Tuniský výbežok Cap Bon. Kerkouane, Kelibia a Nabeul

Autor: Tomáš Kubuš | 23.2.2018 o 8:50 | Karma článku: 3,55 | Prečítané:  868x

Tunisko má svoje svetoznáme miesta, no potom aj také o ktoré zavadí len málokto. Nechceli sme vidieť len to turistické a preto sme sa vydali na výbežok Cap Bon hľadať stopy starovekých národov či už to boli Feničania alebo Rimania

Polostrov Cap Bon, ktorý Arabi volajú Watan el-Kibli je nemožné si na mape Tuniska nevšimnúť. Neďaleko hlavného mesta Tunis vystreľuje do mora a tak ho obkolesuje z jednej strany Tuniský záliv a zo strany druhej Stredozemné more. Nenájdete tu známe miesta o ktorých by ste bežne počulo a aj to je jeden z dôvodov, prečo je táto oblasť akási príťažlivá. Výbežok je známy aj svojimi nádhernými plážami, no my sme sa sem vybrali hľadať staroveké stopy, ktoré tu po sebe zanechali civilizácie tvoriace dejiny na tomto kúsku zeme.

Dovolenka v Tunisku

Vyberte si z ponuky last minute Tunisko za konečné ceny na Dovolenka.sme.sk.

Dostať sa do malého, nepovšimnutého mesta Kelibia nie je žiaden problém. Zo Sousse prichádzame do Nabeulu, tam presadnúť do druhého mikrobusu a je to. Pár kilometrov od mesta ležia ruiny fenického mesta Kerkouane zapísané v UNESCO, ale ani to Kelibiu nepremenilo na rušné mesto plné turistov. Dá sa tu zažiť nefalšovaná tuniská atmosféra, pretože život sa tu odohráva priamo na ulici. Tvár mesta dotvára pevnosť zo 16.storočia vystavaná vysoko na kopci neďaleko morského pobrežia. Darmo by sme tu hľadali stanicu, pretože taxíky či mikrobusy zastavujú len tak na ceste pri veľkej mešite. Niekoľko ľudí sa opiera chrbtom o stenu mešity a z tieňa pozorujú čo sa naokolo deje. Mešity sú v menších mestách vždy hlavným centrom spoločenského diania. Cesty nekrižujú len autá, ale stále častejšie aj somáre ťahajúce drevené vozy. Tie sú naplnené podľa toho čo ich majiteľ doma pestuje. Zelenina, mrkvy, ale takmer každý druhý tu predáva fenikel. Tunisania ho majú veľmi radi a veľmi často ho pridávajú do rôznych šalátov a jedál. Majitelia odstavia somárov s nákladom na rohu ulice a malý trh je otvorený. Ľudia sa pri nich zastavia, obzrú si tovar a nakúpia. Všetko je stopercentne čerstvé. Aj rušná križovatka sa premenila na trhovisko. Dvojica rybárov položila debničky naplnené ranným úlovkom do prachu ulice a neustále polievajú ryby vodou. Zovšadiaľ sa ozývajú hlasy, kvílenie motoriek, dupot kopýt či dokonca zvolávanie muezzína z ampliónu neďalekej mešity. Málokto však prerušil svoju činnosť, či skôr nečinnosť, aby kráčal k modlitbe. „Do mešity na modlitbu chodím len piatok, inokedy nie“ povedal raz taxikár v Tunise a vyjadril tým myšlienku mnohých Tunisanov.

Z Kelibie je to na miesto zvané Kerkouane len niekoľko kilometrov, ale verejnou dopravou tu človek veľa vody nenamúti. Nájdeme na ulici taxikára a o chvíľku sa už vezieme. Fenický Kerkouane je malým zaprášeným kúskom staroveku. Ľudia v ňom žili pred 2300 rokmi, no po tom ako sa Stredomorím prehnali púnske vojny, v roku 250 pr.Kr. odtiaľto ľudia ušli a Rimania ho odmietli vziať pod svoje krídla. Od tohto momentu mesto upadá, rozpadá sa až sa napokon vytratí z máp. Aj napriek tomu, že Kerkouane svieti na mape UNESCA, budete tu takmer vždy sami. Dnes tu v krajine pár metrov od morského pobrežia leží len niekoľko ruín. Zopár nevysokých múrikov, zvyšky stĺpov, časti omietky a niekoľko zaujímavých mozaík, ktoré trochu pozdvihli slávu mesta. Slaný vzduch a opustenosť tohto historického miesta však dokáže pekne zvýrazniť atmosféru ticha. Páči sa mi tu. Kráčame ruinami Kerkouanu a je krásne, hľadať tu medzi jednotvárnymi múrmi zabudnuté detaily. Napokon skončíme v maličkom múzeu, kde leží zopár dôležitejších nálezov priamo z tohto miesta.

Posledným z trojice miest je Nabeul. Je najväčším, najznámejším a leží na pobreží na samotnom začiatku výbežku Cap Bon. Preslávili ho pomaranče, miestna keramika, ale aj múzeum plné rímskych mozaík či iných zaujímavostí. Presne to prilákalo nás do Nabeulu. Bola by škoda nezastaviť sa tu, keď sme ním prechádzali ráno a prechádzame ním aj teraz. Staré mesto ma prekvapí svojou čistotou. Nikde sa nepovaľujú smeti, všetko je vyzametané, upravené a keď sa ponoríme hlbšie, ani tu sa to nezmení. Miestna medina je čarovná. Nie že by sa mi tie ostatné v Tunisku nepáčili, ale tu sa mi páči ako tú spleť uličiek či hranatých minaretov vkusne dopĺňajú obchodíky naplnené keramikou. Až tu človek pochopí, čo keramika predstavuje pre Nabeul. Malé tanieriky s orientálnymi vzormi, misky na olivy, poháre, kanvice, ale aj obrovské taniere či tácky na ktorých sa servíruje jedlo počas veľkých osláv. Aj my tu podľahneme a v obchodíku si zjednáme dobrú cenu za veľký hlinený tadžín. Do batohu ho nejako napcháme a budeme sa doma tešiť zo severoafrických jedál. Bezcieľne sa potuluje a vstúpime do uličky, ktorá sa nám v tom momente zapáči najviac. Kráčame popod oblúky, okolo nádherných, farebných dverí, v tieni niekoľkých mešít aj okolo malých podnikov, kde pripravujú voňavú polievku Harriru. Predavači korenín ticho sedia, sŕkajú svoj horúci čaj a okoloidúci očkom sledujú kde čo koľko stojí, aby sa mohli zastaviť.

Múzeum v Nabeule oslávi budúci rok svoju 35.sezónu od založenie a bolo to ono, kto nás primárne do tohto miesta dotiahlo. Je plné vzácnych artefaktov nielen z Nabeulu, ale z celého výbežku Cap Bon po ktorom sa túlame. Svoje tu majú čo povedať Egypťania, Feničania, no najväčšiu časť priestorov zhltli Rimania so svojimi dokonalými mozaikami. Mozaiky patria k fenoménom starovekého umenia a nájdeme ich roztrúsené takmer všade, kam sa Rimania dostali. Medzi najkvalitnejších umelcov patria práve starovekí Tunisania alebo možno lepšie, starovekí obyvatelia Tuniska. Volali ich aj do dnešného Talianska a napríklad slávna, sicílska vila v Piazza Armerina tiež nesie ich rukopis. Niet divu, že sa ich tu zachovalo toľko a to je ešte múzeum v Nabeule pomerne malé, ak ho porovnáme s Bardom v Tunise. Scény z mozaík sú ako živé. Tu je Chrysés, vedľa Agamemnón, niekoľko vojakov a nechýbajú ani dvaja kohúti pri vysokej váze. Kamienok za kamienkom ich stavali a my si kamienok za kamienkom v hlave dávame dokopy mozaiku celého Tuniska.

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme nielen skvelé jedlo. 

article_photoarticle_photo
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Keď prišiel na Slovensko, lúštil názvy jogurtov. Teraz hrá vo filmoch

Z Afganistanu prišiel Azim Farhadi na Slovensko dočasne, no už je tu dvadsať rokov.

PLUS

Odborník na výchovu: Mama má právo povedať dosť

Marek Herman hovorí, že dnešní rodičia majú na seba príliš vysoké nároky.

ŠPORT

Sagan: Môj fanklub a moji fanúšikovia sú dve veci

Majster sveta prišiel na Slovensko.


Už ste čítali?