Deň v Barcelone

Barcelona nieje len hlavným mestom Katalánska, ale predovšetkým mesto plné krásy. Krásnych budov, kostolov, ulíc a v neposlednom rade aj ľudí. Mesto má svoju neopakovateľnú atmosféru, ktorá človeka doslova pohltí a ten stratí pojem o čase. Čas však v tomto prípade prestáva byť dôležitý. Stačí mať otvorené oči a pozerať čo sa deje vo vnútri mesta s menom Barcelona...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (6)

Do Barcelony prichádzame skoro ráno už okolo siedmej hodiny. Neďaleko prístavu si na lavičke dávame malé raňajky. Posilnení sa vyberáme do ulíc katalánskeho veľkomesta. Úplne prvá vec, ktorá sa objavuje na našej ceste je Colon, stĺp na ktorom stojí slávny objaviteľ Krištof Kolumbus. Zo šesdesiatich metrov sa pozerá na starý prístav Port Vell. Čo je zaujímavé, stĺp stojí presne na mieste kde Kolumbus vstúpil po tom ako sa vrátil z novoobjaveného sveta. Za pamiatkou začína hlavná barcelonská tepna - ulica Las Ramblas. Takto zrána tu je neobyklé ticho a pokoj. To sa zachvíľu zmení. Až o čosi neskôr sa opäť premení na svetoznámu ulicu plnú života a ľudí. Vrátime sa sem neskôr. Rýchlo sa dostávame až na námestie Plaça de Catalunya. Las Ramblas je plná bordelu a vietor sa pohráva s niekoľkými desiatkami plechoviek od piva. Asi tu bola zaujímavá noc. Dve fontány na ulici sú ešte vypnuté. Pred slnkom sa schovávame do úzkej priľahlej uličky. Vedie ku katedrále. Veľmi pekný pohľad je na vežu, ktorá sa objavuje v uličke pričom je osvetlená len slnečnými lúčmi. Katedrála prináša malé sklamanie. Skoro celá je v lešení a ani sa nedá predstaviť ako asi vyzerá. Našťastie nie všetko je skryté pred pohľadmi a tak oči blúdia a hľadajú zaujímave architektonické detaily. Táto časť je plná starobylo vypadajúcich uličiek. Čas sa tu zastavil pred pár storočiami. Z minulosti sa späť do reality vraciame prechodom cez niekoľko prúdovú cestu. Sme pri Museo Zoologico. Okolo neho sa rozprestiera veľký park plný zelene. Oproti stojí geologické múzeum a v diaľke sa nachádza ZOO. Široká ulica plná stromov je ukončená krásnym oblúkom Arc del Triomph. Na ulici stretávam zvláštnu "priateľskú babku". Ako som cúval pri fotení, tak som omylom stúpil na obrubník a kúskom topánky som sa dotkol trávy. Babka mi začala nadávať po španielsky, prešla si prstom po krku a nakoniec si predo mňa odpľula. A to všetko patrilo mne. Zlatá babka. Chvíľu sedíme na lavičke s výhľadom na oblúk. Je sfarbený do tehlovo červenej farby a ozdobený zaujímavými detailmi. Naberáme nový kurz k symbolu mesta Sagrada Familia. Túlame sa viacerými ulicami. Zrazu sa objavia veže a žeriavy. Už to nebude ďaleko. Z námestia Plaça del Braus Monumental, kde stojí aréna je na Sagradu pekný pohľad. Letáky a bilboardy vítajú a pozývajú ľudí na najbližšiu koridu. Pri Sagrade je neskutočne veľa ľudí. Ako by toho nebolo dosť každú chvíľu prichádza autobus a vyhadzuje ďalších a ďalších turistov. Stavba je nádherná a naozaj pôsobivá, ale predsa to má celé jednu veľkú chybu. Žeriavy a lešenia. Vďaka nim Sagrada stráca svoje kúzlo. Človek sa nemôže sústrediť na vypracované detaily, ktorými je kostol ozdobený lebo takmer všade zavadzajú tieto železné obludy. Keď som tu stál pred 10 rokmi Sagrada vyzerala o mnoho lepšie. Sadáme si na lavičku na ulici s menom Gaudí. Barcelona bez Gaudího by nebola Barcelonou. Práve tento génius sa zaslúžil o radu neskutočných stavieb, ktoré priťahujú ľudí z celého sveta. Na lavičke si dávame nanuky a pozeráme čo sa deje naokolo. Vydali mi portugalský 50 cent. Mám z neho radosť. Moja zbierka sa zase o kúsok rozrástla. Celú Sagradu obiehame dookola. Vonku stojí dlhá rada na lístky. Z neďalekého parku je zaujímavý pohľad. Niekedy dokonca listy a konáre stromov zakrývajú žeriavy, takže to konečne vyzerá nádherne.

Stĺp so sochou Krištofa Kolumba

Katedrála

Museo Geologico

Arc del Triomph

Plaça del Braus Monumental

Pohľad na žeriavy pričom trochu vidno aj Sagradu Familiu

Sagrada Familia

Sagrada Familia...pohľad z parku

O chvíľu sa ocitáme pri zaujímavom dome. Jeho meno je Casa Milà. Je len ďalším príkladom Gaudího geniality. Dom je celý zvlnený pričom sú veľmi zvláštne riešené balkóny. Zábradlie vyzerá len ako kus pokrúteného železa spojeného v jednej kope. Vo vnútri je múzeum, čo znamená, že vonku je fronta ľudí. Len pár metrov cez ulicu stojí ďalší dom. Casa Battlo. Páči sa mi viac ako prvý. Je o mnoho farebnejší a celkovo vyzerá zaujímavejšie. Širokými ulicami plnými zelene sa bezcieľne túlame. Je čas obeda. Okolo univerzity sa pomaly vraciame na námestie Plaça de Catalunya. Jeho obraz sa rapídne zmenil. Všade je plno ľudí, striekajúce fontány a ruch. O ulici Las Ramblas platí to isté. Teraz to je Rambla akú každý pozná. Plná ľudí, hluku, kvetín, obchodov a neodmysliteľných živých sôch. Za pár drobákov sa človek môže odfotiť so smrťkou, motýľom, cyklistom, vojakom, hrdzavým mužom alebo s bláznom vo vani. Na malý obed si sadáme do Burger Kingu na doublecheesburger. Nechce sa mi veriť, ale opäť mi vydali portugalský eurocent do zbierky. Po obede sa prebíjame masou ľudí do marketu. Berieme si štvrtku dyne, plechovky coly a neskutočne vynikajúci, osviežujúci, ľadový, tropický džús. Zapadáme do malej postrannej uličky. Na jej konci je kostol s malým parkom. Veľmi tiché a pokojné miesto. Posedávame v tieni a dávame si dyňu. Je veľmi dobrá a sladká. Máme pred sebou cestu na námestie Plaça d´Espanya.

reklama

Casa Mila

Casa Battlo

Fundacio Antoni Tapies

Las Ramblas

Na Plaça d´Espanya to vyzerá byť pár blokov. V strede námestia stojí fontána a vedľa nej je v rekonštrukcii celá býčia aréna. Kúsok za arénou leží Parc Joan Miró. Dominantou parku je veľká pestrofarebná socha neurčitého tvaru stojaca v jazierku. Meno sochy je Dona i Ocell (žena a vták). Barcelona je plná takýchto zaujímavých úkazov. Z druhej strany námestia sa vchádza na Montjuïc. Už z diaľky je vidno nádherný Národný palác, kde sa konala jedna zo svetových výstav. Vstup do areálu predstavujú dve veže. Až nápadne pripomínajú zvonicu pri Basilica San Marco v Benátkach. Na prvý pohľad vyzerajú rovnako. Za nimi veje španielska a katalánska vlajka. Hore na Montjuïc vedú schody aj eskalátory. Volíme druhú, pohodlnejšiu variantu. Po celodennom chodení padne dobre trochu sa povoziť. Z paláca je krásny pohľad na mesto. Vidno nielen celú časť pod nami, ale v diaľke sa zo záplavy budov vynára Sagrada Familia a o kus ďalej budova ako vystrihnutá z londýnskeho City. Je tu veľa stromov a tak sa nedá spraviť ani poriadna panoráma. Obchádzame palác a dostávame sa pri jeho zadnú časť. Schody vedú ešte vyššie. Tu hore je olympijský areál. Tvorí ho niekoľko prázdnych športových hál a vysoká olympijská pochodeň, ktorá horela pred 14 rokmi. Dnes toto miesto slúži turistom. Vraciame sa k prístavu. V tomto teple dobre padli nanuky z malého obchodíku. V prístave už premávajú lanovky. Kolumbus stále uprene hľadí na svoje more a ukazuje do diaľky. Spoločnosť mu robia ľudia oddychujúci pri sochách levov, ktoré krášlia monument. Na brehu kotví replika Kolumbovej lode Santa Maria, jednej z troch lodí, s ktorými objavil Ameriku. Je tak dokonalá, že si človek nevšimne že nejde o originál. Z prístavu vidno vzdialené "dvojičky". Na nábreží stojí trh plný starých vecí. Stolíky sa prehýbajú pod platňami, porcelánom, nábytkom, kovovými výrobkami a množstvom na prvý pohľad nepotrebných vecí. Napadlo ma, že tu môžem nájsť mince. Je to tak. Našiel som plný košík mincí. A to je problém. Ako si mám nejaké vybrať? Po desiatich minútach sa mi to konečne podarilo. Z prístavu sa vraciame naposledy na Las Ramblas. Ľudí neubúda, práve naopak. Zaujímavé na tom je ale to, že ja miesta kde sa tlačí veľa ľudí vôbec nemusím. Tu je to iné. Tá atmosféra ma doslova priťahuje. V markete si kupujeme pár vecí na cestu a pre úspech ešte jeden tropický džús. Je čas sa vrátiť pri more. Pohľadom sa lúčim s Kolumbom a odchádzame. Vďaka Barcelone som prežil ďalší nezabudnuteľný deň...

reklama