky

Únos je len špičkou ľadovca.

KOŠICE KORZÁR

Účtovník mafiánskeho klanu chce pôsobiť ďalej na Slovensku

Pre klan kúpil hotel v Tatrách. Košice si vybrali pre lety do Nemecka.


Už ste čítali?