Apúlia 2018 (foto)

Autor: Tomáš Kubuš | 18.3.2019 o 9:06 | Karma článku: 6,42 | Prečítané:  2917x

Taliansko je už dlhé roky jednou z mojich najobľúbenejších krajín Európy a vždy keď je možnosť vrátiť, nie nad čím rozmýšľať. Jedným z čarovných regiónov je Apúlia a ak na ňu máte chuť skúste sa inšpirovať 35 fotografiami...

Talianska Apúlia ležia na juhovýchode krajiny je iná ako zvyšok krajiny. Je to klišé, ktoré by sa dalo napísať snáď o každom z talianskych regiónov, ale tu si to naozaj uvedomíte, podobne ako v Kalábrii či na Sicílii. Juh verzus sever. Ak poznáte Miláno, Benátky, Janov či Turín, Apúlia bude pre vás inou krajinou. Do Apúlie som nazrel niekoľko krát, no až teraz naposledy som sa vydal takmer na samotný koniec. Pomaličky vlakmi z Bari tam aj nazad, vychutnávajúc si miesta pozdĺž pobrežia. Apúlia zaujme svojimi malými, historickými mestečkami, ale aj väčšími centrami či už medzi ne počítame Bari alebo Lecce. Ako to v tomto regióne vyzerá?

Cesta začala v Bari. Vďaka letisku je dnes akousi bránou do sveta Apúlie a skvelé lety nájdete takmer počas celého roka. Bari má genius loci. Má svoje staré mesto, kamennú pevnosť, úzke uličky nad ktorými visí opraté prádlo. Má babky sediace na priedomí, má dokonca aj babky, ktoré v sebe držia starú tradíciu ručne robených cestovín zvaných orecchiete, ktoré vznikajú pod ich rukami priamo v tých starých, čarovných uličkách. Nájdete tu kostolíky aj dôležitú katedrálu s ostatkami sv.Mikuláša a v neposlednom rade tu nájdete aj skvelé jedlo pre ktoré sa oplatí Bari objavovať. Apúlia je gastronomickým regiónom a milovníci jedla sa tu zbláznia.

 

Orecchiete s baklažánom a rajčinamiOrecchiete s baklažánom a rajčinami (TK)Streetfood špecialita Bari - vyprážaná polentaStreetfood špecialita Bari - vyprážaná polenta (TK)

Južne od Bari nájdete Monopoli. Cestou prejdete aj mestečko Polignano a Mare, ale z nejakého dôvodu ma vôbec nelákalo. Videl som ho na toľkých obrázkoch a dostal som pocit, že bude preplnené hľadačmi instagramových záberov a tak sme ním len prefrčali do Monopoli. Od neho človek nečaká nič a o to je to miesto krajšie. Nebudeme sa hrať, že bolo bez turistov, ale akosi tu všetko zapadalo do príjemnej skladačky. Objavíte tu starý prístav nad ktorým rastú hradby s pevnosťou a napokon vás apúlske uličky s odstavenými bicyklami vezmú k pláži s panorámou celého Monopoli. Pohľad ako sa nad strechy domov dvíha mohutná zvonica vás neomrzí ani po dlhej chvíli. Niekoľko ľudí si už vychutnáva morskú zátoku a tak sa ponoríme hlbšie do mestečka. Natrafíme na Jeruzalemskú nemocnicu aj na malé pekárničky s dokonale chutným foccaciom.

 

Po ceste do Brindisi stačí zísť z hlavnej cesty a pohltí vás svet bieleho mestečka Ostuni. Nie je na pobreží ako mnohé iné, ale na pahorku, ktorý si všimnete už dávno predtým, než sa v ňom ocitnete. Staré domy, uličky ešte užšie než v Bari, biele omietky, biele fasády a biele mesto. Plné ľudí no aj napriek tomu príťažlivé a príjemné. Ostuni patrí medzi apúlske perly a oplatí sa tu stráviť čas, najlepšie aj noc. Cez deň je Ostuni krásne a lákavé, no v noci, keď sa jemne vyprázdni a rozsvieti svoje svetlá, dostane vás. Sedíte na schodoch, vezmete si pizzu do škatule, pretože tentokrát nechcete tráviť čas v reštaurácii, ale len tak na schodoch pod kostolom starým niekoľko storočí. Chcete byť na ulici a byť jej súčasťou, tej podmanivej atmosféry a všetkého čo sa okolo deje. Romantické prechádzky, aj výhľady, to je Ostuni.

V Brindisi kedysi dávno končila slávna Via Appia. Tak znie poučka z akejkoľvek historickej knižky o starovekom Ríme. Dlho ma toto mesto obchádzalo a myslel som na neho vždy keď som sa túlal pri rímskych hradbách, kde sa pred očami rozlievala táto cesta. Myslel som na to aké by to bolo kráčať po nej po vlastných až sem do prístavu, kde stojí dnes stĺp. Ten znamenal koniec, alebo aj začiatok. Všetko je uhol pohľadu. Siesta vypratala mesto a sme tu sami. Len štyri nohy kráčajúce ulicami, kde počuť vlastnú ozvenu odrážajúcu sa od ošarpaných domov. Schody a nad nimi stĺp. Sedíme na nich, vychutnávame si taliansku zmrzlinu, ktorú tromfne snáď len indické kulfi a cítiť tu slaný vánok z mora.

article_photo

Lecce je akýmsi centrom Apúlie. Pre niekoho to môže byť Bari, pre niekoho čokoľvek iné, no Lecce to v sebe proste má. Staré mesto pulzuje životom, kaviarničkami, podnikmi, námestiami a tam všade medzi nimi stoja ruiny pamätajúce si Rímsku ríšu, stredovek či iné epochy. Raz sedíte v divadle, inokedy hľadíte na amfiteáter, aby ste sa o chvíľku ocitli v tieni veľkolepej veže miestnej Katedrály. Lecce je hlavné mesto apúlskej gastronómie a ak ste nikdy nepočuli o chudobnej kuchyni, tzv. cucina povera, toto je miesto, kde ju viete ochutnať. Ba čo viac, kde si ju viete vychutnať!

Riso, patate e cozzeRiso, patate e cozze (TK)

Našim apúlskym cieľom bolo Otranto. Patrí medzi najvýchodnejšie body Apeninského polostrovu a okrem toho je to krásne historické miesto s plážami, kde sa dá stráviť pár dni. Aj my sme si ho vybrali pre nič nerobenie a bezcieľne potulky či ochutnávanie miestnej kuchyne. Otranto sa ocitlo na historickej mape Piri Riesa, preplietlo sa s príbehom Mehmeta Fatiha a Osmanmi a zastavil sa tu aj osmanský admirál Barbarossa. Veľa dejín pre malé mestečko, no presne preto má svoju silu. Obrovská pevnosť aj dnes stráži vstup do starých uličiek a hoci ste ich prešli tucet krát, sú tak milé, že sa nimi prejdete znovu. V Katedrále pohľadajte mozaiky a vychutnajte si pohárik vína na večernej promenáde.

foto: Tomáš Kubuš / Apúlia, september 2018
 

Ako chutí Apúlia? Pozrite sa na gastronomického sprievodcu týmto regiónom

article_photo

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme nielen skvelé jedlo. 

article_photoarticle_photo
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Šachy pri mrakodrape Eurovea. Za komplexom sa objavil fond Poštovej banky

V pozadí očakávaného projektu sa udiali podstatné zmeny.

Stĺpček šéfredaktorky

Prečo si priznávajú právo na odpoveď namiesto toho, aby chránili novinárov

Politik nemá médiá kontrolovať.


Už ste čítali?