Island 2018 (foto)

Autor: Tomáš Kubuš | 23.8.2018 o 14:04 | (upravené 23.8.2018 o 14:22) Karma článku: 10,09 | Prečítané:  16659x

Island sa z turisticky utiahnutej krajiny stal jeden z najväčších hráčov na európskom turistickom poli. Krajina ktorú kedysi navštevovali tisíce ľudí, dnes víta milióny. Prečo je to tak? Odpoveďou je unikátnosť tejto krajiny...

Pár dní na Islande sa môže pretaviť do množstva spomienok a tie sa väčšinou budú dotýkať prírody. Práve tá je na tomto ostrove najfascinujúcejším miestom za ktorým sa sem takmer všetci vyberú. Gejzíry, vodopády, čierne pláže, bizarné skaliská, ľadovce, sopky, sopečná krajina, vyhasnuté krátery, rieky, jazerá či kopce. Áno samozrejme tu nájdete aj mestá a niektoré celkom pôsobivé ako Reykjavík, ale najväčším ťahákom stále zostáva príroda. Tá pohlcuje takmer všetko a práve ona vystihuje dušu celého Islandu.

Island so slovenským sprievodcom

Začať niekoľko denné spoznávanie je príjemné práve v Reykjavíku. Cez leto tu zapadá slnko okolo jedenástej večer a tak máte pocit, že stihnete všetko a to bez akejkoľvek naháňačky. Ono to stihnete tak či tak, pretože práve Reykjavík nepatrí medzi obrovské svetové metropole, ale medzi príjemné, menšie mestá, kde je všade akosi blízko. Potulky tepnou Laugavegur, posedávanie na nábreží s výhľadom na záliv pri nezapadajúcom slnku, slávne hot dogy v stánku, ktorý presiahol hranice ostrova, ale aj jazero Tjörnin s čajkami, kostol Halgrímskirkja či atmosféra akú by tu človek nehľadal. Reykjavík vás po niekoľkých dňoch môže začať nudiť, ale keď na to začnete myslieť, zase nájdete niečo zaujímavé a zase sa ním prejdete „od začiatku na koniec“.

Najvychytenejšou trasou celého ostrova je tzv. Zlatý okruh, teda necelých 300 kilometrov z Reykjavíku do Reykjavíku, pričom sa cesta kľukatí trojicou krásnych a známych miest. Ocitol som sa na v Thingvellire, mieste kde sa v roku 930 sformoval prvý islandský parlament a kadiaľ zhodou okolností prechádza aj tektonický zlom medzi Európou a Amerikou. Každý rok sa kontinenty vzďaľujú, ale voľným okom to človek nikdy nezachytí. Panoráma celého miesta, rieka Oxara, ale aj jej ústie do najväčšieho jazera má svoje čaro. Podobne ako aj prechádzky pod skalnatým bralom a čítanie si príbehov spätých s týmto miestom. O hodinku ďalej sa burácajúca voda rozbieha z rieky Hvíta a skáče nadol do priepasti vodopádu Gullfoss. Zlatý vodopád ako znie jeho preklad je obrovským dielom, hučí, pení, kričí do diaľky a keď sa priblížite, cítite ako sa opiera o vašu tvár. Niekoľko vyhliadok, niekoľko fotografií, jemne premočená bunda a už čakajú gejzíry na geotermálnom poli. Slávny Geysir dal meno gejzír široko ďaleko a hoci je ospalý, jeho menší a mladší brat menom Strokkur ho dokonale zastúpi. Každých pár minút zo seba vypustí horúcu vodu, oblak pary a diváci jasajú. Musel si ich potlesk zamilovať a vo svojej samoľúbosti sa predvádza každú chvíľku. Prírodné divadlo ako má byť

Ani južné pobrežie Islandu nie je na zahodenie. Práve tu nájdete slávne čierne pláže, skalnaté útvary či vodopády. Kvalitná cesta takmer lemuje pobrežie a kúsok od neho sa dvíhajú siluety Westmanských ostrovov, ktoré ukrývajú veľkú populáciu ikonických puffinov (alka). Ako prvý sa objaví vodopád Seljalandsfoss dlhý 60 metrov. Zrodil sa neďaleko odtiaľto, pretože pochádza z ľadovca na vulkáne Eyjafjallajökull. Meno tejto sopky sa naučil celý svet v roku 2010, kedy svojimi erupciami uzatvorila nebo na niekoľko dlhých dní a tisíce letov muselo byť zrušených. Koľkí ju vtedy preklínali a ona si len ďalej robila to na čo bola stvorená a nestarala sa. Prírode človek nerozkáže, hoci by veľmi chcel. Vodopád Seljalandsfoss je trošku iný ako ostatné. Môžete sa tu dokonca vybrať aj priamo za neho a sledovať ho zo zákulisia. Tiež budete trochu mokrý, ale všetko to stojí za to. Len pár kilometrov odtiaľto leží druhý vodopád, tentokrát však nesie meno Skógafoss. Už na prvý pohľad je mohutnejší a silnejší. Šliapem hore takmer štyristo schodov, aby som sa na neho pozrel z výšky, no ešte väčší zážitok je byť dole, priamo na mieste, kde sa stretáva so zemou a kde sa triešti na milióny maličkých, priam neviditeľných čiastočiek vody. Tie sa pochytajú za ruky, vytvárajú vodnú hmlu a tá vás pomaličky pohlcuje. Krása.

Neďaleko mestečka Vík, ktoré je tak malé, že ho tvorí len zhluk domov, kostol na kopci a čierna pláž je niekoľko zaujímavostí. Vík je unikátom. Ak sa roztopí ľadovec pri sopke Ketla, tak prúd vody ho zmetie z povrchu zemského. Slávna čierna pláž Reynisfjara je len pár kilometrov odtiaľto, no prezradí ju ani nie pokoj a ticho, ale dav ľudí. Na jednej strane sa z chladného Atlantiku vynárajú skaliská, na strane druhej stojí krásna hra prírody v podobe kamenných, geometrických bazaltových stĺpov. Škoda len, že sa po nich rozliezli turisti, bez nich musí byť tento pohľad dokonalý. Ešte zaujímavejším miestom je Dyrhólaey, maličký polostrov s výhľadom do okolia. Práve odtiaľto vidno skaly ponorené do oceánu aj to ako sa o ne rozbíjajú vlny. Po oboch stranách sa rozbiehajú čierne pláže a pozornému oku neujde ani niekoľko poletujúcich puffinov rýchlo sa presúvajúcích tesne nad hladinou oceánu. Za chrbtom rastie ľadovec prepletený so sopkou. Island v kocke.

Medzi najzaujímavejšie miesta na juhu patrí aj ľadovec Sólheimajökull, tiež neďaleko sopky Eyjafjallajökull. Dá sa ísť aj hore na neho, ale na to treba mačky a pár ďalších špeciálnych detailov a preto sa túlam len v jeho okolí a na mieste, kde sa dotýka vody. Aj tak to stojí za to. Tie všetky odtiene šedej, čiernej, bielej tu snáď nemajú konca kraja. Mám pocit akoby scéna predomnou bola snáď čiernobiela a len sem tam, kde tu, vykúka krásny modrý až tyrkysový závan ľadovca.

Ešte jedna zastávka a je to. Dúhové hory. Landmannalaugar. Ide sa do lona islandskej prírody cez islandskú vysočinu z prašných a sopečných ciest. Bez 4x4 by ste sa sem vybrať nemali, hoci to nie každý rešpektuje a preto Islanďania často neveriacky krútia hlavy nad turistami. Z roka na rok je to horšie. Sopečná krajina prekvapí svojou prázdnotou z ktorej rastie slávna Hekla. Fakt nikde naokolo nie je nič. Islandská vysočina pripomína púšť. Čiernota, kamene, prach a prázdnota. Aj napriek tomu krásna krajina. Landmannalaugar zahaľuje hmla, sychravé, hoci letné počasie. Prejdem sa okolo lávového poľa, vyšliapem na okolitý kopec, užijem si vietor, spravím niekoľko fotiek a je to. Island sa pomaličky uzatvára a je čas vrátiť sa domov.

foto: Tomáš Kubuš / Island, august 2018

Ako vyzerá slávny islandský Zlatý okruh? Stačí sa pozrieť!

article_photo                         Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme nielen skvelé jedlo. article_photo

 

article_photo
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Aby volič nevnímal len absolútny povrch

Na dobré rozhodnutia potrebujeme informácie. A nie hocijaké.


Už ste čítali?