je to úžasná. Pardon, že sa vkladám do inej debaty. Celé putovanie vám úprimne závidím. :-) Nech sa darí. V mojom detstve sme doma pestovali priadku morušovú, bol to zárobok. Ani neviem, či sa to ešte dnes praktikuje aspoň v miestach, kde rastú moruše. Fabriku by som rada videla, tak vďaka za fotky.
Veru je :) aale nech sa len pekne debatuje :) fuha, tak ci sa dnes este pestuju priadky morusove na slovensku, to vobec neviem, ale bolo byto zaujimave, aj ked skor sa mi hodia do toho stredoazijskeho prostredia :) ale tuto fabriku vidiet je nesmierne zaujimave, ked si clovek predstavi a vidi ako to cele je, tolka robota...
koľko také priadky zožerú! Niekoľko tašiek lístia pre pôvodne asi gramovú rodinu v podobe zrniek maku, ktorá sa šialene rozrastie. Ako si písal - každým prevlekom nocej kože naberajú na veľkosti. Ale článok nie je iba o priadke, páčil sa mi celý. Nie každý svoje cesty k fotografiám popíše i trocha viac.
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
Teraz sa mi zda, ze take nieco spominali ze neuveritelne vela toho zozeru, no ked to mam priamo od chovatelky, tak si to uz zapamatam :) vdaka, ja som zase rad ked sa najdu ludia, ktorych zaujima cestovanie, nech uz je akekolvek :)
ako hovoril naš politicky klasik Jan Luptak: "velmo ma srdco boli." ked čitam takyto tvoj blog tak okrem radosti z informacii, ma pochyti aj smutok. v roku 1984 alebo 1985 som hladali u nas človeka, čo by išiel na zajazd "spoznaj krajinu sovietov". trasa: kijev, leningrad, moska, volgograd, omsk, bajkal, vladivostok, samarkand, buchara, chiva, taškent, tbilisi, odesa. vydotovany odbormi a zamestnavatelom. mal som zaplatit 6000 korun. bol som mladoženač, žena na materskej a ja som zarabal 1700 čisteho. nemal som tie peniaze a zdalo sa mi sebecke sa zadlžit na zajazd, za cenu tatramatky, na ktoru sme sporili. ja viem vtedajši organizovany zajazd ala družba narodov je slaby odvar, tvojich autentickych zažitkov, ale aj tak mi je tej priležitosti dodnes luto. tak len pekne piš, nech ti možem uprimne zavidiet.
ahoj, skoda ze si vtedy nikoho nenasiel a nemohol tu krasu vidiet na vlastne oci, hned by aj to srdco prestalo boliet :) aj ked nie vzdy sa da vyrazit tam kam srdce taha, ale ktovie mozno raz, ci? :)
Tomi pocuj a tie zeny vo fabrike nemuseli mat satku? ci boli vo vlastnej casti a tak si to, ako doma, dali dolu? alebo to v Uzbekistane neni take striktne (moc sa mi ale pacili ich kvety vo vlasoch ... take by som chcela :) ) btw. super biky mali ti chalani :D okrem Kirgizstanu mi uz len ostava Uzbekistan kam najblizsie roky pojdem :) uz sa teraz tesim ;)
Nie nie v Uzbeku to nieje take striktne a aj napriek tomu ze to bola Ferganska kotlina, tak nosi satku len ten kto chce, cize nieje povinna :) no byt tebou nevynecham Tadzikistan, ale o tom uz v dalsom blogu :D
Predstava
V mojom detstve sme doma pestovali priadku morušovú, bol to zárobok. Ani neviem, či sa to ešte dnes praktikuje aspoň v miestach, kde rastú moruše. Fabriku by som rada videla, tak vďaka za fotky.
A to netušíš,