Šofér Zubajr naloží priateľa Mohammeda na ulici v El Kefe a spoločne nás odvezú k rímskej Dougge. „Jedli ste?“ otočí sa Mohammed k nám a pri zápore, zastavíme na krajnici a vybehli nám kúpiť čerstvé bagety so syrom. Bagety tu patria k najobľúbenejšiemu pečivu kdekoľvek sa človek pohne. Nechcú peniaze a nechcú peniaze ani za odvoz. „Peniaze netreba, spravíme si výlet a vy uvidíte aké je Tunisko“ hovoria. Terén za mestom preskočil tisíc metrov nad morom. Priamo nad El Kefom stojí vrch Džebel Dyr a medzi ním a Douggou sa rozkladá pohorie Teboursouk. Vzduch je chladnejší, ostrejší a naši tuniskí spoločníci sa nevedia vynadívať na súvislé snehové plochy a prenikavo zelené pasienky, kde pastieri kráčajú so stádami oviec a kôz. „V Tunise nič také nemáme“ smejú sa.
Dovolenka v Tunisku
Vyberte si z ponuky last minute Tunisko za konečné ceny na Dovolenka.sme.sk.
Prvý pohľad na Douggu z diaľky pripomína lesknúci sa poklad. Kapitolský chrám žiari na vrchole kopca a okolo neho sa rozlievajú kamenné ruiny niekdajšieho mesta. Vysoký líbyjsko-púnsky náhrobok vyrastá zo stromov a navodzuje atmosféru slávnych dejín. Krikľavo zelená krajina všade naokolo skôr evokuje Írsko alebo Škótsko a nie Tunisko tu na severe Afriky. Cestovať sem vo februári tak má skutočne svoje čaro. Dougga je u nás pomerne neznáma, no v týchto končinách predstavuje významné obchodnícke centrum, ktoré sa dokonca na čas stalo sídelným mestom miestneho, berberského kráľa. Rimania si mesto osvojili ako takmer celú severnú Afriku a tak má dnes Dougga najmä rímsku pečať. Hovorí sa o nej, že patrí medzi najkrajšie zachované rímske mestá na tomto kontinente. Nájdeme ich tu viac, či už marocký Volubilis, Leptis Magna v Lýbii alebo alžírsky Timgad, no v Tunisku je Dougga jednoznačne kráľom.
Kamennú cestu k chrámu lemujú vykopávky domov, kúpeľov a rímske Fórum dnes dotvára stará mešita. Kráčaním medzi ruinami si na chvíľku pripadám ako pod talianskym Vezuvom, kde ležia staroveké Pompeje. Aj tam sa mesto dokonale zachovalo, ale z inej príčiny. Kapitolský chrám, ku ktorému sa zbiehajú kamenné cesty postavili Rimania ešte v 2.storočí pre tradičnú kapitolskú trojicu, teda Jupitera, Juno a Minervu. Podobné chrámy by sme našli v celej obrovitánskej ríši. V priečelí dodnes stoja štyri korintské stĺpy držiace trojuholníkový tympanon do ktorého sa nasťahoval poničený reliéf a kŕdeľ holubov. Naokolo ležia porozhadzované aj ďalšie chrámové ruiny. Svoj chrám tu mal Merkúr, Minerva, Saturn, Pluto, ale aj cisári Hadrián či Caracalla. Najviac ma fascinuje, že tak obrovské miesto akým je Dougga je úplne prázdne bez jediného turistu.
Medzi kameňmi sa túlajú pastieri. Pospevujú si ťahavé berberské melódie, aké poznali hádam ešte z úst svojich starých otcov, keď im ako malí chlapci pomáhali so stádom. Kozy sa rozutekali medzi rímske náhrobky, ale muž sa nestará a skôr si užíva okamih. Neverím, že by ho nadchýnalo staroveké mesto, rímska kultúra, ktorá tu bola dávno pred príchodom islamu, ale pohľad na neho ako kráča popod oblúk cisára Alexandra Severa v tom okamihu spája dnešný svet s tým dávno zabudnutým. Prejdeme divadlom, vylezieme niekoľko malých pahorkov, škriabeme sa po stenách a slnko sa každú minútu schová za oblaky a zase vylezie. Jeden z pastierov píska, aby sme prišli bližšie. „Mozaiky“ hovorí a ukazuje na malý dom, ktorý by sme si nevšimli. Má radosť z toho, že nám niečo ukázal. Bakšiš by si v takomto prípade nenechal ujsť ani jeden Egypťan, ale on ho nechce. Jemu sa páči stisnúť pravú ruku a priložiť si ju na srdce ako káže starý zvyk, rozlúčiť sa a v diaľke sa opäť ponoriť do svojej piesne.
Dlho tu ešte sedíme, len tak na stáročných múroch a sledujeme hru svetla, tieňa, vetra či akéhosi prítmia, ktoré opantalo Douggu. Viem, že musíme ísť ďalej do Tunisu, ale toto je miesto, odkiaľ sa človeku nechce odchádzať.
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme nielen skvelé jedlo.
