Tuniský ostrov Džerba

Autor: Tomáš Kubuš | 14.11.2017 o 10:12 | Karma článku: 4,79 | Prečítané:  1620x

Tunisko láka nielen svojimi historickými mestami, plážami či bazárovými uličkami, ale vie nalákať aj na svoj zaujímavý ostrov Džerba (alebo Djerba). Historické uličky, starobylé stavby, vôňa rýb. Ako to na ňom vyzerá?

Na ostrov Džerba dnes vedie niekoľko ciest. Tou najjednoduchšou je malé letisko na severozápade ostrova, no štýlovejší je trajekt z pevninského mestečka El Džorf. Krajina naokolo vyzerá ako placka. Nikde nie je žiaden kopec, ba ani pahorok, ktorý by vystieral ruky k nebu a človek tu ľahko získa predstavu, že celý svet sa skladá len z nekonečných rovín. Starý trajekt prirazí k brehu a za pár minút sa vydáva na cestu na ostrov. Plavba je krátka, trvá len necelých 20 minút, no už priamo na palube sa odohráva tradičný tuniský ruch. Vlečky naložené voňavým ovocím praskajú vo švíkoch a domáci sa rozliezli do všetkých smerov, aby si vychutnali placatú panorámu ostrovu. Vstupnú bránu na ostrov predstavuje malé mestečko Adžim, odkiaľ je do hlavného mesta Džerby takmer 20 kilometrov. Čím bližšie sme k mestu Houmt Souq, tým viac domov vyrastá z prašnej krajiny. Všetko naokolo získava príjemnú snehobielu farbu a Džerba vďaka nej dostáva auru akejsi nevinnosti a čistoty. Exotiku miesta podčiarkujú vysoké palmy, ktoré príjemne vrhajú tieň do rozpálených ulíc. Mnohí na Džerbu prichádzajú za morom, no kto chce spoznávať či užívať si atmosféru miesta, aj ten si tu príde na svoje. Koniec koncov okúpať sa dá kdekoľvek, no Houmt Souq je len jeden.

Dovolenka na Djerbe

Široká ponuka zájazdov za konečné ceny vrátane všetkých poplatkov - last minute Djerba.

Hlavné mesto ostrova Houmt Souq v ktorom žije okolo 70 000 ľudí na prvý pohľad nepripomína Tunisko. Pôsobí skôr akoby tu svoje hlboké stopy zanechali Gréci a svojou bielo-modrou architektúrou sa Houmt Souq ponáša na niektorý z ostrovov plávajúcich v Egejskom mori. Severný okraj mesta, kde sa pevnina stretáva s Gabesským zálivom patrí starobylej kamennej pevnosti Borj el Kabir. Slnko sa už od skorého rána opiera do jeho múrov pieskovej farby a pár metrov odtiaľto počuť šum mora. Na brehu je vyhodených niekoľko drevených, rybárskych člnov. Džerba bol odjakživa rybárskym ostrovom a nič sa nezmenilo ani dnes v treťom tisícročí. Na mieste dnešnej pevnosti stál už v 9.storočí arabský ribát, no v 13.storočí tu na jeho troskách postavili Aragónci svoju vlastnú pevnosť. V roku 1560 sa dokonca stala pevnosť svedkom krvavej udalosti pri ktorej turecká flotila chytila a pozabíjala 6000 španielskych vojakov. Legenda hovorí, že z ich lebiek postavili Turci vysokú vežu, no tá sa stratila v toku dejín. Z pevnosti dnes ešte badať hranaté veže s uzučkými strieľňami a vo vnútri stojí vedľa seba niekoľko tradičných miestností či dokonca malá mešita. Z vrchných častí pevnosti je pôsobivý pohľad na celé pobrežie. Aj tu, podobne ako v meste, vynikne snehobiela architektúra dvojposchodových domov pred ktorými kotvia drevené člny. Dodnes je rybolov popri turizme najdôležitejšie odvetvie, ktoré drží domácich pri živote. Každý deň sa totiž miestni schádzajú v centre mesta na zaujímavom a rušnom trhovisku, kde sa predávajú tie najčerstvejšie úlovky.

To, že je hlavné mesto Houmt Souq mestom trhovísk napovedá aj jeho názov, ktorý v preklade znie ako „štvrť trhovísk“. Trhy nájdeme v meste na mnohých miestach, no najkrajší a najfotogenickejší je ten, ktorý sa odohráva skoro ráno priamo v centre mesta uprostred malého námestia ohraničeného bielo modrými domami. Tuniské mestá milujú obkladačky a tak nesmú chýbať ani tu na trhovisku. Dodávajú okoliu ešte väčší nádych orientu a exotiky, než si sami vedia predstaviť. Za oblúkmi trhoviska stojí skupinka asi 50 mužov hľadiacich pred seba, kde na vyvýšenom mieste sedí niekoľko predavačov rýb. Hlasné výkriky v dynamickej arabčine zaplnili nádvorie a človeka hneď do seba vtiahne okolitá atmosféra. Starý rybár v bielom plášti, ktorý má cez hlavu prehodenú kockovanú šatku sedí na stoličke a každé predané ryby pomaly s pomocou balí do tašky. Môže mať kľudne 80 rokov a jeho zvráskavená tvár vyžaruje pokoj človeka, ktorý celý život strávil na drevenom člne uprostred vĺn. Celé divadlo vedie muž uprostred. Pod ním ležia naukladané väčšie i menšie ryby a dokonca tie maličké má ponavliekané na šnúrach a predávajú sa ako celok. Zdvihne ich nad hlavu a vykrikuje cenu, pričom okolostojaci ľudia dvíhajú ruky alebo po ňom strieľajú vlastné predstavy o cene. Dokonalá rybacia burza. Predáva tu niekoľko rybárov, no nie všetci sú tak teatrálny ako ústredná postava celého deja. Ostatní len ticho postávajú pri svojich mokrých pultoch s naukladanými rybami a čakajú či sa niekto objaví. Na trhovisko sa občas dostane ruch ulice a spoza rohu scénu sleduje muž ukrytý vo svojom teplom kaftane s kapucňou na hlave, ktorý vystiera ruku k okoloidúcim, aby mu do nej položili zopár dinárov.

Na mieste, kde dnes stojí Houmt Souq nechali svoje stopy už Rimania a po nich nasledovalo mnoho veľkolepých národov. Zastavili sa tu Púni, Arabi, Španieli, ale aj mocní, osmanskí Turci. Ak si odmyslíme kamenné pevnosť na pobreží, histórie tu veľa nezostalo, no aj tak vie Houmt Souq zaujať natoľko, že tu človek môže bez problémov zostať hoci aj niekoľko dní. To čím hlavné mesto ostrova presvedčí je jeho lenivá, orientálna atmosféra. Tam je trhovisko s tradičnou keramikou, oproti zase dostať ovocie či zeleninu, centrum mesta patrí rybám a za rohom sa predávajú košíky. Každý kúsok mesta akoby patril niekomu inému, pričom sa všetky tieto malé svety zlievajú do jedného. Každé ráno sa zaplnia malé, domáce kaviarničky a miestni si doprajú buď dúšok silnej kávy alebo ešte radšej pohár či kanvičku výborného čaju. Ten niekedy dochutia o zväzok mäty alebo do neho nahádžu píniové oriešky. Z malej pekárničky sa vysunie na ulicu vôňa čerstvých bagiet, pozostatok francúzskej nadvlády. Tunisko je moslimskou krajinou a tak sa nad strechami dvíha niekoľko malých minaretov. Najvýznamnejšou mešitou mesta je Džema Ettrouk, ktorú postavili v 18.storočí a jej steny sú tak biele, až by si nejeden myslel, že je celá pokrytá snehom. Všetko na nej je biele, výnimku tvoria len zelené okenice. Neďaleko od nej stojí trochu ošarpaná hrobka miestneho svätca kam prichádzajú domáci so svojimi modlitbami. Aby sa náboženská mozaika tolerantného ostrova dotiahla do konca, tak priamo v centre vyrastajú aj dve zašpicatené veže katolíckej katedrály, neďaleko prístavu stojí ortodoxný kostol a prenikavo modré dvere vedú do synagógy. Dláždené ulice pretkávajú centrum mesta a po sieste, kedy sa väčšina ľudí niekam ukryje, znovu ožíva. Najkrajší je Houmt Souq večer, keď jeho ulice a námestia ožarujú svetlá pouličných lámp a obchodíkov. Mnohé podniky začnú rozvoniavať tradičným kuskusom či skvelým tadžínom, ktorý tu je však úplne odlišný od toho, na aký môže byť človek zvyknutý z Maroka. Ten miestny pripomína skôr vajcovú omeletu hrubú niekoľko centimetrov, kde sú medzi vrstvy povkladané kúsky grilovanej zeleniny či kuracieho mäsa. K tomu vynikajúci pomarančový džús z nebesky dobrých pomarančov a skvelá večera je na mieste. 

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme nielen skvelé jedlo. 

article_photoarticle_photo

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.


Už ste čítali?