Jáva 2019 (foto)

Autor: Tomáš Kubuš | 1.4.2020 o 10:46 | Karma článku: 4,48 | Prečítané:  850x

Jávu som vždy vnímal ako kultúrne aj historické centrum celej Indonézie a tak bolo otázkou času, kedy sa spoznáme osobne. Všetky tie miesta priťahovali ako magnet a dnes sú uchované v hlave. Jakarta, Prambanan, Borobudur...  

Indonézska Jáva bola dlhšie na neviditeľnom zozname miest, ktoré by som v juhovýchodnej Ázii chcel navštíviť a aspoň trošku spoznať. Tisíce ľudí priťahuje z rôznych dôvodov Bali, ale pre mňa bol z týchto dvoch miest väčším magnetom práve Jáva. Áno, Bali má množstvo krásnych miest, ale mne osobne ten ostrov nesedí, do Jávy som sa zamiloval hneď. Jáva bola skvelým odrazovým mostíkom k našej 11-týždňovej ceste, ktorá začala práve v Jakarte a skončila v juhoindickom Trivandrume.

Ak vás 11-týždňová cesta Áziou zaujala, pozrite si k nej 50 fotografií!

article_photo

Tešil som sa na Jakartu, hoci mnohí to miesto opisovali ako spleť špiny a chaosu, katastrofálnej dopravy a ničoho. Mne sa takýto pohľad na Jakartu nepáčil a nadchla ma jej minulosť holandskej Batavie, jej koloniálne príbehy, ktoré sa posledné roky snažím hľadať v južnej či juhovýchodnej Ázii. Práve to som chcel z Jakarty vidieť a hoci sa mnohé takéto miesta stratili nánosom storočí či posledných desaťročí, stará Jakarta má stále svoju dušu. Jakarta ma prekvapila svojimi múzeami, starou Radnicou, kaviarničkou Batavia, ale aj spomienkami na Holanďanov, čínskym trhoviskom Glodok či nádherným cintorínom plným zabudnutých miest. Práve tam som sa tešil, ako nájdeme hrob Olivie Mariamne, prvej manželky Sira Thomasa Rafflesa, ktorý vdýchol život britskému Singapuru, no pôsobil aj ako guvernér Jávy. Jakarta nám ukázala aj skvelé jedlo od polievok Bakso, cez Soto až po streetfood Kerak Telor.

Vlakom naprieč Jávou sme sa dostali do Yogyakarty, sultánskeho mesta centrálnej Jávy. Mesto samotné nebolo cieľom, hoci malo svoju atmosféru, pamiatky, palác, trhoviská a vynikajúce jedlo akým bol šalát Gado Gado či zvláštny Gudeg, ale to čo nás do Yogyakarty pritiahlo boli fantastické monumenty Borobudur a Prambanan. 

article_photo

Po tom ako som sa túlal Baganom, videl thajský Sukhotai aj Ayutthayu, kambodžský Angkor, vietnamský My Son, boli tieto dve miesta takpovediac posledné z veľkých, okázalých monumentov. Ďalšie dva splnené sny. Celý deň sme prečesávali Prambanan a jeho okolité chrámy roztrúsené po krajine. Pri mnohých sme sedeli úplne sami, túlali sa sami ich prachom či chodbami a hľadali reliéfy. Borobudur s nádychom budhizmu bol podobný, obrovský, monumentálny, okázalý a tak iný ako Prambanan. Ľudí tu bolo viac, no stále má to miesto genius loci.

Krásnym miestom na Jáve je aj sopka Bromo. My sme do poslednej chvíli nevedeli, či sa vydáme týmto smerom alebo to stočíme inde, hľadať ďalšie stopy koloniálnych príbehov. Napokon zvíťazila túžba vidieť východ slnka na tomto mieste. Dlhá cesta do Probolinga, odtiaľ do dedinky Cemoro Lawang, kde sa večer tak príjemne ochladilo v porovnaní s rozpálenou Jakartou. Zovšadiaľ sme počúvali ako musíme ísť džípmi, organizovane, v skupinke a podobne, čo nás od počiatku odrádzalo, no napokon si povieme, že sme tu, skúsime si to všetko spraviť sami a uvidíme. Ranný budíček, krutý čas, vonku zima, vezmeme „všetko“ teplé na seba čo máme a kráčame. Tmou, prachom, sem tam kameňmi, s maličkým svetlom a veľkou túžbou. Odrazu stojíme na vyhliadke, kde je okrem nás len pár ľudí. Nie je to slávna vyhliadka King Kong, kde sa ľudia zvyknú tlačiť. Nie, táto je nižšie a sme očarení, že tu je tak málo turistov. Krásne. Slnko začne vychádzať. Hmla sa prevaľuje dedinkou, lúče osvetľujú nielen Bromo, ale aj sopky ležiace v celej scenérii. Zo Semeru začne vychádzať obláčik dymu. Môže to byť dokonalejšie? Zídeme maličkou, cestičkou v polmetrovom prachu až na lávové pole. Načasovali sme to tak, že ideme, keď sa desiatky džípov dajú do pohybu. Všetci akoby robili to iste. Džípy zmizli a my sa dostaneme na okraj sopky Bromo. Hŕstka ľudí, ťažký vietor, pohľad do krátera a ďalší dokonalý moment.

Koľko ich v sebe Jáva má? My sme ich zažili len pár, lebo sme išli len po najexponovanejších miestach. Prvá návšteva v sebe často nesie presne tie, no už teraz sa teším, ak si nás Jáva zavolá nazad a ukáže čosi viac.

foto: Tomáš Kubuš / Jáva, september 2019
 

Aké najchutnejšie jedlá môžete ochutnať na Jáve?

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na našom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme nielen skvelé jedlo.​

article_photoarticle_photo

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?